História každej obce a mesta je o to bohatšia, koľko má zachovaných artefaktov z minulosti a koľko významných osobností má niečo spoločné s mestom. Na naše veľké šťastie kultúrne dedičstvo našich predkov nie sú len hnuteľné alebo nehnuteľné veci, ale sú to aj významné osobnosti, ktoré svojou činnosťou vytvorili trvalé hodnoty a ich mená v kronikách a v historických análoch zostanú zachované na veky.
V Galante - miestnej časti Hody, na cintoríne pri pohrebnej kaplnke je nízke kovové zliatinové oplotenie okolo dvoch hrobov, ktoré sú prikryté kamennými doskami s nápismi. Dlhší čas bola jedna z dosiek prasknutá a krušpánové kríky okolo voľne rástli. Vegetácia zakryla aj tak už skoro nečitateľné texty na kamenných doskách s nápisom. Z iniciatívy občanov Mestský úrad v Galante zjednal nápravu. Dnes sú hrobky aj ich okolie pekne usporiadané.
Keď som pred vyše 30 rokmi zbieral materiál pre novodobú históriu fotografie v regióne, nemal som ani poňatia, kto leží na cintoríne v Hodoch. A vôbec nie to, že sa jedná o významnú osobnosť - osobitne pre fotografiu. Až po rokoch na podnet mojich priateľov som začal pátrať, o koho vlastne ide. Profesor József Hefelle z Budapešti, grófka Mónika Esterházy z Viedne a neskoršie Károly Kincses, riaditeľ Maďarského fotografického múzea v Kecskeméte ma povzbudzovali, aby som sa problematike venoval naďalej. Pozitívne to ovplyvnila aj výstava Galanta a Esterházyovci v roku 1995, kedy sme v prípravách na výstavu narazili na prvé konkrétne poznatky súvisiace s grófom Mihályom Esterházym.
 |
Pre čiastočné zorientovanie sa v rodokmeni Esterházyovcov len niekoľko faktov. V XVI. storočí sa priženil do Galanty Benedikt Ezterhas de Galántha (1508-1553) ako prvý člen tohto slávneho rodu. Zobral si za manželku Ilonu Bessenyei. Ich spoločný syn František (1532 - 1604), podžupan Pozsonskej (Pressburgskej) župy, dal postaviť renesančný kaštieľ, dnes tzv. malý kaštieľ a jeho synovia Daniel a Pavol dali postaviť druhý veľký pôvodne renesančný dnes neogotický kaštieľ. Mimoriadne nadaný a talentovaný ďalší syn gróf Mikuláš (Nicolaus) Esterházy sa stal zakladateľom rodovej vetvy vo Forchtensteine (Rakúsko), neskoršie jeho potomok získal kniežací titul. Aj kniežacia vetva, a to do dnes, si píše predikát „z Galanthy a z Forchtensteinu". Neskoršie, popri iných rodových vetvách, sa gróf František Esterházy (1715 - 1785) stal zakladateľom cseklészskej (bernolákovskej) rodovej vetvy. V roku 1762 majetok zdedil po nečakanej smrti bratranca Józsefa Ádáma. Jeho vnuk, gróf z Galanthy a Forchtensteinu Antal (1820-1889), pochovaný tiež v Hodoch, bol otcom grófa Mihálya Esterházyho narodeného 11.júla 1853 v Bratislave.
V osobe grófa Mihálya Esterházyho máme možnosť spoznať človeka, ktorý svojou všestrannosťou môže byť vzorom. Ako mladý gróf dostal najlepšiu výchovu. Preto mal veľmi širokú paletu záujmov. V roku 1892 ho zvolili za poslanca snemovne. Bol doživotným členom hornej komory hlavného rádu, cisárskym a kráľovským komorníkom a tajným radcom. Archívy zachovali veľa dokumentov o jeho poslaneckých aktivitách.
Do povedomia sa dostal ako cestovateľ a lovec levov. Prírodovedné múzeum v Budapešti vlastní exponáty, ktoré pochádzajú z trofejí grófa. Vo francúzskom Nice získal prvú cenu v streľbe na hlinené holuby. Niektoré pramene uvádzajú, že to boli neoficiálne majstrovstvá sveta. V Uhorsku založil Spolok strelcov na hlinené holuby a organizoval činnosť v rámci tohto spolku.
Dlhé roky aktívne predsedal Atletickému klubu. Bol predsedom Stefánia Yacht klubu a pozsonyského (pressburgského) spolku lodníkov. V histórií plachtenia na ľade bol prvým predsedom klubu. V tom čase na Balatóne plachtilo šesť „strojov", ktoré boli prispôsobované na jazdu na ľade. Bol podpredsedom Autoklubu a od roku 1903 do smrti predsedom. Medzi prvými v Európe aj Uhorsku zaviedli poznávacie tabuľky/značky na automobily. Prvú poznávaciu značku dostal Mercedes grófa Mihálya Esterházyho.
 |
V roku 1902 bol spoluzakladateľom akciovej spoločnosti cestovného ruchu a členom rady riaditeľov. Dnes sa cestovná kancelária IBUSZ hrdo hlási za nástupnícku spoločnosť. Jeden čas bol predsedajúcim riaditeľom Národného kasína.
Gróf Mihály Esterházy mal v parku svojho bernolákovského kaštieľa dobre vybavený pavilón, kde sa venoval fotografovaniu. V roku 1890 sa zúčastnil po prvýkrát výstavy Amatérskych fotografov v Budapešti. Ako člen viedenského Kamera klubu v roku 1896 vystavoval v Berlíne na medzinárodnej výstave fotografií. V roku 1899 bol založený Photo Club v Budapešti, ktorý dodnes úspešne funguje.
Od roku 1900 bol členom a od roku 1902 predsedom najznámejšieho amatérskeho spolku Photo Clubu v Budapešti. Barón Richard Hammerstein, ktorý v tom čase staval svoj obytný dom na nábreží Dunaja s pekným výhľadom druhú stranu, z lásky k fotografovaniu venoval jedno poschodie na večné užívanie Photo Clubu, kde ešte aj jeho neskorší nasledovníci dodnes úspešne amatérčia.
Aj ďalší priatelia Esterházyho významne prispeli k rozvoju klubu a fotografovaniu. Už v roku 1902 usporiadali prvú celoštátnu výstavu umeleckej fotografie. Na tejto výstave mali amatéri možnosť zoznámiť sa po prvýkrát s prácami iných autorov. Aj keď výstava nebola kvalitou najlepšia, dá sa od tohto dátumu hovoriť o domácej umeleckej fotografii. K zakladajúcim členom Photo Clubu sa neskoršie pridali z arcikniežacej rodiny Habsburgovcov i manželky niektorých pánov. Vyvíjali umeleckú činnosť a pritom výrazne prispeli finančne a inými formami na činnosť klubu, organizovali mnohé podujatia a osobnou účasťou zdôraznili prestíž fotografie. Odvtedy žiaľ ich príklad nenašiel nasledovníka.
V rokoch 1904-1906 bol gróf Mihály Esterházy členom Francúzskej fotografickej spoločnosti. Sám bol úspešným autorom a popularizoval systém gumotlače. V tom čase bol tento fotografický proces taký rozšírený, že na výstavách boli touto technikou vyrábané až dve tretiny fotografií. O výrobe fotografií technikou gumotlače gróf Mihály Esterházy publikoval vo Fotografických pohľadoch (Fényképészeti szemle) v roku 1900.
S veľkou podporou grófa v roku 1905 bol založený Celoštátny zväz maďarských amatérov. Ako významný predstaviteľ piktorealizmu uhorskú fotografiu reprezentoval gróf Mihály Esterházy v roku 1904 v Nice, Marseille, Viedni a v Londýne na výstave Anglickej kráľovskej fotografickej spoločnosti. V roku 1906 na výstave v Berlíne venovala odborná tlač veľkú pozornosť jeho vystaveným dielam Zátišie, Na otvorenom mori, Španielske nábrežie, Búrlivé more, Španielska brána.
Károly Kincses, bývalý riaditeľ Maďarského fotografického múzea v Kecskeméte, v knihe „Vznešení amatéri" v úvode napísal: ,,Domáce písanie so svetlom zachránil gróf Mihály Esterházy, ktorý koncom XIX. storočia zohral rozhodujúcu úlohu pri zrode uhorského umeleckého fotografovania na základe skúseností anglických, francúzskych, nemeckých vzorov." Určite nie náhodou je na titulnej strane tejto publikácie fotografia grófa Mihálya Esterházyho.
 |
| Ocenenie, ktoré dostal autor článku za prácu o grófovi Esterházy. |
Gróf Mihály Esterházy zomrel 28. apríla 1906 v Budapešti.
Po jeho smrti za veľmi zložitých okolností musela manželka s dcérami Bernolákovo opustiť a usadiť sa v loveckom kaštieli v Tomášikove. Dôvody, prečo bol gróf pochovaný vedľa svojho otca v Galante, sú zahalené rúškom tajomstva.
Historický archív Maďarského národného múzea v Budapešti obsahuje len portrét grófa. Napriek vynikajúcim kontaktom sa ani od rodiny sa nepodarilo získať fotografie grófa. Jednu jedinú fotokópiu z rodinného albumu z Tomášikova mi spolu s listom zaslal synovec grófa, gróf Lajos Esterházy zo Švajčiarska. Popisuje, kto všetko je na fotografii a autorstvo pripisuje svojmu strýkovi. Ani v Maďarskom fotografickom múzeu v Kecskeméte sa nenachádzajú žiadne fotografie grófa.
Po rokoch v Tomášikove sa objavila v brožúre o obci jedna fotografia grófa na koni z poľovačky v Afrike. Album, z ktorého fotografia pochádza, bol od jeho majiteľa odkúpený. Dosť znehodnotený album vážil 13,5 kilogramu! Z deväťdesiat naskenovaných fotografií boli vyrobené fotografie vo veľkosti 1:1 (19,2x15,2 cm), vrátane otextovaných paspárt 21x24 cm. Na portrétoch sú aj pasparty s oválnym výrezom a s napodobeninou drevenej štruktúry. Autor dobre pracoval s ostrosťou, pri krajinkách sú viacplánové obrazy. Pri portrétoch a poloaktoch dokonale pracoval so svetlom. Kolekciu možno dokonca hodnotiť aj z pohľadu dobového dokumentu o ľuďoch a ich životnom priestore.
Použitá fotografická technika je albumín, v originálnej podobe tmavohnedej farby s fialovým tónom a biela je číra. Dnes už asi 95% albumínových fotografií vybledlo a bielu farbu nahradila žltá farba. Na vodu a acetón nereaguje, lieh ho premočí. Používal sa kvalitný tenký papier, lebo aj najmenšie znečistenie by spôsobilo výskyt fľakov striebra. Na továrensky vyrobený papier bolo treba naniesť citlivú vrstvu a okamžite papier použiť. Od roku 1850 sa používalo a pre amatérov sa stal použiteľný o dvadsať rokov neskoršie. Medzi historickými pozitívnymi fotografickými technikami sa uvádza na treťom mieste (z 24). Polomokré papiere kašírovali na kartón. Samotné spracovanie je v literatúre historických fotografických procesoch. Používalo sa až do rozmerov 30x40 cm /.
Walter Koschatzky, rakúsky publicista Die Kunst der Photographie - Salzburg und Wien, Residenz Verlag, 1989 na strane 329. píše o grófovi Mihályovi Esterházym ako o otcovi športovej fotografie na základe fotografie ,,Gróf Kinsky Nusi skáče do výšky" z roku 1886. Károly Kincses uvádza rok 1885!
 |
Maďarský zväz fotoklubov a fotokrúžkov (MAFOSZ) na počesť 90. výročia vzniku Celoštátneho zväzu maďarských amatérov - s pričinením grófa Mihálya Esterházyho, vydal v roku 1995 plaketu grófa Mihálya Esterházyho na prednej strane s portrétom grófa. Zadná strana zobrazuje známu fotografiu grófa s názvom ,,Gróf Kinsky Nusi skáče do výšky".
V záujme ochrany fotografií nie je možné originály vystaviť. Treba si uvedomiť, že ustálenie fotografií vtedy ešte nebolo dokonalé, preto je nevyhnutné byť mimoriadne obozretný. Ako uvádza aj odborná literatúra, vzhľadom na fyzické a chemické vlastnosti albumínu, kvalita je závislá od hrúbky albumínovej vrstvy. Fotografie vyhotovené po roku 1870 sú zachovalejšie, pretože sa začala používať tenšia vrstva albumínu.
V knihe Vznešení amatéri autor predstavuje ďalších deväť osobností menom Esterházy, ktorí sa významne zapísali do histórie fotografie a to nielen v Európe.
Kolekcia reprodukcií fotografií z albumu grófa Mihály Esterházyho Photografische Aufnahmen aus dem Nordöstlichen Afrika, Grafen Michael Esterházy, Fürsten Heinrich Liechtenstein und Grafen Josef Pálffy an den Flüssen Setit Gash und Barka in Winter 1880-81 ausgeführt von M. Graf Esterházy - Wien 1881 bola vystavená pôvodne v renesančnom kaštieli Esterházyovcov v Galante koncom roku 2007, následne v Győri, potom v Podunajskom múzeu Komárno a v rámci 18. ročníka medzinárodnej fotografickej akcie Mesiac fotografie 2008 v Slovenskom národnom múzeu - Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku.
Jozef K e p p e r t
Autor a Majster Zväzu slovenských fotografov
Člen Rakúskeho zväzu fotografických spoločností VÖAV
Čestný prezident Fotoklubu pri MsKS v Galante
Čestný člen Rakúskej fotografickej spoločnosti ÖGPh
Čestný člen Fotoklubu v Győri
Poznámka: uvedené dátumy sa môžu rôzniť, nakoľko rôzne dokumenty uvádzajú rôzne dátumy!
Použitá literatúra:
Vznešení amatéri - Károly Kincses r.2006, ako 42. publikácia Maďarského fotografického múzea v Kecskeméte
Edícia: Z histórie maďarskej fotografie
Ako /ne/manipulujme s našimi starými fotografiami - Károly Kincses
Čo máme vedieť o starých fotografiách
r. 2000, Maďarské fotografické múzeum
17. publikácia
Edícia : Z histórie maďarskej fotografie
Die Kunst der Photographie - Walter Koschatzky
Residenz Verlag - Salzburg und Wien 1989
Strana 329.
Moson Megyei Műhely / Mošonská župná dielňa /
Ročník VII., 2004/1.
Berényi László : Galánthai és Fraknói gróf
Esterházy Ferenc kancellár
Strany 80.-90.
Európske rody šľachty
Tafel 614 Die Grafen Esterházy de Galántha, Erbherren Burg Fraknó / Forchtenstein / 5, zu Cseklész / Landschütz/
Archív autora
Pridaj komentár
