Aj ja som musel do dvestošesťdesiatich znakov vtesnať prefix tohto článku, aby som čo najlepšie vystihol podstatu príspevku a zároveň vás zaujal.:)
Marketingoví kreatívci majú tridsať sekúnd na to, aby v televízii predali produkt. Jednostranový inzerát v časopise má rozmer A4 a jeden diel seriálu dvadsať päť minút. Bežná pesnička má tri minúty a tweet zasa stoštyridsať znakov.
Azda nie je možné nájsť oblasť, v ktorej v konečnom dôsledku neexistujú obmedzenia. Na prvý pohľad sa človeku môže zdať, že každé obmedzenie tvorivosti škodí, alebo nedovoľuje umelcovi naplno využiť svoj potenciál. Aj ja som si to kedysi myslel. Keď sme sa na strednej škole učili dejiny literatúry, čudoval som sa, keď som počul že by si nejaký spisovateľ či básnik dobrovoľne už vopred určil, že jeho text musí mať presný počet a dĺžku veršov, strof či štruktúru rýmov.
Ľadový hokej by bol bez ihriska obmedzeného mantinelom pomerne nudná záležitosť.
Až neskôr som si uvedomil, že určité obmedzenia nakoniec vedú k posilneniu tvorivosti. Mantinely, ktoré sú pevne dané, si vyžadujú určitú námahu, aby sme sa do nich zmestili a zároveň boli schopní zachovať náš pôvodný zámer, vyjadriť podstatu veci či zachytiť objekt tak, aby bolo stále zrejmé o čo ide. Obmedzenia optimalizujú obsah a formujú ho do podoby zvládnuteľnej pre príjemcu a pritom realizovateľnej pre nás.
Päťminútovú reklamu klasického formátu by väčšina divákov do konca nedopozerala a agentúra by sa zas nedoplatila za priestor vo vysielaní. Článok s riadkom dlhým dvesto znakov by na čitateľa pôsobil ako nekonečný labyrint. A tweet s dĺžkou blogu by už rozhodne nebol tweetom. Mnohé obmedzenia v reálnom svete teda môžeme označiť za užitočné. Pomáhajú nám vniesť do vecí poriadok, prehľadnosť a systém. Umožňujú nám sústrediť sa na obsah a proces, miesto vymýšľania štruktúry. Limitácie, dobrovoľné či nedobrovoľné, však majú ešte jednu funkciu. Učia nás byť kreatívnejšími.
Štýlový chlapík, čo poviete? Aj on sa obmedzoval pri básnení. Má aj náušnicu.
Obmedzenia pri fotografovaní
Fotografia, podobne ako mnohé iné vizuálne formy umenia či remesla, je limitáciou sama o sebe. Núti nás preniesť trojrozmernú realitu na dvojrozmernú plochu a zachovať pritom pocity, ktoré v troch dimenziách vznikajú. Už len tým, že začíname fotografovať, si vyberáme jednu z foriem obmedzenia, ktorá má nasmerovať kreatívne úsilie k želanému výsledku.
Existuje viac metód, ktoré môžeme dobrovoľne uplatniť a vytvoriť si tak ešte väčšie limitácie pre posilnenie našej kreativity.
1. Používajte iba jeden formát
Obmedzenie v podobe formátu je možnosť, ktorá si nevyžaduje žiadne zásahy do vášho súčasného vybavenia. Pokiaľ váš fotoaparát ponúka možnosť vybrať si formát výsledného záberu, nastavte ho a komponujte podľa neho. Ak vaša technika túto možnosť nemá, môžete zábery komponovať s myšlienkou daného formátu a následne zábery orezať. Jednou zo zaujímavých možností je napríklad pomer 1:1, čiže štvorcový formát.
2. Používajte pevné objektívy
Práve používanie pevného objektívu je častým odporúčaním skúseného fotografa nováčikovi. Pre človeka, ktorý sa chce naučiť dobre komponovať je veľkou pomôckou nemenný uhol záberu, ktorým je obmedzený a tak ste prinútený hľadať nové uhly a používať vlastné nohy. Takýmto objektívom môže byť napríklad 35mm pre APS-C snímač a 50mm pre full-frame fotoaparát. Pevný svetelný objektív zároveň umožňuje kreatívnu prácu s hĺbkou ostrosti, omnoho väčšiu než setový objektív.
3. Používajte iba jeden objektív
Ide najmä o rozšírenie tipu na používanie pevných objektívov, dá sa ale s menším účinkom aplikovať aj všeobecne. Pokiaľ sa používateľ nechce nechať obmedziť pevným ohniskom svojho objektívu, pravdepodobne si prikúpi ďalšie objektívy. A skončí tak so všetkými ohniskami, počínajúc ultraširokouhlým 14mm až po galaktické osemstomilimetrové tele. Mať, nosiť a používať množstvo objektívov však kreativitu skôr obmedzuje. Fotograf je nútený sústrediť sa na prácu s technikou miesto toho, aby sa nechal vtiahnuť do tvorivého procesu. Ak ste jedným z používateľov tisíc a jedného objektívu, skúste raz nechať doma všetky okrem jedného, napríklad spomínanej „normálnej“ tridsať päťky či päťdesiatky. A skúste sa takto vydať napríklad aj na dovolenku.
Objektív pevný ako skala dokáže naučiť používateľa prácu s kompozíciou a perspektívou.
4. Používajte malú kartu
Vraciate sa z foto výletu nesúc so sebou päťsto vytvorených záberov, z ktorých po bližšom preskúmaní vyhlásite za hodnotné štyri? Alebo sa dokonca bojíte kvalitné zábery počítať? Obmedzenie v podobe malého počtu fotografií, ktoré môžete nasnímať vás prinúti premýšľať o tom, čo vlastne stojí za stlačenie spúšte.
Päťstodvanásť megabajtová SD či Compact Flash karta z eBayu vás bude stáť okolo päť dolárov (no radšej kúpte viac, keďže ich pravdepodobne budete často vyhadzovať).
5. Fotografujte na manuál
Nejde síce o spôsob praktický pre všetky druhy fotografie, avšak v prípade, že máte počas fotenia čas na zhodnotenie všetkých parametrov je práve toto vhodná metóda pre začiatočníka. Dovolí mu, rýchlo a prakticky sa oboznámiť s tým, čo vlastne všetky tie kolieska, tlačidlá a páčky na jeho fotoaparáte robia a ako ovplyvňujú záber, ktorý na displeji vyskočí. Čas, clona, citlivosť, vyváženie bielej, meranie, či zaostrovací bod, to všetko je dobré zvládnuť, až kým práca s týmito funkciami nebude úplne prirodzená.
6. Používajte iba externý blesk v sánkach
Tip vhodný pre strobist fotografov, ktorí radi nasvecujú diaľkovo odpaľovanými bleskami. Čo ale v prípade, že máte dostupný iba jeden blesk a ten sa ešte akousi náhodou zasekol na tele? Buďte kreatívni. Toto obmedzenie dokáže fotografa naučiť vnímať aj takýto pevný zdroj svetla, ako prostriedok k dosiahnutiu požadovaného efektu odrazom od akýchkoľvek dostupných plôch naokolo.
Na zhotovenie dobrej fotografie nepotrebujete milióny bleskov.
7. Používajte iba jeden diaľkovo odpaľovaný blesk
Pokiaľ používate diaľkovo odpaľované blesky, a máte ich na scéne rovno tridsať, alebo len začínate a chceli by ste sa naučiť svetlo poriadne používať, zvážte možnosť obmedzenia sa iba na jeden blesk. Takéto svietenie používajú aj profesionáli, prečo by ste teda práve vy nemohli pracovať s minimalistickým svietením?
8. Používajte prirodzené svetlo
Schopnosť pracovať s prirodzeným svetlom je fascinujúca. Je to azda najobmedzujúcejší spôsob fotografovania, najmä pokiaľ ide o portréty. Musíte sa spoľahnúť na aktuálne podmienky a vašu schopnosť vyťažiť z nich čo najviac. Aké svetlo mám k dispozícii? Aká je farba, veľkosť a poloha zdroja? To sú otázky, ktoré si po uplatnení tejto metódy začnete veľmi rýchlo klásť. A pravdepodobne prídete na rôzne kreatívne riešenia.
A ako sa obmedzujem ja? Používam iba pevné svetelné objektívy na full-frame tele, konkrétne 35mm a 85mm. Zistil som však, že veľká väčšina snímok aj tak vzniká na 35mm, keďže je to pre mňa osobne najsympatickejšie ohnisko a dovoľuje mi zachytiť ako človeka, tak jeho prostredie. Pri strobist fotení vo väčšine prípadov používam iba jeden externe odpaľovaný blesk, maximálne však dva, keďže len toľko sa ich v mojej výbave nachádza. A rozširovať zatiaľ neplánujem. Rád sa totiž limitujem. Aspoň vo fotografii.
A ako sa obmedzujete vy?
Foto: en.wikipedia.org, fotografeumaideia.com.br, blog.sme.sk