*

keď sneží...mám tú scénu a moment a tie ich výrazy a tváre ..a tie pomaly sa vznášajúce a k zemi klesajúce ako pierka ...tie snežné vločkové škvrnky na oblohe ...stále pred očami, to už je taká fotka...čo už len cvakneš mrknutím oka bo aparátik nemáš so sebou... a potom si tú foto nesieš celý život už ,,len,, v hlave...bo sa nikdy nezopakuje......to vtedy naozaj akoby Perinbabka prášila periny a paplóny a jeden sa jej roztrhol...

pekné , škoda že si aj tých Japončíkov necvakol , či

ani mne....táto je z januára 2013 ......vtedy som jeden jediný deň nemal Olyna so sebou v práci ( dvere do bývalej roboty sú nejaký meter dva za ľavým okrajom fotky, to som len tak v šľapkách na ulicu vybehol ..).....no a vtedy ráno kol deviatej ako som fotiaka nemal so sebou tak cca 10 minút padali vločky prisám bohu veľké jak dlane...behom pár minút bolo zrazu všetko biele...a jak najust išli tamek hore vpravo za rohom z hotela dáky Japončíci..taká skupinka cca 20tich...a stáli jak vyvalení...nastavovali dlane, fotili sa navzájom a pozerali užasnutí s úsmevami na perách hore do neba .....

takúto s vločkami sa mi tejto zimy nepodarilo spraviť