Výročie úmrtia Prof. Jozefa Maximiliána Petzvala

Jozef Maximilián Petzval (nar. 6.1.1807) , rodák zo Spišskej Belej -  matematik, univerzitný profesor, fyzik, vynálezca, priekopník modernej optiky a významný predstaviteľ vedy a techniky 19. storočia.  Zomrel 17. 9. 1891. Je pochovaný na Centrálnom cintoríne vo Viedni.

Bol to človek, ktorý sa zaslúžil o rozvoj fotografie tým, že vypočítal a skonštruoval vysoko svetelné objektívy.  To umožnilo skrátiť expozičný čas a začala nová éra fotografovania. Tento jedinečný génius významne prispel i k rozvoju iných vedeckých disciplín.

No život sa s ním nemaznal. Po ukončení univerzity v Budapešti. napriek svojej genialite, nenašiel také uplatnenie, ktoré by ho uspokojilo. Pre magistrát v Budapešti naprojektoval kanálový systém Dunaja, ktorý mal zabrániť povodiam. Podobným projektom Rakúšania chránia svoje hlavné mesto. Na katedre matematiky Univerzity v Budapešti mu vadil zastaraný scholastický systém vyučovania a na pozvanie prof. Ettinghausena, vedúceho Katedry matematiky Viedenskej univerzity, mimochodom člena vedeckej rady Parížskej akadémie umenia a vedy, ktorá schvaľovala patent daguerrotypie, navštívil Viedenskú univerzitu. Tam si Petzval pre svoje nové pôsobisko zvolil Viedeň a jeho miesto na katedre matematiky v Budapešti obsadil jeho tiež talentovaný brat.

Viedeň určite nebola náhodná voľba - v kniežacom dvore sa Petzval stretával s osobnosťami ako Voigtländer, Aston Martin, Ettinghausen a podobne, teda s ľuďmi, ktorí mali veľké porozumenie pre novinky.

Petzval sa stal významným predstaviteľom rozvoja nielen matematiky - po získaní objektu na Kahlenbergu získal aj priestor na svoje pokusy -  brúsenie objektívov, písanie veľkého diela o optike atď.

Petzval bol jediným univerzitným profesorom, ktorý prichádzal na univerzitu v sedle svojho koňa. Ostatní páni profesori,  samozrejme, prichádzali v kočoch. Dodnes sa traduje, že bol vynikajúci šermiar a mal excelentnú pohybovú kultúru. Nádejní adepti baletného umenia z Viedenskej opery chodili na jeho matematické prednášky, ktoré boli obohatené Petzvalovým „tancom“ pred tabuľou.

Profesor Ettinghausen priniesol komoru daguerrotypie z Paríža a dal ju Petzvalovi s úlohou, aby sa na to pozrel a skúsil niečo vymyslieť, čo by komoru a celý proces vylepšilo. Petzval neváhal, považoval to za výzvu. Na Univerzite vo Viedni, sa podľa prof. Borsa traduje, že Petzval posadil 200 študentov matematiky a každému dal čiastkovú výpočtovú úlohu. Samozrejme, tieto čiastkové výpočty samotný Petzval neskôr prepočítal. „Zrodil“ sa výpočet pre svetelný objektív. Petzval neváhal a dal sa do brúsenia šošoviek a ich skladania podľa výpočtov. Vo Viedni dodnes existuje drevená komora na ktorej Petzval svoje optické produkty skúšal. Predpokladá sa, že komoru aj vlastnoručne vyrobil. Petzval zhotovil portrétny objektív a nasledoval aj krajinársky objektív o ktorý sa neskôr zaujímalo aj vojsko. Zvýšenie svetelnosti objektívov 16 násobne oproti pôvodným jednoduchým šošovkám významne prispelo k tomu, že sa mohla fotografia začať využívať v oveľa  širšom meradle a  mohli sa začať vyvíjať ďalšie nutné materiály a prostriedky pre výrobu fotografie.

Žiaľ, po úspechoch prišlo aj prvé veľké sklamanie -  Voigtländer Petzvalovú váhavosť vo využívaní nových poznatkov zneužil na komerčné účely.

Jednak spoločné stretávanie sa v kniežacom dvore a tiež zvykové právo bránili tomu, aby blízky ľudia jeden druhého okradli (v tom čase !). Voigtländer to urobil. Táto obrovská trauma výrazne ovplyvnila ďalšie aktivity Petzvala  a začal sa venovať iba teoretickej práci o optike.

Keď bola niekoľko dielová práca hotová, Petzvalov dom vykradli a zmizlo aj jeho celoživotné dielo o optike a nikdy sa nenašlo.

Problematikou výpočtov svetelnosti objektívov sa seriózne zaoberajú renomované inštitúcie aj dnes. Dejiny fotografie a vývoj fotografických aparátov potvrdzujú Petzvalovú zásluhu na vývoji veľkoformátového aparátu ORTHOSKOPU. Daguerrotypia pekne vyrástla na fotografiu, ktorá sa teší mimoriadne veľkej obľube a je len málo ľudských činností, kde by fotografiu nepotrebovali.

Treba si uvedomiť, že maliari sa od začiatku postavili k tejto vymoženosti doslova s odporom, pretože videli rodiacu sa obrovskú konkurenciu. Nie náhodou galérie a múzeá donedávna do svojich priestorov púšťali výlučne dokumentárnu fotografiu.

Dnes má v rámci vizuálnej kultúry fotografia svoje nezastupiteľné miesto aj ako druh umenia.

Všeličo sa digitalizuje, ale úloha objektívu ako dôležitého prostriedku na zachytenie obrazu si zachoval nenahraditeľnú funkciu.

V roku 1991 fotografické zväzy Rakúska, Maďarska a Slovenska usporiadali spomienkové oslavy ku stému výročiu úmrtia profesora Jozefa Maximiliána Petzvala.  Na Centrálnom cintoríne vo Viedni položili traja predsedovia fotografických zväzov spoločný veniec so štátnymi stuhami k náhrobnému kameňu J.M. Petzvala. K tomuto výročiu boli vydané i pamätné medaile a spoločná výstava členov troch fotografických zväzov, na počesť J. M. Petzvala, bola úspešne vystavená v Mattersburgu, v Győri a v Galante. Spomienkové oslavy sa uskutočnili vo Viedni, v Budapešti, u nás v Ružomberku a v Spišskej Belej - v rodnom dome J. M. Petzvala a to za účasti popredných predstaviteľov fotografických zväzov a vzácnych hostí.

Slovenské technické múzeum v Košiciach usporiadalo semináre na počesť tohto velikána akademika Viedenskej a Budapeštianskej univerzity.

Nezabudnime si spomenúť na profesora Jozefa Maximiliána Petzvala, pri  120. výročí jeho úmrtia. Dnes máme nekonečne veľa radosti a potešenia z fotografovania a to môžeme vo veľkej miere ďakovať fenomenálnemu rodákovi zo Spišskej Belej.

Národná banka SR v roku 2007 vydala pamätnú mincu k 200. výročiu narodenia J. M. Petzvala.

Popis mince:

Lícna strana:

Na líci mince uprostred mincového poľa je zobrazený dagerotypický prístroj s objektívom vyrobeným podľa Petzvalových výpočtov a v pozadí schéma optickej sústavy objektívu. Názov štátu SLOVENSKÁ REPUBLIKA je v opise pri hornom okraji mince a vpravo pri jej spodnom okraji je letopočet razby 2007. Vpravo od statívu fotografického prístroja sa nachádza štátny znak, vľavo nominálna hodnota mince 200 Sk. Značka Mincovne Kremnica a štylizované iniciálky autora výtvarného návrhu Karola Lička sú umiestnené nad letopočtom razby.

Rubová strana:

Na rube mince je zobrazený portrét Jozefa Maximiliána Petzvala s časťou schémy objektívu, v ktorej je umiestený matematický vzorec. Pri hornom okraji mince sú mená a priezvisko JOZEF MAXIMILIÁN PETZVAL a pri spodnom okraji sú letopočty jeho narodenia a úmrtia 1807 – 1891.

Náklad:v bežnom vyhotovení 4 700 ks, limitovaný náklad je maximálne 8 500 ks

Údaje o pamätnej mince sú z web stránky NBS.