o dlhej ceste

Od srdca prajem aj ja

Suhlasim.Pekne svetlo.

Nie nie, to by som nerád, takto to úplne stačí.

Ti stastny su Ti,ktori si to uvedomia ...a makaju na sebe nie len po materialnej stranke...Ale v podstate suhlas.Nehcem to zatahovat do filozofovania

Asi tak, ale trošička ťa poopravím ... sa neobjaví každému .... len tým šťastným. Ďakujem ti za zastavenie a krásne slová. Samozrejme aj za bodíka.

Mnohi si cestu nemozu,nedokazu,nevedia vybrat.Musia slapat,mozno dlho,mozno cely zivot.Moznost prejst na inu cestu po urcitej dobe alebo useku sa objavy kazdemu...

Ďakujem, to ma teší.

Neviem prečo by si si mala liečiť mindrák práve na mojej fotografii. Privítal by som keby si sa mi prestala vyhrážať a nakoniec moje fotografie sa bez tvojej návštevy zaobídu.

líbí se mi svým sdělením .... není bezduchá

veď sa neurážaj
proste mi udrela do očí nezmyselnosť celej kompozície - celoročne chodím bosá, a ak tam mám hľadať paralelu so životom, tak len toľko, že aj život sa pokúšame riadiť si najlepšie ako vieme a nie len sa spoliehať na náhodu ako teliatka - teda aj cesty si cielene vyberáme, nech sú hocijako náročné - len musia mať zmysel

ale ak Ti chýba fotografická kritika, môžem spustiť, dnes som pozitívne nabrúsená

Ej ha, tak toto si mi vyrazila dych. Od fotografa som veru nečakal takúto reakciu. Predpokladal by som, že fotograf ako autor chápe fotografiu ako výtvarné dielo nie len ako prvoplánové zachytenie skutočnosti. Samozrejme, že som nestopoval ženu ktorá tadeto kráčala, fotografia sa ani netvári, že tadeto niekto skutočne kráča. Práve to na boso, po kameňoch, po kolejniciach divákovi pripomenie dlhú, nepohodlnú a nebezpečnú cestu životom, napríklad. Alebo inú ťažkú cestu v živote. To už je podľa obrazotvornosti vnímavého diváka, ak ju má. Ty predsa tiež chceš svojimi fotografiami niečo povedať. Nelepíš len bezducho výjavy jeden na druhý. Ľudia predsa nevyzerajú tak ako postavičky z tvojich fotografií, ale keď sa na nich pozriem je jasné že ide o ľudí. Áno predstavivosť a obrazotvornosť, s tým pracujeme. Neviem to lepšie napísať tak len toľko. Samozrejme ďakujem za návštevu a komentár. Ozaj, Belmondo tiež nemohol dobehnúť štartujúce lietadlo, ani Rambo vyvraždiť polovicu Vietnamu.

Ale to si robíš srandu nie ?

prepáč, niektoré od Teba celkom môžem, ale ako bosonožka k tejto: celé zle!
1. rozostup podvalov pod koľajami je ľudskému kroku neprirodzený
2. kamene medzi podvalmi sú na bosé šliapanie asi najnepríjemnejší povrch, ak si odmyslím extrémy typu rozbité sklo alebo klince - v prípade, že by šiel vlak, bol by to príliš riskantný krok
3. keby bola zvyknutá kráčať naboso a musela ísť presne tadiaľ, prirodzene by si vybrala koľajnicu ako kladinu - a nemusela by si pridvihovať dlhú sukňu

Ďakujem, to mám veľkú, veľkú radosť

Tvoje fotografie žijú... páčia sa mi...