Poďme si zobrať na mušku knihu od Sebastiao Salgada, AFRIKA. Mám ju už nejaký piatok doma, a myslím si, že si zaslúži aj nejaký rozbor. A tiež si myslím, že milovníkovi fotografie by v knižnici kniha od tohto autora nemala chýbať. Keď nie táto, tak určite nejaká iná. Možností máte veľa.
Kniha AFRIKA, je neobyčajnou cestou pozdĺž zeme poznačenej vojnou, ženstvom, chudobou a biedou.
Ale cez jeho objektív je to tiež krajina obrovskej krásy.
Ako začínajúci mladý ekonóm, usadzujúci sa v Afrike s jednoduchým fotoaparátom kúpeným na splátky, začína
kariéru, ktorá ho dnes priviedla na jedného z najuznávanejších fotožurnalistov týchto dní.
Zoberúc svoj fotoaparát tam, kde sa len málokto odváži ísť, S. Salgado zasvätil sám seba, ako dokumentaristu
ľudí-utečencov, premiestnených vojnou a chudobou v klimaticky ťažkých podmienkach a v nich sa vyskytujúceho
ženského faktoru. Jeho silne úderné a evokujúce čierno-biele fotky, dokumentujú život odvrhnutých ľudí a ich
sústavný boj o prežitie.
Napriek jeho práci, ktorá ho zasiela do rôznych kútov Zeme sa jeho obrázky sústreďujú hlavne na Afriku. Jeho fo-
tografie pokryté katastrofickými udalosťami, ktoré ovplyvňujú hlavne afrických ľudí, boj za nezávislosť, hroznú genocídu a utečencov bez domova, uvrhnutých spolu na zaprášené cesty a táborov. Zomierajúcich hladom, epidémiami alebo vyčerpaním.
Zatiaľ čo sa jeho kniha s jednoduchým nazvom AFRIKA, venuje hlavne utrpeniu a biede, obsahuje tiež aj pozitívnu stránku. Je tiež plná ľudskosti, histórie kontinentu, fauny a flóry. Rôzne variácie krásnej zeme.
Svojím objektívom zachytáva porážku apartehidu, pád koloniálnych vojenských regimentov, koniec civilnej vojny
a príchod mieru do južnej časti Afriky. Dokumentuje dlhoočakávaný návrat robotníkov z exilu a symbolické chvíle, keď ženy s oduševnením stavajú chatrče, ktoré prichýlia utečencov.
Salgado tiež zachytáva pýchu a krásu kontinentu. Fotografuje ľudí, Himba, nomádov obývajúcich duny v Namíbii.
Tradičných Dinkov v južnom Sudáne, tiež horské gorily a nádherný vulkanický región vo Virunga-ckých vrchoch.
Kladie dôraz na obe dramatické linky africkej krajiny, využívajúc zrnitosť a kontrast.
Salgado tiež veľa fotografuje divočinu v rátane veľkých, bielych pelikánov za letu a afrických leopardov.
Keď sa s ním presunieme do oblasti Veľkých Jazier, Salgadove fotografie berú na seba úlohu svedectva, proti
kriminálnym vyvražďovacím jednotkám, akumulujúcich silu a obrovský majetok.
Nikdy v modernej histórii nebolo toľko ľudí vyvraždených za taký krátky čas. V porovnaní mŕtvych tiel Tutsiov Hutmi a ich neuväznenými zločincami, Rwandska genocída tomu pridáva hlboký podtón.
V subsaharskom regióne piesok a vietor hrajú prvé husle. Dravce vznášajúce sa nad utečeneckými tábormi, obývanými hlavne ženami, chudobou a zasahujúcou púšťou, boli jednoducho "redukované" iným dravcom...
Matkou, predierajúcou sa pomedzi silný vietor, zúfalo hľadajúcou potravu. Čohokoľvek. Pridania síl jej koži a kostiam.
Počas jeho práce, Salgado dokumentuje tisícročný boj medzi človekom a prírodou. Jeho objekty, predovšetkým deti hľadiace do fotoaparátu, silné, vzdorujúce, hrdinské. Aj napriek tomu, že sú zúfalé.
Text napísaný mozambickým novelistom Mia Couto nar.r. 1955
Salgado vo svojej knihe MIGRATIONS r. 2000 napísal:
Viac ako inokedy cítim, že je len jedna ľudská rasa. Ľudia utekajú pred smrťou z vojny. Premiestňujú sa, aby zlepšili svoju budúcnosť. Budujú svoj nový život v cudzej zemi, adaptujú sa v extrémne ťažkých podmienkach. Želám si, aby každý človek, ktorý navštívil moju exibíciu, odchádzal ako zmenená osoba.
Salgado pracoval pre rôzne humanitárne spolky. 18 mesiacov pôsobil pre organizáciu
Doctors Without Borders.
Doktori Bez Hraníc
A ešte nejaký link: