Fotoscéna / Rozhovory

Rozhovor Inga Šperlová

Jozef Krajčo

2014-06-30 06:51:00

10185

Ak si dobre pamätám, tak sme ešte nemali v rozhovore nefalšovaného, vyštudovaného fotografa spomedzi ocenených užívateľov. Či je to pre fotografa výhoda, alebo nie nám prezradí Inga Šperlová.

Inga sa špecializuje na portréty. Väčšina z nich je prevedená do odtieňov šedej. Ako sama priznáva, tak čiernobiela fotografia je jej srdcovou záležitosťou. Osobne oceňujem na fotografiách jemný nádych nostalgie, ktorý na nás dýcha a postupne si nás podmaňuje.

Ahojte, najprv by som sa chcela poďakovať ePhotu za ocenenie. Som nesmierne rada a vážim si to. :-)

Narodila som sa v roku 1974 v Rimavskej Sobote, ale žijem s celou rodinou v Lučenci. Mám dve dcéry Lucku 21 rokov a Michaelu 16 rokov. Miška je aj na viacerých mojich fotografiách. Po celý môj život ma sprevádza fotografia. Študovala som klasickú fotografiu vo Zvolene. Zlákala ma vôňa vývojky, ustaľovača a všetkých iných vecí okolo klasického spracovania fotografie. Ale stále sa učím, myslím, že nikdy ani neprestanem. :) Zamilovala som si fotografovanie na celý život, je to v prvom rade moje hobby a až potom práca. Asi mám šťastie, že celý život robím to, čo ma baví.

Považuješ štúdium fotografie na škole prínosné pre fotografa, alebo stačí samovzdelávanie?

Fotografiu som študovala na strednej učňovskej škole vo Zvolene. Áno, považujem to za prínos, pretože vedomosti, ktoré som získala mi už nik nevezme a tak isto ani zručnosti, prax. Učila som sa fyziku, optiku, chémiu... Všetko so všetkým súviselo, všetko sa bolo o fotografii ako takej. V praxi som skúšala ako vyvolávať filmy, ako pracovať so zväčšovákom, ako retušovať planfilmy, ako fotiť s Globikou (veľkoformátový starý foťak). Tieto všetky „zázračnosti“, ktoré sa diali v tmavej komore :), to mi nik nevezme a v tejto dobe už asi ťažko niekto z mladých fotografov aj zažije. Možno tí čo študujú na umeleckých školách tak tí ešte áno, ale inak v tejto dobe je to finančne náročne.

Skoro na každej fotografii nájdeme človeka. Čím to je, že ťa priťahuje práve tento typ fotografie?

Už na škole som vedela, že portrétna fotografia je ten smer, ktorým sa budem uberať ďalej. Naj, naj, najradšej fotografujem starých ľudí, v ich tvárach sa zrkadlí život. Johann Wolfgang von Goethe povedal: ,,krásni starí ľudia sú umelecké diela.“

Pamätáš sa na svoj prvý portrét a vôbec na svoju prvú fotografiu?

Nepamätám si svoju prvú odfotenú fotku. Možno to boli kamaráti z dvora, pretože som ich stále fotila :) Ale viem, že na jednu fotku nikdy nezabudnem. Je to fotografia babičky. Veľmi, veľmi emotívna fotografia, ktorá zanecháva v ľuďoch pocity a vyvoláva otázky. Tej babičke na fotografii som povedala, že raz bude veľmi slávna. Fotka je pod názvom ,,slová sú zbytočné“.

V čom vidíš najväčšiu nevýhodu fotenia ľudí?

Portrétovať ľudí je veľmi ťažké, ale aj veľmi zaujímavé. Každý človek je iný. Keď fotím úplne cudzích ľudí, prvé zábery neberiem vôbec do úvahy (obvykle sú nepoužiteľné, aj čo sa týka fotenia na zákazku). Snažím sa najprv pozorovať jeho gestikulácie a to čo je pre neho prirodzené... Je to o spoznávaní osobnosti, aj keď z časti a narýchlo. To je pre mňa dôležité pri fotografovaní. Snažím sa, aby fotenie bolo príjemné aj pre modelky (zákazníkov). Ja sa pri tom bavím. :) Veľmi často som fotila svoje dve dcéry a ani som ich veľmi nemusela prehovárať. Hlavne mladšiu Mišku. Je veľmi trpezlivá modelka a občas mi aj vezme fotoaparát a fotí. Staršia vyštudovala umeleckú školu

Kde berieš modelky pre svoje fotografie? Nemáš problém s výberom miesta pre svoje fotografie?

Čo sa týka výberu modeliek na svoje projekty, sú to väčšinou dievčatá, ktoré som fotila ako zákazníčky, keďže sa fotografovaním aj živím. Je to taká spätná väzba. Buď mi napíšu samé, alebo ich oslovím ja.
Rada fotím na nie bežných miestach. Stále niečo nachádzam na fotenie aj keď priznávam, musím niekedy zapojiť fantáziu.

Je zaujímavé pozorovať ako osciluješ medzi čiernobielou a farebnou fotografiou. Niekedy pridáš jednu fotografiu v oboch prevedeniach. Váhaš, ktorá je lepšia alebo testuješ publikum? :-)

Mojou srdcovkou je čiernobiela fotografia. Aj keď niekedy pridám obe varianty, stále je mi srdcu bližšia B&W fotografia.

Našiel som v galérii aj fotografiu, ktorá ako keby nepatrila medzi ostatné. Je to krajinná fotografia...

Čo sa týka krajinky v mojom portfóliu, mala som potrebu fotiť niečo iné, ako je portrét. No krajinkárka proste nebudem nikdy. Nejde mi to a preto obdivujem všetkých krajinkárov. V poslednom čase sa však zaujímam o street fotografiu.