Branislav Boda

Nick na ephoto: bebekexo

Vždy ma poteší ak sa zoznámim s fotografom, ktorý pochádza z okolia môjho bydliska. O to väčšia bola moja radosť, keď sme sa v redakcii dohodli na dnešnom ocenenom členovi Braňovi, ktorý pochádza z mestečka Partizánske, iba pár kilometrov od mojej rodnej dedinky. Z jeho galérie by človek povedal, že sa venuje hlavne portrétu, ale ako sám prezrádza nepohrdne drobným chrobákom, chlpatejším pavúkom alebo veľkou budovou. Dokonca fotenie architektúry tvorí časť jeho príjmov.

Pri väčšine portrétoch, ktoré uverejnil použil staršiu low-endovú zrkadlovku s pevnou päťdesiatkou. Táto ekonomická zostava je jasný dôkaz jeho fotografickej šikovnosti, znalosti problematiky svietenia a v neposlednom rade aj vysokej zručnosti pri práci v grafickom editore. Nakoniec od človeka ktorý vyštudoval školu spojenú s informatikou sa akosi automaticky predpokladá, že zvládnutie posprocesu v počítači bude pre neho hračka, ehm.. no, niekoľko hodinová hračka, ale výsledok stojí naozaj za pozretie...

Braňo predstav sa nám.

Narodil som sa v „Orwellovskom“ roku 1984 v Partizánskom  (Horná Nitra), kde som aj vyrastal. Vysokoškolské štúdium informatického zamerania som absolvoval v Žiline a tu momentálne žijem aj pracujem a ak to tak vznešene môžem nazvať, aj tvorím.

Pracujem ako senior developer pre austrálsku firmu a fotografii sa vo väčšine prípadov venujem iba ako koníčku vo voľnom čase.
Aktívne fotím  od konca roku 2007. Nie som ten prípad, ktorý sa celý život pohyboval okolo fotografie a už v plienkach cvakal na dedkov Flexaret :)  Keď som prvýkrát ako dieťa držal v rukách otcovu Praktiku, pamätám sa, že vo mne budila veľký rešpekt a narábal som s ňou ako s porcelánom.
K samotnému foteniu som sa dostal tým snáď najbizarnejším spôsobom, a to cez obrovské tropické pavúky – vtáčkare, ľudovo (nesprávne) nazývané „tarantuly“.  Dlhé roky sa s kamarátom amatérsky venujeme ich taxonómii, chovu a udržiavaniu povedomia. Vytvorili sme veľký komunitný portál a bolo treba zriadiť galériu s autorskými fotografiami, tak som si kúpil svoj prvý kompakt (Panasonic DMC LS-2).
K výtvarnej fotografii a zrkadlovke ma nepritiahla nutnosť vlastniť cool techniku, ktorou sa budem vystatovať pred kamarátmi. Všeobecne ma vo vizuálnom ponímaní fascinujú Rusi, po vzhliadnutí filmu Stalker od Andreja Tarkovskeho, ktorý si môžete prakticky v každej scéne zastaviť, vytlačiť a zavesiť na stenu, som si povedal, že krásno a vizuálna atraktivita sa dá dosiahnuť prakticky v každej sfére, a to je smer, ktorým sa chcem uberať.
Potom už nasledovala klasická situácia, akú pozná mnoho používateľov portálu – zaľúbenie sa do fotografie ako spôsobu umeleckej sebarealizácie, zmeny vnímania okolitého sveta a aj sebareflexie.

Medzi tvojimi fotografiami nájdeme portréty z interiéru ako aj z exteriéru. Ktoré svetlo máš najradšej?

Najradšej mám svetlo, ktoré ma prekvapí. Každý, kto sa venuje interiérovej fotografii má určité obľúbené nastavenia, ktoré používa a preferuje. Ale nie každý typ svietenia je vhodný pre každý typ tváre. Napr. “Rembrandtovo nasvietenie” so silnými tieňmi môže veľmi pomôcť pri nesúmerných tvárach, prípadne pomôže zakryť rôzne nedostatky. Je však veľmi nevhodný pri oválnych tvárach fotených spriama – polovica tváre vyzerá užšie. Aby som odpovedal priamo, momentálne obľubujem “butterfly lighting”, ktoré s kamarátmi voláme “motýlik”. Toto svetlo vyplní celú tvár a je vhodné pre fashion a makeup zábery + na takýchto fotografiách sa dobre cvičí retuš. Zvyčajne ešte dorábam menší remodeling tieňov, aby to bolo úplne podľa môjho gusta.

Exteriérové svietenie je úplne iná úroveň ,  venujem sa mu kratšiu dobu a veľmi si vážim ľudí, ktorí ho majú zvládnuté na jednotku. Podľa  mňa je fotenie ľudí v exteriéri omnoho náročnejšie ako fotenie v ateliéri a hlavne do týchto fotografií sa dá zapracovať nápad alebo vízia v úplne inom rozsahu ako do ateliérových fotiek.
Dovolím si tvrdiť, že výtvarné fotografie plné metafor, symbolov a autorovho vnútorného sveta reflektované cez fotené osoby vznikajú väčšinou v exteriéri. Ateliérové fotky sa zameriavajú viac na samotnú fotenú osobu a jej osobnosť.

Nemáš problém s výberom nových dievčat? Ako sa k nim dostávaš?

Veľké problémy s výberom som nikdy nemal. Mám výhodu, že mám o 4 roky mladšiu sestru a spočiatku som „trénoval“ na jej spolužiačkach a kamarátkach. Keď fotografie dosiahli určitú kvalitu, ponuky prišli samé a teraz si už fotenia musím plánovať na niekoľko mesiacov dopredu.

Samozrejme, vždy hľadám nové a zaujímavé tváre. Možností je veľa: sociálne siete, internetové portály určené na hľadanie modeliek ale aj osobná web-stránka a ústna referencia.  Mnoho oslovených dievčat je odradených od fotenia alebo váha preto, že nie sú klasické barbie-krásky s dokonalými mierami. Povedal by som, že pri umeleckách portrétoch sú barbie typy skôr nežiaduce. Osobnosť je to, čo portrét predá inteligentnému publiku. Krásnych dievčat sú tony a dovolím si drzo tvrdiť, že s photoshopom môže byť krásna úplne každá.
Na fotenie sú najzaujímavejšie dievčatá, ktoré žijú plnohodnotný život a niečo dokázali alebo majú životný cieľ. V očiach je všetko zapísané, stačí si vyžiadať, napr. aby sa modelka tvárila prísne a ono sa tam pri charizmatických typoch premietne všetko – vzdor, odhodlanie, odvaha, obavy...a práve tá schopnosť úprimne odovzdať emóciu je to, čo hľadám. Cez internet je to väčšinou riziko, ale treba byť trpezlivý a nedať sa odradiť zlým výberom.

Čo hovorí priateľka na tvoju záľubu fotiť dievčatá? Nebýva táto činnosť kameňom úrazu?

Určite by to bolo iné, keby som fotil predtým, ako sme sa spoznali. Aj z okolia vnímam, že fotenie (a nielen dievčat) býva vo vzťahu často aj neprekonateľná prekážka. Prepadnúť na celej čiare fotografii znamená vstúpiť do úplne iného sveta, ako žijú ľudia okolo. Človek zabúda na čas, výlety trvajú 5x toľko, kamaráti na neho musia všade čakať, lebo práve zbadal na zemi 174-tého chrobáka, ktorého musí ešte odfotiť.

Ktosi mi raz povedal, že celoživotným partnerom vášnivého fotografa môže byť len vášnivá fotografka. Myslím, že na tom je kus pravdy. Osobne mám to šťastie, že moja partnerka sa tiež venuje fotografii (makro) a okrem iného môžete obdivovať jej štylistické kreácie na mojich modelkách - na foteniach mi robí vizážistku.  Základom partnerskej dohody pri fotení modeliek je podľa mňa ústretovosť. Treba ponúknuť možnosti a alternatívy pre partnera, prípadne ponúknuť možnosť účasti na foteniach a zapojiť ho, ak o to stojí.
Vo svete ešte bohužiaľ stále beží sexistický trend týkajúci sa  fotografov a mnoho modeliek má s týmto faktom aj konfrontovalo. Mali obavy z fotenia, lebo počuli, že fotografi sú takí a onakí... Bohužiaľ, mnoho indivíduí tento trend skutočne živí a robia si z fotenia  „zoznamku“ a počul som aj o prípadoch fyzického obťažovania. Základom, ako sa tomu vyhnúť,  je vybudovať dôveru medzi fotografom a modelkou od prvej komunikácie.
Modelky sa bez jej súhlasu fyzicky nedotýkať a ak je to nevyhnutné, tak len korigovať vlasy, ramená, prsty na rukách, pozíciu rúk. Na korekcie je ideálne využívať asistentku rovnakého pohlavia, vtedy je to zvyčajne úplne bez problémov.
Ešte ťažšou skúškou partnerského porozumenia býva fotografovanie aktov a žánru glamour. Tu už často nepomôžu nijaké argumenty a pre partnerku môžu byť priveľkým sústom, a to môže skončiť aj štýlom „kto z koho“ a následným rozchodom. Je to samozrejme pochopiteľné, každý má hranice inde, ale aj tu je priestor pre kompromis.
V prvom rade musí muž fotograf úplne zabudnúť na to, že pred ním stojí nahá žena ako sexuálny objekt. Ak jeho myseľ opantajú zvieracie inštinkty, tak je všetko stratené a je na partnerke, či je to skutočne stály a vhodný partner.
My muži sme všeobecne známi tým, že sa vieme plne sústrediť iba na jednu činnosť, pričom ženám v hlavách lietajú naraz bezpočetné kvantá myšlienok, kombinácií, dôsledkov a predpovedí :) Pokiaľ sa fotograf na fotení  stopercentne sústredí na svoju prácu, vníma svetlo, krivky a výraz, nič nemravné mu v plnom sústredení ani nestihne napadnúť.
Všetko si so snúbenicou povedať a vysvetliť netrvalo ani v mojom prípade 1 mesiac, je to dlhý proces a treba byť trpezlivý. Celé ma to obohatilo, pretože som omnoho hlbšie pochopil spôsob, akým rozmýšľa a naučil som sa ju viac rešpektovať.

Pri portrétoch sa dáva veľký dôraz na kvalitu pleti. Uprednostňuješ perfektný mejkap, post proces alebo kombináciu oboch?

Súhlasím, najmä pri kvalitnejších portrétoch je takzvaná „pleťovka“ často kameň úrazu ale aj znakom úspechu. Obe cesty sú schodné, ale všeobecne kvalitný makeup vždy ušetrí množstvo času a energie, hoci niektoré moje modelky boli úplne bez makeupu a pleť sa mi aj tak podarilo zjednotiť.
Čo sa týka samotnej „pleťovky“ tak zvyčajne správna rovnováha medzi prirodzenosťou a dokonalou krásou je to, čo sa snažím pri postprocese dosiahnuť. Je to zdĺhavý proces a človek spraví kopec omylov, kým si nájde svoj súkromný recept. Tieto recepty si  fotografi dosť strážia a práve drobné nuansy, ktoré nikomu nepovedia, sú súčasťou ich rukopisu. Veľa ľudí  sa snaží tieto postupy od fotografov vytiahnuť, ale väčšinou môžete očakávať iba známy postup: klonovacie razítko, záplata alebo healing brush, zjednotenie tónov pleti, zachovanie štruktúry pokožky a dobráci vám vysvetlia aj D&B modeling.  Všetko sa to dá stihnúť za 30 minút - hodinu. Mne niekedy trvá práca s pleťou aj dve - tri hodiny, kým som spokojný. Často si hovorím, že som mal skončiť o pol hodinu skôr, pretože keď sa s ňou človek príliš hrá, skočí pri fotke, čo pôsobí umelo, často nechcene, z čistej radosti z práce na nej :)

Čo hľadáš na dievčatách ktoré ideš fotiť?

Ak by som mohol definovať nejaký môj osobný typ, ktorý nikdy neodmietnem, tak sú to dievčatá s výraznými kľúčnymi kosťami a pehavé červenovlásky, prípadne dievčatá so svetlou pleťou a tmavými očami.  Neviem, kde sa to vo mne vzalo, ale vždy ma na ženách fascinovali výrazné kľúčne kosti , tenký krk a pekne tvarované ramená (môžete si všimnúť aj na mojej partnerke:)).

Evokuje to vo mne krehkosť, ladnosť a tajuplnosť a presne to chcem na žene zachytiť.

Pred fotením už tušíš ako bude výsledná fotografia vyzerať?

Pravdaže, pred každým fotením konzultujem s modelkou jej vkus a dohodneme sa, na čom budeme pracovať . Často si pripravujem aj nákresy a schémy svietenia, ak je to niečo komplexnejšie alebo pre mňa nové. Je to dobré najmä pre dievčatá, ktoré fotia po prvý raz a s fotením súhlasia zo zvedavosti a nevedia, čo čakať. Nemá veľmi zmysel ísť fotiť štýlom „poďme a dačo vymyslíme“ alebo „veď dačo sa podarí, neboj sa“, pretože takéto fotenia sú väčšinou stresujúce pre obe strany a hlavne tomu chýba samotná podstata robenia veci zmysluplne. 

Mám rád, keď aj samotná modelka má predstavu a chce fotiť nielen preto, že chce pekné fotky, ale chce tomu dať aj iný rozmer. Takéto modelky sa však hľadajú ťažšie, ako by si človek myslel. Väčšinou po mojej otázke: „Aké fotky sa ti páčia/Čo by si chcela fotiť za štýl?“ mi príde odpoveď:
Neviem, nechám to na teba, veď ty si fotograf ... to už sa len pousmejem a spravím si čiarku na stenu :D

Máš vlastný ateliér, vybavenie...?

Vlastniť ateliér a hlavne platiť si priestory je nákladná záležitosť pre človeka, čo sa fotografii venuje najmä na úrovni hobby. Už počas univerzitných štúdií som bol členom fotoklubu GAMA v Žiline (existuje od roku 1967). Súčasťou vybavenia je tmavá komora a jednoduchý ateliér, ale len pre stálych a aktívnych členov...človek si to musí zaslúžiť :) Práve tu som sa naučil základy práce so svetlom a najmä, ako pripraviť fotografiu na veľké výstavné formáty. Tiež som tu zistil, že technika pre fotenie portrétu nie je skoro vôbec dôležitá a nákladná. 90% mojich portrétnych fotografií je totiž spravených na staručký vycvakaný (60 000 cyklov, nekúpite? :D) Canon EOS 400D s objektívom  Canon 50mm f/1.8  za 100€. Nedávno som si kúpil Canon EOS 7D a už skoro legendárny Canon 85mm f/1.8, ale pre niekoľkomesačnú neplánovanú pauzu vo fotení som ich ešte veľmi nevyužil.
Jeden český fotograf mi napísal pri zverejnení fotografie Porcelain Doll mail s otázkami na použitú techniku. Keď som mu odpísal, že som ju nafotil na setový objektív za pomoci odrazky a jedného dáždnika, nechcel veriť, lebo on má 5D MK II a Canon 85mm f/1.2 a nikdy sa mu vraj takú fotku spraviť nepodarilo. Nuž, chyba je inde :)

Keď pozriem tvoje prvé fotografie, tak to boli kvietky, včielky, motýliky... Kedy nastal ten zlom pre portréty?

To je zaujímavá otázka :) Ten zlom nenastal nikdy, ja stále fotím mnoho kategórií. Napr. sa profesionálne venujem foteniu architektúry pre niekoľko slovenských a českých periodík, jedna moja fotka architektúry skončila dokonca na výstave v Moskve. Baví ma aj makro a príroda, zvieratá. Tieto fotografie však nepublikujem na internete. Rozhodol som sa prezentovať fotografiami ľudí, čiastočne z vypočítavosti, pretože táto kategória má zvyčajne najväčšiu odozvu a ja mám rád konštruktívnu kritiku, ktorú je  pri ďalších kategóriách na slovenských fotoportáloch možné získať ťažko.
Určite ale plánujem zverejniť fotografie aj z ďalších kategórií, pravdepodobne ako cyklus alebo sériu. Napr. mám vcelku vydarenú kolekciu detailov zvierat, ktorú by som rád predstavil na septembrovej výstave.
Určite je však pravda, že sa portrétovaniu venujem primárne. Je to preto, že pokiaľ sa fotografie modelky vydaria a je spokojná, tak sa z dobrého výsledku tešia hneď dvaja ľudia a takisto je to veľká výzva. Človek sa naučí komunikovať a odhadovať ľudské povahy, je to prínos aj pre vlastný rast.

Máš nejakú túžbu, métu, ktorú by si chcel vo fotení dosiahnuť?

Určite áno. Mojím cieľom je presunúť fotografie najmä spracovaním do snovej roviny, zmeniť vizuálne spracovanie a vypracovať si omnoho jasnejší rukopis. Používať metafory a symboly, do fotografií skrývať širší kontext ako len osobnosť modelky a drobné náznaky čohosi, čo by som rád vyjadril.
Problémom je samozrejme čas, získanie skúsených a kvalitných modeliek, čo by boli na rovnakej vlnovej dĺžke, a potom rekvizity a interiér/exteriér, kde námet realizovať. S kamarátom sme spočítali, že také vysnívané, nie veľmi komplexné fotenie s kompletným štábom, prenajatými rekvizitami a priestormi by jednorazovo vyšlo pokojne cez 1000 eur. A to si dovolí pre čistú radosť do svojho koníčka investovať len málokto.
Môj ďalší sen je priblížiť sa svojím fotografickým vzorom a spraviť jednu skutočne dobrú fotografiu krajinky (to sa mi zatiaľ nikdy nepodarilo).