Hore

Kritické okienko - V kostole a kaviarni

Vo fóre sa pravidelne objavujú témy ohľadom kritiky fotografii v galérii. Všetci by chceli, aby niekto pod fotografie písal kvalitné zmysluplné kritiky. Ale len málokto je ochotný venovať čas a námahu, ktorá sa nemusí stretnúť s kladným ohlasom. Nedávno tu padol návrh, že by sa niektorí z vás užívateľov mohli podujať na to, napísať kritiku na vybrané fotografie z galérie. Myslel som, že ostane len pri návrhu a napokon si to rozmyslíte. Máme tu však prvého odvážlivca, Igora Stančíka (ujosajner), ktorý sa podujal priniesť svoju kožu na trh. A tak jeden z vás, prináša svoju prvú dvojkritiku. Ak sa medzi vami nájdu ďaľší odvážlivci, ktorí sú ochotní písať kritiky, môžu sa mi ozvať cez súkromnú správu, alebo emailom na adresu karol.srnec@ephoto.sk.

Sú medzi nami

Foto: ViktorV

Fotografia upútala moju pozornosť a to najmä z dôvodu snahy autora odfotiť obyčajnú situáciu spôsobom, ktorý z nej urobí niečo viac. Čiastočne sa to aj podarilo, pretože ma prinútila opätovne sa k nej vratiť a zvažovať, či sa mi páči alebo nie. Nakoniec som sa rozhodol, že je použiteľná a má v sebe potenciál, ktorý je možné pri ďalšom snažení autora využiť pre dosiahnutie lepších výsledkov. Ja sám mám rád tento spôsob fotografovania a aj ho často praktizujem.

Poďme sa teda pozrieť, čo sa dalo urobiť lepšie.

Kompozícia je veľmi ovplyvnená tým, že autor využil zábradlie ako statív a sústredil svoje sily na to, aby fotoaparát udržal pri dlhom čase stabilný. Dosiahol tým ostrosť dvojice vľavo, ktorá sa nehýbala a rozmazanie ostatných postáv v pohybe. Vznikol zaujímavý „duchový“ efekt, ku ktorému sa ešte dostaneme neskôr.

Celkovú kompozíciu nám ale narúša viac faktorov – hlavné dve „rušičky“ sú zábradlie vľavo aj vpravo. Veľmi výrazne odpútavajú pozornosť od ľudí, ktorí sú hlavnými účinkujúcimi a nech sa na fotku pozeráme akokoľvek, stále zábradlie vnímame ako prvé a hlavné motívy.

Ďalším problémom je kompozícia hlavných postáv, ktorými sú návštevníci kostola. Všetky postavy sú posunuté vpravo, pričom vľavo ostáva veľký kus zábradlia a prázdneho priestoru. Tento priestor má význam a aj je potrebné jeho zachovanie, no iba v prípade, že rovnaký bude aj na druhej strane. Tam však chýba. Namiesto neho je v pravej časti useknutá ružová postava. A do záberu vchádza ďalší človek, ktorý tam zatiaľ má iba chodidlo.


Kompozíciu teda nezachráni ani takéto orezanie, ktoré by malo za cieľ dostať aspoň postavy do správnej polohy.


Môžeme ešte zvoliť orez, pri ktorom budeme ružovú postavu ignorovať a sústredíme sa iba na postavy vľavo a pána vedľa nich. Získame tak priestor a zostane zachovaný zámer autora. Stále však je problémom zábradlie, ktoré scénu narúša. Síce trochu menej výrazné, ale stále. 

Orezanie snímky nám teda pomôže čiastočne ju vylepšiť, ale neodstráni všetky kompozičné nedostatky.

Na takúto fotografiu je potrebný čas približne 1/10, clona a iso sa doladí podľa reálneho množstva svetla, ale zrejme v kostole budeme niekde na f11-16 a iso 100-200. Ja osobne mám vyskúšané, že je možné udržať z ruky ostrú snímku aj s časom 1/6. Hovorím o street fotografii, kde tá ostrosť nemusí byť 100%, ale 95% nám postačuje určite. Takže dá sa aj takáto momentka urobiť bez statívu a nie je nutné opierať fotoaparát alebo objektív o zábradlie. Chce to však trochu cviku a treba počítať s tým, že možno dvanásť záberov pôjde okamžite do koša a iba jeden bude uspokojivý. Statív je teda istotou, no zároveň neumožňuje urobiť momentku, pretože obmedzuje mobilitu fotografa. Inou situáciou by bolo, ak by sme takúto fotografiu robili štylizovanú s presným zámerom a ľudia na fotografii by boli modelmi. Vtedy určite statív bude hrať hlavnú úlohu a dosiahneme s ním výborné výsledky.

Konkrétne v kostole sa mi takýto zámer veľmi pozdáva, určite by som si snímku rád pozrel v inej kompozícii, napríklad na stred kostola – statické postavy by stáli v uličke a ľudia by sa prechádzali okolo nich. Prípadne by fotograf mohol záber urobiť od oltára, aby mu pri dlhom čase nevznikli v zábere nepotrebné prepaly z okien. Tých uhlov pohľadu v taktomto kostole si viem predstaviť veľmi veľa a týmto spôsobom môžu vzniknúť veľmi dobré a pôsobivé fotografie.

„Duchovy“ efekt, kedy máme viac postáv rozmazaných okolo ostrej a nehybnej hlavnej postavy, pôsobí veľmi zaujímavo a zvlášť v kostole poskytuje viac možností vnímania fotografie. Dlhší čas uzávierky prenesie na fotografiu pohyb, záber získa dynamiku a v kostole aj príjemný tajomný nádych. Nápad je to výborný.

Uvažoval som aj nadtým, či by som fotografiu radšej nespracoval v ČB verzii, no v tomto prípade sa mi páči farebná verzia viac kvôli rôznorodému farebnému oblečeniu postáv. Ak by oblečenie mali menej farebne výrazné a splývalo by s pozadím, zvážil by som ČB spracovanie. Takto považujem farebnú verziu za lepšiu. Každopádne, výsledné spracovanie navrhujem riešiť až po dobrom zvládnutí námetu a kompozície.

Zrejme sa nebudem mýliť ak poviem, že fotografia vznikla ako náhla inšpirácia so snahou dosiahnuť zaujímavý efekt. Efekt sa podaril, ale tam to začína aj končí. Dobrú a zaujímavú fotografiu neurobíme iba tým, že použijeme netradičné nastavenie fotoaparátu alebo špeciálny objektív. Musí mať v sebe aj niečo z autora a musí zvláštny moment preniesť aj na diváka.

Držím autorovi palce, aby sa mu v budúcnosti podobný snímok podaril lepšie a teším sa na nové spracovanie tohto námetu.

V kaviarni

Foto: Kotlik73

K tejto fotografii sa vraciam už niekoľkýkrát. Má v sebe čaro a prenáša na mňa emóciu – mám pocit, akoby som v tej miestnosti bol. Veľmi sa mi páči, že zobrazuje to, čo zažilo veľa z nás na nejakom večierku alebo posedení – vytvoria sa skupinky, dvojice a zrazu sa nemáte s kým baviť. Táto fotografia nie je dokonalá, je čo vylepšiť, ale má základ, ktorý fotografia má mať – emóciu.


Kompozícia má rezervy, zo záberu sa dalo vyťažiť podstatne viac a získal by oveľa silnejší náboj. Niekoho by mohlo rušiť príliš svetlé pozadie a mal by pravdu, keby dáma bola blond. Tmavé vlasy s kombináciou svetlej tváre vystupujú výrazne aj napriek svetlu v pozadí. Nie som si istý, či knižnica vľavo nie je trochu naklonená alebo či autor neudržal fotoaparát v rovine. Prikláňam sa k tomu, že fotografia je asi v rovine, pretože vpravo hore je niečo ako obraz alebo kúsok skrinky a ten v rovine je. Napriek tomu, že autor chybu pri fotení neurobil, otáčam fotografiu vľavo, pretože ma tá nerovnosť jemne vyrušuje. Objekt vpravo hore sa teraz naklonil, ale v tmavom kúte ho takmer nevidieť a ak by to niekomu prekážalo, je možné ho stmaviť alebo úplne vymazať. Jemné naklonenie, ale nie je podstatným problémom kompozície. 

Oveľa viac mi prekáža, že je na zábere málo postáv. Nie preto, lebo je to vyslovene chybou, ale mám pred očami fotografiu, na ktorej by bol stôl so všetkými ľuďmi a na jeho konci táto smutná tvár. Taká snímka by bola omnoho pôsobivejšia. Osamelosť dámy kontrastuje s ostatnými účastníkmi posedenia, no mohla viac. Je evidentná, a preto ma fotografia zaujala, no je veľkou škodou, že autor neustúpil o pár krokov dozadu (je možné, že sa nedalo), resp. nepoužil šírší objektív. Môj dojem je, že bol jedným z prísediacich a išlo iba o momentku, takže nebol čas na niečo iné a vstávať sa mu nechcelo. 85 mm ohnisko, hoci v kombinácii s full frame fotoaparátom, bolo málo široké, no dostalo do záberu aspoň časť toho kontrastu, ktorý je tu dobre zachytený.

 
Kontrastu medzi dámou, ktorej pohľad obsahuje širokú paletu možných nálad a medzi dvojicou vpravo, ktorá zrejme živo diskutuje. Zároveň vpravo vidíme rozmazanú siluetu ďalšej dámy – tá zase komunikuje s niekým kto sedí oproti nej. Úplne vľavo tušíme podľa kúska ruky ešte jednu postavu a tá je zrejme tiež v spojení s niekým mimo našej hlavnej postavy. A aj práve kvôli tomu kúsku ruky budeme fotografiu orezávať. Orežeme prakticky celú ľavú časť, ktorá záberu nič nepridáva a iba odvádza pozornosť. Ostane nám tak iba smutná dáma s dvojicou vpravo a jemná silueta v popredí, ktorá scénu dopĺňa a nenarúša. 

Po takomto orezaní ostane zachovaná pôvodná emócia, scéna bude bez rušivých prvkov a môžeme rozmýšľať, či je dáma smutná alebo sa iba zamyslela alebo sú jej myšlienky zamerané iným netušeným smerom alebo.....

Osobne by som asi použil iné nastavenie fotoaparátu. Čas 1/100 je v poriadku, ak dáma dlhšie sedela nepohnute, no ak by sa trochu pootočila, záber by už asi nebol ostrý. Canon 5DMarkII zvládne bez väčších problémov aj vyššie ISO. Clona 2,2 sa mi zdá v poriadku, takže ja by som asi zvolil nastavenie 1/200, ISO 1600, f2,2. Toto nastavenie platí pre prípad, že ako fotograf chcem mať istotu ostrej snímky.

Páči sa mi, že si autor všimol tento zaujímavý okamih. Neviem, či bolo cieľom odfotografovať to s úmyslom zachytenia kontrastu nálad alebo či išlo iba o zaujímavý výraz v tvári, resp. či ho zaujal moment, kedy bola zamyslená. O tom môžeme polemizovať dlho, no každopádne po miernom vylepšení máme k dispozícii pekný dokument.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
alexmenti
2015-04-17 10:39:47
nie je ľahké ísť s kožou na trh, formou kritiky prác iných...oceňujem odvahu, ale najmä viaceré úvahy v kritickom okienku, s ktorými sa viem stotožniť...a vždy sa lepšie číta kritika z "fachu", nakoľko aj sám autor je praktický fotograf a nie iba teoretik s príslušným vzdelaním...u mňa veľmi dobre
 
ViktorV
2015-04-17 13:16:08
Uff, moja fotečka. Potešilo, že zaujalo.
 
ViktorV
2015-04-17 13:51:07
Myslel som si, že nebudem viac reagovať, ale bolo by to nefér k môjmu ,,oponentovi,,, keď si už s tým dal toľkú prácu.
Takže na moju obhajobu
Viem, že dnes pri modernej technike, ako je stabilizácia obrazu, posúvanie E/V-čka, doostrovanie softwérom sa dajú udržať dlhé časy a netreba mať k tomu veľké svaly. A preto som aj začal fotiť s foťáčikomj tak, ako sa patrí. Okom na hľadáčiku v prázdnom kostole, kde som bol ako návštevník. V tom prišla skupina rusky hovoriacich návštevníkov, ktorí tiež majú v krvi, tak ako aj väčšina nás, že sa nemajú plieť fotografovi pred objektívom. A keď predsa len jeden nedisciplinovaný mi pod neho podbehol, tak som sa pozrel do foťáčika na monitor. A zistil som tam takéhoto ducha. Tak skrsol nápad. Foťák som odložil od oka, položil na zábradlie a veľkodušne, pokynom ruky a s úsmevom na tvári, som skupine umožnil pokračovanie priehliadky kostola. A keď sa takto začali rozliezať, tak som akože nenápadko niečo scvakol. Verím, že keby si znovu foťák priložím k oku, strnú objektívnym strachom z fotenia a duchov si budem musieť vytvoriť v PC.
Kratučké fotenie ukončilo ťahanie ma za rukáv mojich spolunávštevníkov na ďalšie pamiatky mesta Bamberg. Takže už sa tak ďaleko tam nevrátim, nakoniec z výsledkom som celkom spokojný. Aj s takou vzdušnejšou kompozíciou.
Samozrejme, pri inscenovaných fotečkách by som chcel byť, to by mohla byť veľká paráda a skvelý zážitok z tvorby.
Ďakujem autorovi kritického okienka, že si ma všimol.
 
blahoslav J B Art
2015-04-18 12:17:45
je fajn precitat si taketo obsirnejsie zhodnotenie fotky a nametov na zlepsenie od cloveka, ktory tomu viacej rozumie ... snad sa pridaju aj dalsi, ktori obetuju svoj cas a znalosti ...

s tymi dlhsimi casmi sa da pohrat, skusal som v meste nieco podobne, isiel som az na 1/2sek., ale mohol byt kratsi, duchovia mohli byt menej duchovni
www.ephoto.sk/fotogaleria/fotografie/438495/v-centre/?s=photos
 
ruiger1
2015-04-19 07:41:29
jasne a zrozumitelne napisane, ocenujem ze autor kritiky isiel s kozou na trh ako sa vravi.
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia