Už roky som chcel fotografovať parné lokomotívy na bratislavskom Rendezy. Až do tohto roku sa mi to nepodarilo. Vždy som prišiel z krížikom po funuse. Nedostatočná propagácia spôsobila, že som sa o akcii dozvedel až po nej, z reportov v médiach.
Rendez je historická stanica, ktorá dnes slúži ako múzeum. Počas roka sa na nej koná niekoľko akcií, asi najväčšou je celoslovenský zraz historických železničných vozidiel. Oragnizátori zabezpečili niekoľko druhov dopravy. Napr. vlakom ťahaným parnou lokomotívou, ktorý išiel z Petržalky (ale aj z iných miest), spojom historickou električkou a autobusom, či motoráčikom z Hlavnej stanice. Ja som využil posledne menovaný prostriedok.
Jazda ťažkého nákladného vlaku, ťahaného dvomi parnými lokomotívami.
Východné (do roku 1946 ako osada známa pod názvom Rendez) je miestnou časťou bratislavskej mestskej časti Rača. Východné sa nachádza medzi Račou a Vajnorami, južná časť územia železnice zasahuje až po Žabí majer. Východné má cca 4 800 obyvateľov bývajúcich v častiach Šajby, Starý Rendez, Sklabinská, Šúrska,Paseky. Východné je geograficky obkolesené železničným koľajiskom, vo vnútri územia disponuje vzácnymi historickými budovami z konca 19. storočia – Veľká a Malá vodná veža, Personálna kuchyňa, Trúbkareň, Kasárne. Nachádza sa tu múzejno-dokumentačné centrum ŽSR, ktoré tu chce zriadiť Národný železničný park, ktorý by sa stal celoročnou expozíciou parných rušňov, železničnej techniky, historických budov. Staré depo a Nové depo slúžilo a slúži ako opravárenský železničný park. Na sídlisku Sklabinská sa nachádza Akadémia Policajného zboru SR a poskytuje štúdium vysokoškolského typu a zároveň slúži ako školiace stredisko. Osada postupne vznikala na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa vybudoval významný bratislavský železničný uzol a následné prekladisko. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1889. Najprv sa tu stavali len železničné objekty, no po viedenskej arbitráži nastal rozmach rezidentného bývania (veľa emigrantov z južného Slovenska). Z Rendezu sa počas vojny stala obec železničiarskych rodín. Ako dôležitý dopravný uzol dostala pracovný názov Východná stanica, no obyvatelia ju stále volali Rendez (z maďarského slova "rendezö", čo znamená prekladisko). Dobovo boli používané aj tzv. pracovné názvy Východná stanica, Východné nádražie, Východné. Počas druhej svetovej vojny bola obec často bombardovaná (v tom čase jeden z najdôležitejších dopravných uzlov na Slovensku) spojeneckým letectvom. Krátko po vojne bola zlúčená s obcou Rača, ktorá bola v priebehu ďalšieho roka (1946) začlenená do Bratislavy, ako mestská časť neskoršieho III. obvodu (dnes okres Bratislava III). Približne v 80. rokoch na Východnom prebehla výstavba niekoľko desiatok panelových domov. Značne sa tak zvýšil počet jeho obyvateľov. Východné dostalo charakter miestnej časti. Hoci Východné nemá vlastnú samosprávu, potreby jej obyvateľov môžu presadzovať poslanci zvolení do miestneho zastupiteľstve Bratislava-Rača v rámci samostatného volebného obvodu – Východné. Súčasný názov "Východné" presadili miestni poslanci na začiatku 90-tych rokov. Zdroj: Wikipedia.
Aj keď toto bola prvá akcia svojho druhu, na ktorú som sa chystal, bolo mi zrejmé, že tam okrem mňa bude veľa návštevníkov. To znamená, veľa ľudí, ktorí budú pri fotografovaní zavadziať. O fotografie vlakov, po ktorých sa šplhajú deti a okolo ktorých postávajú rodičia, nemám záujem. Niekoľko som ich do archívu napokon nafotil, ale ja som prišiel z cieľom fotografovať detaily. Ako vyštudovaného konštruktéra ma technika priťahuje. Nie som zanietený obdivovateľ vlakov, ktorý pozná ich históriu a na prvý pohľad rozozná typ lokomotívy. Krásna parná lokomotíva však vždy poteší moje oko. Veď, ktorý chlap by nemal rád vlaky a všetko okolo nich?
Neviem, ako po minulé roky, ale program sa mi zdal dostatočne pestrý. Počasie nám vyšlo. Po modrej oblohe sa preháňali biele mráčiky, vďaka čomu bolo príjemne. Dobré to bolo aj pre nás fotografov. V občasnom tieni sa lepšie fotografovali detaily. Mäkšie svetlo je pre takýto typ záberov vhodnejšie.
Fotografovanie vlakov a železníc je samostatný žáner fotografie. Venuje sa mu množstvo fotografov, ktorí sa zaujímajú o železnice. Majú svoje stránky a ich kritiky sú častokrát tvrdšie než u nás na ePhoto. Na koľajisku sme mali tvrdú konkurenciu a ako fotografi sme si občas zavadzali. Častokrát sa bolo treba vyzbrojiť riadnou dávkou trpezlivosti, keď ste chceli mať pekný záber, bez toho aby v ňom niekto zavadzal.
Pre zaujímavosť uvádzam program, ktorý usporiadatelia pre návštevníkov pripravili
- výstava historických železničných vozidiel, defilé na točni
- súbežná jazda parného osobného vlaku a ťažkého nákladného vlaku ťahaného parnými rušňami na trati Bratislava Petržalka – Bratislava Nové Mesto
- súbežná jazda ťažkého nákladného vlaku vedeného dvomi rušňami T 678.012 a T 679.019 prezývanými Pomaranč a Prvého parného expresu Rádia Expres v úseku Bratislava Nové Mesto – Bratislava Petržalka
- vyhliadkové jazdy parnými a motorovými vlakmi v Bratislave a okolí
- jazdy historickej električky a autobusu
- stála múzejná expozícia železničných zariadení
- spolujazdy na stanovišti parného rušňa, na motorovej drezine alebo motorovom vozíku
- prezentácia modelových a modulových koľajísk (OZ Vláčikovo, Klub Modrý Horizont, KŽM Vrútky a KŽM Bratislava)
- detský kútik – zábavné a náučné hry pre deti
- koncert C. a k. komorného dychového orchestra
- výstava neželezničnej historickej techniky
- predaj upomienkových predmetov
- nočné fotografovanie (v sobotu od 20.30 do 21.30)
Parný minivláčik. Neviem, či sa z neho viac tešili deti, alebo jeho strojvodca?
Odfotiť lokomotívu bez rušivých ľudí vyžadovalo trpezlivosť a niekedy to bolo nemožné.
Ďalšia z atrakcií, jazda na drezine.
Na fotografovanie detailov používajte objektív s dlhším ohniskom (aspoň 50 mm). Vyhnete sa sférickému skresleniu a zvýrazneniu perspektívy, charakteristickému pre širokouhlé objektívy. Meranie fotoaparátov sa pri tmavých objektoch, akými sú detaily kolies, ojníc, trubiek, ventilov a plechov, mýli. Potrebné je použiť korekciu expozície (+/-) s úpravou do mínusových hodnôt (podexpozícia). Mne postačovala korekcia okolo -1EV. Ak to neurobíte, budú vaše fotografie šedivé, nebudú zodpovedať skutočnosti.
Viac ako inokedy je dôležité fotografovať do formátu RAW. Ten obsahuje viac obrazových informácií ako formát JPG. Vďaka tomu dokážete v RAW konvertore lepšie pracovať s tieňmi a so svetlami.
Čierna musí byť čierna. Preto treba použiť korekciu expozície, aby sa kompenzovala nepresnosť merania expozície. Kresba však musí byť zachovaná.
Možnosť zafotiť si celé lokomotívy sa naskytla po obede, kedy sa všetky krásavice predvádzali na točni. Vtedy museli návštevníci opustiť stred koľajiska. To bola príležitosť pre nás fotografov. Jednotlivé lokomotívy sa rýchlo striedali a pre naše potešenie vypúšťali kúdoly dymu a pary. Nádherné predstavenie. Radosť nás trochu prešla, keď sme zistili, že sme špinavý od popolčeka. To že sme mohli, ako fotografi byť blízko, malo aj svoje negatívum. Na konci sa so mnou rozlúčila lokomotíva Albatros, úctyhodnou spŕškou skondenzovanej pary s popolom. Skôr ako fotograf som vyzeral ako kominár. Špinavé bol aj fotoaparát, slnečné okuliare, oblečenie. Márne som hľadal, kde sa aspoň trochu umyť. Už som sa chcel vrhnúť na jedinú mláku široko-ďaleko, keď som zbadal umývadlo v dielni na opravu vagónov. Oblečenie som nezachránil, ale aspoň som nešiel domov špinavý ako prasa.
Dízelelektrický rušeň zastupoval modernejšie historické modely.
Vyleštiť takúto obludu dá zabrať.
Návšteva Rakúska.
Vráťme sa ale k fotografovaniu. Najviac sa mi osvedčil telezoom. S nim som nafotil väčšinu detailov, ale aj celkových záberov. Úzky uhol záberu dobre eliminuje rušivé okolie a vďaka malej hĺbke ostrosti aj pozadie. Z väčšej vzdialenosti som mohol fotiť, ak som zbadal niečo zaujímavé, alebo konečne zmizli na krátko ľudia. Pri predvádzaní lokomotív na točni som prepol zaostrovanie na kontinuálne, pretože vtedy sa lokomotívy najviac presúvali po koľajniciach.
Vrchol programu. Defilé na točni.
Polojasno priam vyzývalo fotografovať infrafotoaparátom. Tmavé lokomotívy sa ukázali ako nevhodným objektom. Až na pár záberov, sa mi infrafotografie nepáčili. Do výberu som ich zaradil len pár.
Pre infrafotografiu sa ukázali ako najvhodnejšie staré zhrdzavené lokomotívy, ktoré už dávno stratili čierny náter.
Meniace sa svetelné podmienky a vysoký kontrast medzi tmavými lokomotívami a svetlým okolím, či pozadím, boli skúškou kvality snímača. Ja som sa rozhodne sťažovať nemohol, dynamický rozsah Nikonu D800E je najlepší na svete. Pri úprave fotografií som ďakoval jeho konštruktérom, ako aj programátorom Lightroomu. Okrem úprav expozície a farebnosti som často používal funkciu “clarity”, ktorá zvýrazňuje lokálny kontrast. Tá zvýraznila jednotlivé časti lokomotív, ale aj dym a paru.
Nikon D800E + Lightroom = úpravy bez limitu.
Budúci rok, ak akciu nezmeškám, by som chcel vyskúšať aj nočné fotografovanie, ktoré usporiadatelia, špeciálne pre fotografov pripravujú.
Použitá fototechnika: Nikon D800E, Nikon D3100 Infrared, Nikkor AF-S 80-400/4,5-5,6G VR, Nikkor AF-S 105/2,8G VR Micro, Nikkor AF-S 16-35/4G.
Viac fotografií nájdete na www.roebuck.sk.
Pridaj komentár
