Retrospektíva

Ťažko sa mi robí recenzia nejakej knihy. Akejkoľvek. Nie je to ako vziať do ruky fotoaparát a skomentovať, ako sa s ním pracuje a aké podáva výsledky. Necítim sa byť povolaným, aby som hodnotil alebo posudzoval prácu takého autora, akým je Tibor Huszár. Nikdy som nemal ani nemám ambíciu byť fotografickým kritikom, skôr konzumentom dobrých fotografií, ktoré ma dokážu obohatiť a tiež nadchnúť pre vlastnú tvorbu. Z tohto pohľadu veľmi rád napíšem niekoľko slov a dojmov, ktoré z tejto knihy mám.

Video - Retrospektíva

Tibor Huszár sa narodil 16.6.1952 v Réci pri Bratislave. Absolvoval katedru fotografie pražskej FAMU pod vedením profesora Jána Šmoka. V roku 2007 vydáva knihu, ktorá nechce byť ukončením tvorby, ale jej príznačný názov „Retrospektíva" skôr naznačuje obzretie sa za bohatým dielom v zmysle posunu vpred, inšpirácie do ďalšej tvorby. Tibor Huszár dostal za túto publikáciu a ďalšie dve (Na krídlach večnosti, Letokruhy večnosti) ocenenie Fotograf roka 2007.

Tibor Huszár objektívom Arnolda Newmana

Fotograf života

Viacerí, aj Ľuboš Jurík vo svojom predslove ku knihe, označujú Tibora Huszára ako umeleckého fotografa. Neviem, či sa on osobne s touto definíciou či zaradením niekedy stotožnil. Skôr by som povedal, že je to fotograf života, ničím nezakrývaného, priameho a úprimného. Dokumentarista, reálny fotograf skutočných ľudí. Umením by som nazval to, ako úspešne sa mu darí vyhýbať sa tomu, čo sa dnes prezentuje ako umenie. A tiež to, ako sa dokáže priblížiť k ľuďom a nemyslím teraz iba fyzicky, na dostrel objektívu.

15 obrazových kapitol

Áno, keďže ide o obzretie sa za kusom života, tvorby, kniha má viac tém. Nájdete v nej fotografie zo Slovenska (vzbura väzňov v Leopoldove v roku 1989, cigáni na Slovensku, zabíjačka u starých rodičov v Žiharci, veľká noc v Svätom Martine, viera na Slovensku či stavba Gabčíkova) ale aj zo sveta (New York, Portréty známych osobností, Židia, Maďarsko, Mexiko, Brazília, Afrika, Čína a Paríž).

Každá kapitola má svoje čaro a silu. Osobitne ma zaujali fotografie väzňov v Leopoldove ale aj neuveriteľné fotografie slovenských cigánov, ktoré poznám tiež z knihy Gypsies. Exoticky pôsobia aj fotografie židov z rôznych krajín. Páči sa mi, že portréty ľudí z cudzích  krajín nie sú ponímané ako portréty zvierat v klietke, ako to často vidíme dnes pri fotografovaní Indických Guru alebo iných exotických portrétov. Fotografie rozprávajú príbeh o fotografovanom jemne a dôstojne.

Pevne mi v pamäti utkvelo niekoľko skvelých fotografií, napríklad portrét brazílskej ženy s dieťaťom v rieke, portrét mladého čínskeho muža pri bicykloch so staršou ženou v pozadí, čínske „nanuky do ruky" (tak som si tú fotografiu nazval), chlapci na ulici vo Favella a mnoho ďalších.

Dojímavé fotografie z kostolíkov východného Slovenska z knihy letokruhy večnosti mi kontrujú k fotografiám Židov pri múre (nárekov?), v synagóge a v konferenčnej sále v New Yorku.

Užasnuto a s kútikmi povytiahnutými smerom nahor som sledoval tváre robotníkov a spôsob práce a života pri stavbe Gabčíkova.

Pre mešťanov bude osobitým zážitkom kapitola o domácej zabíjačke a nemenej zaujímavé sú svojské portréty našich, českých ale aj svetových osobností.

Po niekoľkonásobnom prelistovaní knihy mám pri srdci hrejivý pocit plný rešpektu pred človekom ako takým, pred kultúrami, rozdielnymi zvykmi a spôsobom života. Všetci ľudia na fotografiách vyzerajú naozaj ľudsky, či dokonca zraniteľne, ale zároveň aj veľmi silno a odhodlane. Dokonca aj väzni.

Niekedy cítim nostalgiu pri pozorovaní života, ktorý už v súčasnosti mnohokrát v takej podobe, ako ho zachytil autor, ani nenájdeme. Toto je obrovské zadosťučinenie aj pre fotografa, ktorý svojimi knihami zanecháva stopu. Tibor zachytáva realitu klasickým spôsobom, ktorý prežije aj potenciálny pád elektroniky a celého digitálneho sveta. Filmy a fotografie ostanú a obrazy vzniknuté na emulzii s nimi. Majú špeciálny charakter, majú schopnosť odovzdať pocit, posolstvo. A ja som to celý čas pri listovaní knihy cítil a ešte aj dlho potom.

Kniha je kvalitnej väzby (šitá) na výbornom a patrične hrubom papieri. Všetky fotografie v knihe boli vyhotovené klasickým spôsobom na film, ktorý si Tibor Huszár sám vyvoláva podobne ako aj fotografie v tmavej komore.

Autor článku: Julo Kotus