Pentax Q je prvá bezzrkadlovka s malým senzorom a čoskoro budú nasledovať ďalšie. Takéto fotoaparáty v skutočnosti majú zmysel – ak ich výrobcovia urobia dobre.
Ako technické fotografické modly máme fotoaparáty Hasselblad, profesionálne zrkadlovky s 10 fps a supersvetelné „elkové“ teleobjektívy. Takáto technika vzbudzuje rešpekt, ale veľa fotografov má aj úplne iné priority. Nie každého baví chodiť s plnými batohmi, brašňami či kuframi ťažkej fototechniky, rozkladať statívy a hlavne to všetko financovať. Chcelo by to aj nejaký protipól. Nejaký moderný ekvivalent Leicy. Malý, rýchly, pohotový a kvalitný fotoaparát. Samozrejme s výmennými objektívmi.
Túto časť trhu v súčasnosti obsadzujú bezzrkadlovky. Tie sa začleňujú do medzery medzi kompakty a zrkadlovky – v skutočnosti sa ich výrobcovia snažia v prvom rade zvetrať zdrvujúcu dominanciu zrkadloviek. Inak to ani nejde. S danou technikou sa nedá ísť s cenou veľmi dole a robiť vietor medzi kompaktmi. A aj dostupné objektívy sú väčšinou základné zoomy. S nimi sa potom vytráca hlavná výhoda týchto aparátov, čiže malé rozmery. Dobrý príklad je Sony NEX – veľmi malé prístroje, ale po nasadení 18-55 alebo 18-200 sú z nich rozmerovo takmer zrkadlovky. Pevných, najlepšie „palacinkových“ (pancake) objektívov je málo a ceny takisto nie sú veľmi sympatické (hlavne keď s týmito systémami rátame ako so sekundárnymi). Ponuka sa bude zlepšovať, ale cena bude vždy problém, ak sa má zachovať kvalita.
Ako teda ponúknuť fotoaparáty, ktoré budú malé, nebudú stáť priveľa a hlavne sa k nim budú dať lacno vyrobiť malé objektívy? Fyzika sa nedá oklamať. Jedinou systematickou možnosťou je zmenšiť snímaciu plochu. Ostatne, objektívy m4/3 sú už teraz menšie ako objektívy NEX a NX, ale v pomere k drobným telám sú hlavne zoomy stále dosť veľké.
Ale logický argument (ktorý sa toľkokrát vynoril po predstavení Pentaxu Q) je – malé senzory už máme v kompaktoch. Obvykle nestoja za veľa, ale tam aspoň slúžia svojmu účelu, tzn. dosiahnuť malé rozmery a cenu. Načo by sme niečo také chceli aj vo foťákoch vyšších tried?
Najprv k senzorom. Dnes nie je zásadný problém vyrobiť kvalitný výstup aj z malého senzora. To, že výrobcovia túto možnosť nevyužívajú a radšej drobný snímač zasypú 12 až 16 megapixelmi a ešte to zabijú softvérovými úpravami, je zase druhá vec. Technicky to problém nie je, ak sa marketing a podobné živly udržia na uzde.
Iste, malý senzor má svoje limity, napríklad v práci s hĺbkou ostrosti, ale to nemusí vždy prekážať. Pri výlete na hory, „streetovaní“ alebo iných žánroch malú hĺbku ostrosti riešiť netreba. Inak by sme všetci fotili iba na strednoformáty.
Ale hlavný dôvod, prečo má kombinácia malého senzora a výmenných objektívov zmysel, sú samotné objektívy. V dnešných kompaktoch sú obvykle objektívy so svetelnosťou cca f/3,5 – 5,3. (Bývalo to lepšie, ale potom si asi výrobcovia všimli, že kompakty majú lepšiu svetelnosť než seťáky k zrkadlovkám a tak to „napravili“.)
V tom najlepšom prípade sa dostaneme na svetelnosť okolo f/1,8 až f/2,5 a to len pri „špičkových“ kompaktoch. Svorne sú to zoomy. Aká svetelnosť by sa dala dosiahnuť s pevným objektívom pre senzor kompaktových rozmerov? Nemusíme ani hádať. Stačí sa pozrieť na objektívy pre bezpečnostné kamery (CCTV). Napríklad:
Toto je značkový objektív pre CCTV kamery, Pentax 6 mm f/1,2, kompletný objektív vrátane ostrenia, clony a bajonetu C. Ekvivalentné ohnisko pre kinofilm je okolo 30 – 40 mm podľa senzora. Cena? 110 dolárov.
Celkovo, keď sa pozrieme na ponuku pre bajonet C (alebo CS), objavíme veľmi zaujímavé objektívy. Určite nie všetky sú vhodné pre použitie na fotografiu, ale dajú sa tu iste objaviť aj skvosty. Pre bajonet C sa vyrába aj špičková optika pre priemysel, lekárske účely a podobne.
Najlepší príklad je Voigtländer Nokton 25 mm f/0,95 (link 1, link2) pre formát m43. Nie je to pôvodom nič iné, než CCTV objektív – v tejto kategórii je svetelnosť okolo f/1 úplne bežná (na sledovanie nočných garáží je to nutnosť). Keďže tento model pokrýva dosť veľký obraz na pokrytie senzora 4/3, iba sa mu vymenil bajonet a začal sa predávať ako fotografický. Na zrkadlovky však nikdy nebude, kvôli konštrukcii, ktorá neráta so zrkadlovým boxom.
Stojí za pozornosť, že pôvodný výrobca tohto objektívu (Goyo) ponúka so svetelnosťou f/0,95 sklá od 17 po 50 mm. Značka SLR Magic sa živí práve adaptovaním týchto objektívov na bajonety m43 a NEX. Takto "prebalený" Noktor 50/0,95 stojí pod 1 000 USD. Koľkože to stojí Leica Noctilux?
A toto sú objektívy pre pomerne veľké snímače (4/3, APS-C). Čím menší senzor, tým väčší je aj výber podobných objektívov a tým kvalitnejšie a lacnejšie môžu byť. Nie sú problém rybie oká, objektívy pre IR snímanie, extrémne makro/mikro ani iné špeciality. Nepochybujem o tom, že niektoré objektívy pre Pentax Q majú tiež takýto pôvod, hlavne tie varianty „toy“ – práve také ponúka aj SLR Magic, možno aj presne tie isté modely.
Podstatné je, že výmenné objektívy pre malé senzory môžu mať kľudne svetelnosť f/1, čiže o dve clony lepšie oproti f/1,8. Ak sa dobre navrhnú, môžu byť aj oveľa kvalitnejšie. Taká výhoda sa prejaví hlavne pri väčších ohniskách – pevný objektív ekv. 300 či 500 mm f/1,3 môže byť určite lepší, než ultrazoom 24 – 600 mm f/5,3. (Pri malých senzoroch už hrá poriadnu rolu aj difrakcia.) Pri dnešných vývojových postupoch by malé kvalitné pevné sklo mohlo kľudne vzniknúť aj ako odpadový produkt popri vývoji nejakého superzoomu.
Taký systémový fotoaparát s pár pevnými objektívmi od rybieho oka po ekv. 500 mm by sa zmestil do ľadvinky, celá kombinácia s váhou do pol kila a s potenciálne priaznivou cenou. Na niečo také sa so zrkadlovkou ani bezzrkadlovkou m43 nedá ani myslieť. Oproti zoomovému kompaktu by zase mohol poskytovať lepší obraz, výbornú svetelnosť, lepšie ovládanie a rýchlosť (napr. žiadne čakanie na vyzoomovanie pri zapnutí). A prípadne by sa uplatnil aj nejaký ten malý cestovný zoom s manuálnym ovládaním zoomu. Ja tu vidím veľký potenciál.
Aký veľký senzor je teda už dosť malý a pritom nie priveľmi? Žiaden výrobca sa z marketingových dôvodov dnes už asi neodváži prísť s aparátom s rozlíšením menším ako 12 MPix. Ak by sa držali aspoň tejto hodnoty, rozumná kvalita by sa dala dosiahnuť so senzorom s crop faktorom zhruba 3 x. A súdiac podľa CCTV objektívov a kompaktov, niekde v tejto kategórii začína byť reálne vyrobiť aj dobré, lacné a malé svetelné objektívy.
Nikon údajne chystá bezzrkadlovku so senzorom o kvapku väčším – 2,7 x, takže aj keď sa neudržia na uzde a natlačia naň 16 MPix, ešte by to malo byť dobre použiteľné (hustota ako 4 Mpix na bežnom kompaktovom senzore). Kenko to berie rovno od podlahy a chystá fotoaparát priamo pre bajonet C, takže to bude niečo pre experimentátorov. Podobný produkt so „stredne malým“ senzorom údajne chystá aj Canon.
S objektívmi ako 50 mm f/0,95, ktorý by dostal vlastnosti (vrátane hĺbky ostrosti) ako 135 mm f/2, sa už dá hovoriť o dosť serióznom aparáte. Široké objektívy takisto nie sú zásadný problém, ostatne Panasonicu (aj iným) sa to dobre darí pri kompaktoch. Cena bude zrejme hlavne otázkou konštrukcie bajonetu, takéto kvalitné odliatky vedia byť drahé. Možno by bolo riešením použiť nejaký „slide“ konektor, ako používa Ricoh. Ale pravdaže iba pre samotný objektív, senzor nech zostáva tam, kde má – v tele.
Pentax Q je teda prvý produkt novej generácie. Hoci jeho vlastnosti (hlavne až príliš malý snímač) a cena nie sú veľmi vábne, následovníci môžu byť veľmi zaujímaví. Len to musia výrobcovia vziať so správneho konca a ponúknuť alternatívu ku kvalitným kompaktom za rozumnú cenu. Zrkadlovky si nedáme – len občas treba niečo menšie.
Pridaj komentár
