Jamiroquai v Košiciach

Predposledný januárový víkend patril metropole východu, kde sa konal otvárací ceremoniál Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) pre rok 2013. Približne 40 000 návštevníkov sa stretlo v podvečerných hodinách na Hlavnej ulici, kde bol pripravený bohatý kultúrny program, ktorý mal vyvrcholiť veľkolepým ohňostrojom. Hmlisté a upršané počasie neprialo nikomu, no najmä nie záverečnému ohňostroju, ktorý pripomínal skôr farebnú búrku, no v tomto prípade sú organizátori bezmocní. Na veľmi zaujímavom pódiu pokladaného z veľkokapacitných kontajnerov sa vystriedalo množstvo umelcov nielen zo Slovenska, objavilo sa aj zopár politických predstaviteľov a veľmi originálnym darčekom bola gratulácia astronautov z medzinárodnej vesmírnej stanice ISS k titulu EHMK.

Frontman skupiny Jamiroquai Jay Kay. 

Dynamickí Jamiroquai

Vyvrcholením ceremoniálu bol koncert britskej skupiny Jamiroquai v Steel Aréne. Bolo to 11 rokov od poslednej návštevy tejto jazz-fukovej skupiny, na čele ktorej stojí energický spevák Jay Kay, preto vypredanosť haly nikoho neprekvapovala. Jamiroquai prišli na pódium s približne 10 minútovým oneskorením, aj napriek tomu za ohlušujúceho potlesku. Frontman Jay Kay v jeho typickom indiánskom oblečení s klobúkom na hlave a teniskami na nohách začal koncert hlasným pokrikom „Košice!!!“. Počas nasledujúcich dvoch hodín zazneli takmer všetky známe hity ako Space Cowboy, Cosmic Girl, Little L, či Alright. To najobdivuhodnejšie však bola fyzická výdrž speváka, ktorý sa počas celého koncertu nezastavil ani pri jednej pesničke. Jeho končatiny boli neustále v pohybe, stále niekam bežal, skákal, tancoval. Počas koncertu nezabudol divákom zablahoželať k titulu Európske hlavné mesto kultúry. Divákom sa prihovoril viackrát, no kvôli zlej akustike haly sa miestami dalo ťažko rozumieť, čo hovorí. Poslednou piesňou večera bol známy hit z filmu Godzilla Deeper Underground. Po tomto sa všetci členovia kapely odobrali preč z pódia, no ďaleko sa nedostali. Zaplnená Steel Aréna ich svojím niekoľkominútovým potleskom a skandovaním pritiahla späť na pódium, aby si vypočula už definitívne poslednú pieseň White Knuckle Ride.

Dynamický Jay Kay. 

Fotografovanie

Z hľadiska novinárskeho fotografa bol koncert pripravený veľmi dobre. Samostatný vchod pre PRESS, akreditácia bez problémov a osobné odprevadenie asistentkou na miesto určené pre fotografov. PRESS lóža bola situovaná na hokejovej striedačke bližšie k pódiu. Podmienky fotenia boli prvé 3 pesničky spod pódia bez blesku. Následne mohol fotograf ostať na zvyšok koncertu v PRESS lóži, čo som samozrejme s radosťou využil. Osvetlenie bolo taktiež veľmi dobré, množstvo efektných farebných svetiel, čo je však dôležitejšie reflektory osvetľujúce speváka. Na tomto koncerte bolo najťažšie zachytiť speváka v nerozmazanom stave. Ako som spomínal vyššie, spevák bol neustále v pohybe, pobehoval z jednej strany na druhú. Všetko zlé je ale na niečo dobré, čo v tomto prípade znamená zvýšená dynamika. Použité boli všetky tri dostupné objektívy, čiže ohniská 17-35mm, 150mm, no najčastejšie 50mm.