Matejova tvorba sa vyznačuje symbiózou pozitívneho a negatívneho priestoru. Pri výbere samotného motívu sa teda musí fotograf podrobne venovať celej scéne. Kým v negatívnom priestore sú väčšinou začlenené oblaky stvárnené dlhými expozičnými časmi, v pozitívnom priestore figuruje ako hlavný objekt najmä architektúra. Skĺbiť všetko do jedného celku, aby to však nepôsobilo diletantsky, si vyžaduje nemalý talent.
Neprehliadnuteľnou črtou, ktorú si všimneme je vlastná práca s perspektívou. Použitie širokého ohniska dáva fotografovi možnosť vytvárať rôzne orientácie línií. Tie priťahujú divákove oko a umožňujú mu vzhľadom na samotný spôsob orientácie nadobúdať rôzne pocitové prežitky ako sú napätie, pokoj, majestátnosť, stiesnenie a mnohé iné.
Dôsledná analýza scény je veľmi dôležitá, aby fotografie mohli pôsobiť tak pôvabnou výtvarnou čistotou, ako Matejove fotografie naozaj pôsobia. Proces vzniku fotografie sa pri tomto type fotografií nezaobíde bez značnej dávky experimentovania. Výsledné snímky sa nerodia ľahko a rýchlo, ale ich sprevádza náročný postup pri fotoaparáte, a taktiež aj pri postprocese v počítači. Ako nádherne sa to darí realizovať dnešnému ocenenému užívateľovi, sa môžete presvedčiť sami.
Uživateľský účet: Matej Michalík
Matej predstav sa nám...
Mám 31 rokov, narodil som sa a žijem v Bratislave. Študoval som ekonómiu a pracujem v stavebníctve. Možno aj preto ma veľmi priťahuje vo fotografii architektúra. Okrem architektúry rád fotím krajinu a street. K foteniu som sa dostal v roku 2010, prvotný zámer bol kúpiť si lepší fotoaparát na dovolenky. Fotenie ma však začalo baviť, začal som veľa čítať a chodiť na rôzne fotografické kurzy. Vďaka fotografii som začal viac cestovať a spoznal som veľa milých ľudí čo si na tomto koníčku cením najviac.
V galérií máš výhradne fotografie v čiernobielom prevedení. Prečo?
Veľmi rýchlo som zistil, že najviac ma priťahuje práve čiernobiela fotografia. Odpútaním sa od farieb sa mám možnosť viac sústrediť na tvary, línie, kontrast a svetlo. Fotografia tak nadobudne jednoduchosť a čistotu, ktorú mám veľmi rád.
Nielen fotografie v odtieňoch šedej sú pre teba charakteristické, ale podobne sú aj fotografie s dlhými časmi. Čo ťa na nich tak priťahuje?
Akonáhle som vedel, že čiernobiela je tá správna „farba“ pre mňa, netrvalo dlho kým som natrafil na dlhočasovky. Použitím filtrov môžem vidieť niečo, čo je voľným okom vidieť nemožné. Hneď som vedel, že toto je ono. Napriek tomu, že fotím niečo čo sa od reality odkláňa, držím sa niektorých zásad, nikdy nespájam viac expozícii, vždy používam filtre a nerozmazávam oblaky ani vodu softvérovo. Takto každá fotografia vyzerá na oko rovnako, ale zároveň je každá iná, dáva mi to viac priestoru byť kreatívny.
Akú fotografickú techniku používaš pri fotografiách s dlhými časmi?
Používam LEE filtre a taktiež filtre Formatt známe ako Hitech. Čo sa týka filtrov, to je na dlhšiu debatu, akonáhle bude viac času, napíšem čisto článok k ND filtrom. Keď chcete fotiť dlhé časy, potrebujete mať pevný statív, ktorý odolá silnému vetru alebo vode pre dosiahnutie ostrej fotografie. Ja používam Manfrotto 055XPROB a štandardnú guľovú hlavu. Ďalej potrebujete fotoaparát s funkciou Bulb, širokouhlý objektív a diaľkovú spúšť. Polovica fotografií v mojej galérii je fotená Nikonom D90, neskôr som prešiel na Nikon D800. Som však toho názoru, že dôležitejšie ako technika je samotné fotografické videnie.
Existujú nejaké ideálne poveternostné podmienky pre pôsobivú fotografiu s krásne rozmazanými oblakmi? Samozrejme okrem nutnej prítomnosti oblakov samotných... :D
Ako hovoríš Jozef, prítomnosť samotných oblakov je základ :-). V podstate dá sa povedať, že ideálne sú podmienky kedy je 60% modrej oblohy a 40% oblakov. Potom je okrem iného dôležitý ich smer k objektu samotnému atď. Podľa podmienok potom prispôsobujem dĺžku času. Treba neustále experimentovať.
Na oficiálnej stránke si vedieš aj svoj fotografický blog. Prečo je celý v anglickom jazyku?
Na Slovensku a v Čechách je veľmi malá komunita, ktorá sa venuje výhradne tomuto žánru. Fotografi, s ktorými som v kontakte sú z rôznych kútov sveta a komunikujeme medzi sebou samozrejme po anglicky. Vo svojom blogu zdieľam svoje doterajšie skúsenosti a postprocess techniky, chcem aby slúžili čo najširšiemu publiku, preto angličtina.
Na blogu sa venuješ aj úpravám fotografií. Je úprava fotografií s dlhými časmi v niečom špecifická? Netreba napríklad viac doostrovať, ak sa fotí cez husté ND filtre?
Napriek skutočnosti, že základ je správne naexponovaná fotografia, úprava pri mojich fotkách zaberie veľa času. Je to samozrejme o tom, aký je želaný výsledok. V podstate spôsob, akým upravujem fotografiu je ten, že upravujem jednotlivé časti fotografie samostatne. Pri jednoduchej scéne napríklad s mólom upravujem zvlášť mólo samotné, zvlášť vodu a oblaky taktiež samostatne. Veľakrát je to oveľa zložitejšie. Niekedy fotku upravujem aj 10 hodín a dokonca aj dlhšie. Pre niekoho neuveriteľné, ale mne výsledok za to stojí. Čo sa týka doostrovania, použitím kvalitných filtrov nie je treba nijako zvlášť fotografiu doostrovať.
Fotíš do formátu RAW? Aké programy používaš pri úpravách?
Vždy fotím do RAW. Je to viac menej nutnosť. Používam Lightroom 3 na prvotné úpravy vo farbe, orez atď. a zvyšok dokončím vo Photoshope s použitím pluginu Nik Software Silver Efex Pro 2.
Páčia sa mi tvoje kompozície. Sú tak učebnicové a pritom vôbec nie sú fádne. Usporiadanie scény je odrazom poctivého štúdia, alebo vnútorným cítením?
Hneď na začiatku som veľmi rýchlo pochopil, že bez znalosti základov kompozície sa ďalej fotograf neposunie. Bol to môj druhý fotografický workshop hneď po základoch s DSLR, ktorý som absolvoval. A neľutujem ani cent, hneď po absolvovaní tohto kurzu sa moje fotografie posunuli minimálne o 50% vpred. Nasledovalo štúdium. Dá sa povedať, že kompozície mám načítané a napozerané od iných fotografov. Pri komponovaní kladiem dôraz na čistotu a jednoduchosť - minimalizmus. Mám rád čisté línie a negatívny priestor. Keď prídem na miesto fotenia, vždy si najprv urobím pár testovacích fotiek a až potom rozkladám statív.
Určite poznáš zopár špičkových fotografov, ktorí fotia s dlhými časmi. Prezraď nám niekoho obľúbeného.
Ak mám spomenúť jedného tak nemusím dlho rozmýšľať, je to človek, ktorého poznám osobne a dá sa povedať, že je to môj mentor, od ktorého som sa naučil skoro všetko. Volá sa Joel Tjintjelaar, Holanďan, ktorý fotí architektúru a krajinu na dlhé časy a je v tom extrémne dobrý.
Ďakujem za rozhovor.
Pridaj komentár
. Gratulujem.
Nádhera, krásny článok 
