Neľutujem ani jednu fotku, ktorú som nafotil a vymazal, pretože sa nepodarila. Sú rovnako dôležité ako tie, ktoré sa vydarili. Pri každom stlačení spúšte sa učím. Niekedy viem, že som urobil chybu práve v tom okamihu, či krátko po ňom, kontrolujúc výsledok na displeji fotoaparátu. Zvyšok sa ukáže v počítači pri triedení.
Dôležité je zistiť, čo treba spraviť nabudúce, aby sa chyba neopakovala. Pri triedení si všímam to čo funguje i to čo nefunguje. Posudzujem technickú a umeleckú zložku fotografie. K tej technickej patrí posúdenie kvality z hľadiska ostrosti, DOF, šumu, presnosti expozície, vyváženia bielej. Tu mi pomáha aj EXIF. Vďaka chybám spoznávam možnosti a limity techniky a aj tie svoje. Prečo je fotka neostrá, prečo ten šum, akoby sa dala vylepšiť expozícia? Spoznávam tu možnosti techniky, ale i samého seba.
V určitom momente začnete produkovať menej technických chýb. Len raz za čas sa vám stane, že sa niečo nepodarí. Zvládli ste remeselnú stránku fotografie. To býva sprevádzané aj zlepšením kompozície. Budete komponovať lepšie, presnejšie, intuitívnejšie. O to viac si budete kompozičné chyby všímať. Niektoré kompozície nie sú chybné, len iné sú ešte lepšie. Stále je čo zlepšovať. Viac si všímam maličkosti, drobné detaily, ktorými sa snažím priblížiť k dokonalosti.
Zmenší sa počet fotiek, ktoré vymažete? Dúfam, že nie. Zmenší sa tým počet zlých fotiek, vaše nároky na celkovú kvalitu vzrastú a do koša poputujú fotografie, ktoré by nejeden začínajúci fotograf považoval za výborné.
Tretí level vymazávania je, keď začnete byť na seba veľmi prísny. Už vám nebude stačiť, že fotografie sú technicky kvalitné a bez chýb v kompozícii. Dosiahli ste úroveň, kedy váš počítač neopustí zlá fotografia.
Dobrá avšak neznamená vynikajúca. Ako pokročilý fotograf urobíte za rok len pár vynikajúcich fotiek. Niektorí tvrdia, že len pár za život. Tretí level nie je súdený každému. Tu je potrebný talent, um a veľa vloženej energie. Nebuďte smutní, ak sa do tretieho levelu nedostanete. Fotografovanie nie je o tom, aby každý siahal na najvyššiu métu. To je na fotografii fantastické, že má veľa podôb a dobre ju môžete robiť aj bez veľkých umeleckých ambícií. Aj “neumelecké” motívy, ako rodinné fotky a fotky z dovolenky môžete nafotiť kvalitne.
Späť k vymazávaniu. Už možno tak vymazávať ani nebudete. Pri fotení budete náročnejší, vlastne toho nafotíte oveľa menej. Vzrastie vaša sebadisciplína a bude pre vás menej ťažké nestlačiť spúšť. Vymazávať budete menej. Nastáva čas archivácie a piplania sa s najlepšími zábermi. Von už len tak hocičo nevypustíte. Sem som sa však ešte nedostal (a asi ani nedostanem).
Človek sa učí na vlastných chybách, mal by sa však aj na vlastných úspechoch. Chybou je vymazávať fotky bez rozmyslu, bez toho aby sme sa z nich poučili. Dôležité je aj z fotiek pochopiť, čo funguje a tento recept použiť aj neskôr, či ho dokonca vylepšiť. Dovolím si pozmeniť nespočetne krát omieľané “Čo nás nezabije, to nás posilní” na “Čo nám nezničí fotoaparát, to nás posunie ďalej”.
Vyťažte aj z neúspechov maximum. Kôš je najlepší priateľ fotografa a oplatí sa v ňom prehrabávať.