Fotografie flóry nie sú nič nezvyčajné. Avšak forma podania divákovi je od Alenky nezvyčajná. Upravené farby v surrealistickom poňatí vás dostanú na prvý pohľad. Expresívnosť použitých farieb natiahne silnú emotívnu šnúrku, po ktorej sa ľahko skĺzavate k silnému estetickému zážitku. Každý z nás vie, viac-menej, zmeniť farebnosť fotografie. No pracovať s farbou na kompozičnej úrovni, aby sa farebné plochy dostali medzi sebou do vzájomného vzťahu, chce už viac ako len technické zručnosti. Chce to ajkubajku :D
Užívateľský účet: ajkabajka
Na úvod by som chcela pozdraviť všetkých ephoťákov a poďakovať redakcii za nečakané prekvapenie vo forme ocenenia a rozhovoru :-).
Pochádzam z Liptovského Petra, ale kvôli štúdiu informatiky som sa presťahovala do Bratislavy, kde aj momentálne žijem. V detstve som navštevovala výtvarný odbor na Základnej umeleckej škole, kde som si vypestovala cit pre kompozíciu a farby. Pracujem ako programátorka v reklamnej agentúre a fotografovaniu sa venujem len vo svojom voľnom čase. Mám rada prírodu, zvieratá, čiernu farbu a čokoládu.
Kto ťa nasmeroval k fotografii?
Ani neviem :-). To sa vyvinulo nejako samo. V minulosti som sa fotoaparátom skôr vyhýbala, nerada sa fotím a keď som zbadala niekoho s foťákom, utekala som sa skryť :-D. Prvý fotoaparát (kompakt) som si kúpila v júli roku 2008, a to viac menej z nutnosti. Veľakrát mi bolo ľúto, že nemám fotodokumentáciu z miest, ktoré som navštívila, z udalostí, ktoré som zažila, lebo spomienky blednú a nemala som si ich ako oživiť a pripomenúť.
Fotenie ma začalo veľmi baviť a zistila som, že je to ideálny koníček pre introvertné povahy ako som ja. Objavila som aj čaro grafických editorov a už vtedy som na fotkách začala páchať svoje farebné experimenty. Príliš veľa času som ale strávila odstraňovaním šumu, ktorého majú kompakty požehnane. Aj farebné prechody sa mi po úpravách veľakrát rozpadli tak, že už sa nedali zachrániť. A tak som koncom apríla roku 2011 prešla na amatérsku zrkadlovku Nikon D5100, s ktorou fotím doteraz.
Rýchly náhľad do tvojej galérie odkryje používanie netradičných farieb. Pri detailnejšom skúmaní divák zistí, že sa jedná o detaily flóry. Prečo tie surrealistické farby?
Lebo ma to neskutočne baví. Fotka čerstvo stiahnutá z fotoaparátu je pre mňa surový materiál, ktorý treba spracovať. Myslím, že upravovanie fotiek ma dokonca baví viac ako samotné fotenie. Najradšej sa hrám s farbami a svetlom, dodáva to obrázku takú čarovnú atmosféru. Rada snívam a toto je taký môj únik z reality do tajomného sveta plného magickej pestrofarebnej flóry. Časom by možno mohla pribudnúť aj nejaká fauna, len keby tie potvory divožijúce predo mnou stále neutekali. Týmto vzdávam hold všetkým, ktorí fotia wildlife :-).
Zmena farieb sa realizuje v grafickom editore. Používaš pre úpravu zásuvné moduly, alebo si celú editáciu režíruješ sama?
Nie, žiadne zásuvné moduly nepoužívam. Nemám nič proti nim, ale zatiaľ som nejak necítila potrebu nejaký vyskúšať. Photoshop so svojimi základnými funkciami je pre mňa dostačujúci.
Si „fotošopový“ samouk?
Áno. Bavilo ma presnoriť všetky funkcie a vyskúšať si, čo robia. Dokonca som ani nesledovala tutoriály, neabsolvovala som žiadny workshop, čo je asi aj na škodu, lebo určite mi uniklo veľa trikov a postupov, ktoré by mi uľahčili prácu. Ale na druhej strane, možno práve vďaka tomu mám taký ten svoj štýl.
Predtým ako začneš upravovať fotografiu, máš predstavu o výsledku?
Iba matnú. Úpravou sa fotke snažím dať nejakú pridanú hodnotu, kúsok zo svojho videnia a spraviť z obyčajného záberu výnimočný. Najprv sa s fotografiou hrám a skúšam rôzne postupy a až potom získam predstavu, čo by som z nej chcela vykúzliť, ale konečný výsledok dosť často prekvapí aj mňa.
Mnoho ľudí tvrdí, že po takýchto úpravách to už nie je fotografia, ale grafika. Ako sa na to pozeráš ty?
Dobrá otázka :-). Už viackrát som sa stretla s týmto názorom. Myslím, že hranica medzi fotkou a grafikou je veľmi nejednoznačná a každý ju vníma subjektívne. Pri analógovej fotografii sme mali možnosť sa na nej vyblázniť v tmavej komore, skúšať rôzne techniky a chemikálie, kolorovať nanášaním farieb, a dokonca aj retušovať priamo vyvolanú fotografiu alebo negatív. Pri digitálnej fotografii tieto možnosti nemáme, ale zato máme grafické editory. Patrí to k tomu. Podľa mňa aj upravená fotka je stále fotka. Pod grafikou si predstavujem niečo, čo je komplet celé vytvorené v počítači, prípadne ak je tam použitá fotografia, tak iba ako doplnok. A takisto existujú diela, ktoré by som zaradila do oboch kategórií. Ale to je len môj laický názor. Nepovažujem sa za fotografa (teda možno trošku, ale iba za takého malého:-)) ani za grafika, fotím a upravujem fotky tak, ako ma to baví. Je mi jedno, do ktorej škatuľky patrím, ale vnímam hlas ľudu a preto svoje diela prezentujem tam kde ich najlepšie prijmú, to znamená, že keby mi väčšina tvrdila, že moje diela nie sú fotky, tak sa asi presuniem na nejaký portál zameraný na grafiku. Ale keďže sa tak nedeje, myslím že som tu správne :-).
Keď si čítam popis k fotografiám, často sa stretávam s miestom fotenia Medická záhrada. Je to tvoje miesto pre relax?
Áno, je tam krásne, príjemne a skoro žiadni ľudia, čiže je tam kľud. Teda až na ten hluk z hlavnej cesty, ale ten už po toľkých rokoch života v Bratislave nevnímam. Rada si tam chodím oddýchnuť a uniknúť pred každodenným zhonom a stresom, a sem tam aj niečo pofotiť.
Aké sú tvoje obľúbené ohniská?
Momentálne 85mm, f/1,8. Celkovo mám najradšej pevné svetelné sklá, lebo obľubujem zábery s malou hĺbkou ostrosti a krásnym bokehom. Ale teraz som celkom prišla na chuť aj širokouhlému objektívu, s ktorým sa pokúšam fotiť architektúru. Ešte uvažujem nad makroobjektívom, aby som sa tým mojim rastlinkám pozrela bližšie na zúbok.
Áno, na posledných fotografiách, ktoré si pridala, vidno architektúru. Skúšaš aj tam zmeniť farby?
Na každej fotke sú pre mňa farby veľmi dôležité. Vždy sa ich snažím doladiť tak, aby dotvorili celkovú atmosféru záberu a zároveň boli niečím zaujímavé. Nemusí to byť vždy extrémne, niekedy stačí iba jemný posun. Ak mi výsledná tonalita stále nejako nesedí alebo mám pocit, že zbytočne odvádza pozornosť, tak radšej prevediem fotku do čiernobielej. Extrémne zmeny farieb som pri architektúre zatiaľ neskúšala. Tam sa mi to príliš nehodí. Rastlinky takéto úpravy skôr znesú.
Si členom fotoklubu?
Zatiaľ nie.
Ani ťa to neláka?
Neviem, nikdy som nad tým nerozmýšľala. Ako introverta ma až tak neláka, socializovať sa a niekam začleňovať, ale možno raz naberiem odvahu :-).
Zdá sa že nepohrdneš ani portrétom. V galérii sú tri dievčenské fotografie. Nemajú označenie autoportrét, ale dosť sa podobajú na tvoju profilovku ;)
Áno, som to ja. Keď je vonku škaredo a mám veľkú chuť fotiť, tak sa občas uchýlim aj k takým žánrom ako je autoportrét. Ale myslím, že toto nebude moja parketa :-D
Ja by som to nevzdával. Modelka to je pekná... ;)
Po toľkom „fotošopovaní“ by bol každý pekný :-D. A modelka je hlavne netrpezlivá a ťažko sa s ňou spolupracuje. Kým ju nastavím a nasvietim tak, ako potrebujem, tak to trvá večnosť. A ani s výsledkami nie som veľmi spokojná. Možno to ešte niekedy skúsim, ale už radšej s inou modelkou. A s menším množstvom „fotošopu“ :-).
Ďakujeme za rozhovor a veľa zdaru v ďalšej tvorbe.