Supermesiac

Mesiac bol blízko aj predchádzajúce dni. Deň pred maximom sme tu mali úspešnú fotografiu Mateja Kováča, ktorú nafotil spoza slovensko-rakúskych hraníc. Bratislavskí fotografi toto miesto s výhľadom na Bratislavu dobre poznajú.

Matej Kováč nafotil tento záber deň pred Supermesiacom. Ako sa ukázalo, urobil dobre. Nasledujúci deň bol Mesiac najväčší, ale svetelné podmienky a počasie boli horšie.

Aplikácie dnes pomáhajú fotografom pripraviť sa na takéto jedinečné astronomické údaje. Vieme, kedy Mesiac vychádza a vieme ho aj pomerne presne zakomponovať do záberu. Takto pripravení sme sa vybrali fotografovať aj my, Stano Jendek, Tomáš Hulík a ja. Vedeli sme, že ak budeme chcieť mať Mesiac v porovnaní s hradom veľký, musíme byť od mesta o niečo ďalej. Pomocou aplikácie sme si vytýčili os, na ktorej približne musíme byť a v blízkosti rakúskeho Bergu sme si našli kopec. Teoreticky sme mali všetko dobre spočítané. Dokonca aj čas východu Mesiaca nám vyhovoval, pretože to bolo krátko po západe slnka. Vtedy je na oblohe ešte časť svetla, krajina sa neutápa v úplnej temnote. Ľahšie sa fotografia exponuje najmä z dôvodu, že Mesiac je veľmi jasný. Maťovi to deň pred nami vyšlo. Nám však nie. Po príchode na miesto nás čakal neutešený pohľad na silný opar. Sedem kilometrov vzdialený hrad bolo veľmi zle vidieť. Deň predtým bola pritom viditeľnosť výborná. Čo teraz, zostať alebo ísť inam, či to úplne zabaliť? Tomáš zostal a my so Stanom sme rýchlo vymysleli plán B. Ten spočíval v tom, že prídeme bližšie k hradu. Hľadali sme aspoň trochu vyvýšené miesto. Kompromisne sme vybrali pešiu lávku mostu La Franconi, kde už sme párkrát fotili. Neboli sme tam sami, okrem ďalších fotografov tam na Supermesiac čakal aj štáb verejnoprávnej televízie.

Čakanie na Supermesiac som si krátil fotením nočnej panorámy dúfajúc, že Mesiac vyjde do tejto kompozície.

Pripravili sme fotoaparáty, nakomponovali sme a čakali. Čakali kedy a kde sa Mesiac ukáže. Zatiaľ sme fotoaparáty zahrievali skúšobnými fotografiami večernej Bratislavy. Postupne sme znervózneli, čas ubiehal a Mesiac nikde. Že by bol tak silný opar za hradom, že ho nebolo vidno? Nemeškal, len mu cesta cez kopec trvala dlhšie, ako sme predpokladali. Keď sa objavil, bol oveľa viac vľavo, ako sme dúfali a hlavne dobré svetlo už bolo preč.

Mesiac vychádza, obloha je však už čierna a je naľavo od hradu.

Samotný Mesiac bol pekný, aj keď o dosť menší, ako sme na základe správ očakávali. Proste normálny. Mal som ekvivalent 840 mm objektívu a tak ho odfotiť dostatočne veľký nebol problém. Ale samotný. A to nie je ono, takých fotiek už niekoľko v archíve mám. Dostať hrad i Mesiac na jeden záber, jednu expozíciu sa ukázalo technicky nemožné. Expozičný čas pre hrad a River Park vychádzal okolo 2 sekúnd, Mesiac však svieti oveľa jasnejšie, pre jeho správne exponovanie stačí 1/160 sekundy. Tak veľký dynamický rozsah by nezvládol asi ani Nikon D810.

Pri plánovaní fotenia sme použili aplikáciu The Photographers Ephemeris. Tá nám aj prezradila, prečo sme neuspeli tak, ako sme chceli. V nedeľu Mesiac vyšiel pár minút pred západom slnka, v pondelok však až 30 minút po západe slnka. To už bola obloha tmavá, bez zvyškového svetla.

Ostali sme premrznutí a s dlhým nosom. I to sa stáva. Na internete som videl, že v iných mestách boli fotografi o niečo úspešnejší, i keď aj oni sa dočkali východu Mesiaca až potme. Tomáš napokon urobil dobre, že zostal na kopci v Rakúsku. So svojou FF zrkadlovkou, 600 mm objektívom a 2x telekonvertorom, mal hrad ako na dlani. Ukázalo sa, že svetlo Mesiaca i hradu sa cez opar bez problémov dostali.

Foto: Tomáš Hulík.

Aby som mal aspoň nejakú fotografiu, spojil som dve rôzne exponované do panorámy. Plus povinná fotka samotného Mesiaca.

Panoráma spojená z dvoch záberov, kde som musel prispôsobovať expozíciu. Mesiac je fotený oveľa kratším časom ako hrad.

Smútok, z nie úplne vydareného fotenia, napokon zmenšil nie východ Mesiaca, ale jeho západ. Dnes ráno sa Mesiac ukázal nad mestom a ja som mal možnosť opäť nafotiť balkónofku. Tí, ktorí má poznajú bližšie vedia, že balkónofka je mnou definovaný subžáner urbanistickej fotografie snímanej z pohodlia domova.

Balkónofky z dnešného rána. Mesiac zapadá za mestom prebúdzajúcim sa do nového dňa.

A vám sa ako darilo? Svoje fotografie môžete pridávať do galérie pod týmto článkom.