Nick na ephoto: minomino
Web stránka: www.milankanya.com
Milan Kánya je fotograf živej prírody. Prináša nám pohľad na divú zver v ich prirodzenom prostredí. V jeho galérii, ktorú priebežne dopĺňa na svojich cestách po svete, môžeme nájsť zachytené pestré ekosystémy od savany až po dažďový prales. Vo fotografiách nájdeme nádherné svetlo spojené so zaujímavými momentmi. Fotografie wildlife, ako túto kategóriu často nazývame aj na Slovensku, si vyžadujú obrovskú dávku trpezlivosti a znalosti okolitej prírody, v ktorej sa fotograf pohybuje. V neposlednom rade, aby vznikla kvalitná fotografia, tu musia byť aj fotografické zručnosti, ktoré umožnia napríklad zachytiť dravého vtáka, rútiaceho sa vysokou rýchlosťou tesne ponad vodnú hladinu za svojou korisťou. Toto všetko Milan zvláda bravúrne a ocenenie redakcie za kvalitnú tvorbu mu preto právom náleží.
Milan, odkiaľ pochádzaš?
Pochádzam z Trnavy. Okrem malých rybníkov na okraji mesta tu nie je žiadna lokalita, kde by sa dalo fotografovať zaujímavé zvieratá. Preto aj fotografovanie pre mňa vždy znamenalo nutnosť presúvať sa mimo mesto. Minulý rok som sa ale konečne presťahoval na „vidiek“ do tesnej blízkosti Orešanskej prírody. Tu aj vďaka mojej krásnej a tolerantnej priateľke mám oveľa väčšie možnosti a priestor na fotografovanie. Pár pre mňa veľmi cenných fotografií som už spravil dokonca na svojej záhrade.
Tvojou parketou je fotografia wildlife. Ako si sa k tomu dostal?
Moja cesta k wildlife fotografií bola dosť neštandardná. Pri chove teraristických zvierat som sa začal zaujímať o hady a jašterice žijúce u nás. Pri prechádzkach prírodou som pociťoval nutkanie zachytiť tieto zážitky a podeliť sa tak o ne s ľuďmi. Cez prvý ultrazoon Panasonic FZ5 (mám ho dodnes, od roku 2005 myslím), som sa dostal postupne k zrkadlovkám Nikon. Neskôr kvôli absencií vhodného dlhého skla som bol nútený prejsť na Canon a tejto značke som ostal verný dodnes. Prešlo mi cez ruky viacero tiel až som súhrou viacerých okolností zakotvil u 1D MKIV.
Srí Lanka, Kostarika, Brazília sú krajiny, kde si fotil. Boli to všetko súkromné výpravy alebo súviseli aj s tvojou prácou?
Všetko to boli osobné cesty nesúvisiace s mojou prácou. Začalo to Brazíliou, ktorá bola skôr výletom ako fotografickou výpravou. Neskôr Kostarika a Srí Lanka boli už čisto zamerané na fotografovanie. Brazíliu a Kostariku som si komplet organizoval sám. Na Srí Lanku som sa nechal ukecať kamarátom, ktorý zabezpečil kompletnú organizáciu. Vždy som bral tieto cesty aj ako dovolenky, kde si idem hlavne oddýchnuť a načerpať novú energiu. Všeobecne nepatrím k ľuďom, čo urobia pre fotku všetko a často krát aj na úkor prírody.
Keď si vyberáš fotenie wildlife, rozmýšľaš o krajine alebo živočíchovi?
Pri fotografovaní na Slovensku a v blízkom okolí rozmýšľam iba o konkrétnom živočíchovi. Pri cestách do trópov skôr o viacerých druhoch, ktoré by som chcel zachytiť. Keďže aj v trópoch je príroda nevypočítateľná, nekladiem si veľké ciele aby som neostal sklamaný. Naopak teším sa z každej fotografie a každého stretnutia so zaujímavým zvieraťom.
Ktorú fotografiu považuješ za svoju najcennejšiu a prečo?
Toto je veľmi ťažká otázka. Mám viacero fotografií, ktoré vo mne zanechali silný zážitok. Časom však aj tá najobľúbenejšia fotografia v mojich očiach zovšednie a tlačí ma k tomu vyfotografovať to zasa o niečo lepšie, prípadne trochu inak.
Silné zážitky vo mne zanechali stretnutia s jaguárom v Brazílii, leopardom na Srí Lanke, ťažko „vybojované“ sú fotografie krakle belasej z Maďarska, káne močiarnej, ale aj trio kamzíkov zo Slovenska. Ale dúfam, že najcennejšiu fotografiu ešte len spravím.
Fotografi živej prírody sa ťahajú s desiatkami kilogramov techniky. Koľko toho nosíš ty?
Pri ceste na Srí Lanku som mal asi 22 kg fototechniky a len 5kg ostatnej batožiny. Mám toho viac ale 90% fotografií v poslednej dobe robím pomocou Canon EOS 1D mark IV + Canon EF 500mm f/4L IS USM.
Nikdy si nemal problém pri cestovaní s batožinou?
Musím si zaklopať, ale zatiaľ sa nič vážne nestalo. Na Srí Lanke kamaráta nechceli pustiť s príliš ťažkou príručnou batožinou na palubu lietadla, ale my sme si zatiaľ natlačili väčšinu techniky do rybárskej vesty. Takže ja som už prešiel v pohode.
Podľa exotických miest kam cestuješ, techniky, ktorú používaš to vyzerá, že wildlife je veľmi drahá záležitosť. Čo potrebuje začínajúci fotograf wildlife? Dá sa vôbec venovať tejto fotografii v rozumných cenových reláciách priemerne zarábajúceho človeka?
Určite dá. Nikdy som neplánoval prejsť na takto profesionálne techniku ako mám. Proste sa to časom samé takto vyvinulo. Postupne ,keď som narazil pri fotografovaní na hranice svojej techniky, pristúpil som k jej upgradu až som sa dopracoval k tomu čo mám. Myslím, že na dlhšiu dobu ostanem pri tom čo mám.
Technika ako taká je ale pri wildlife fotografií druho až treťoradá. Videl som neskutočné fotografie spravené amatérskymi fotoaparátmi niekedy dokonca kompaktmi. Tento druh fotografovania je hlavne o znalostiach prírody, množstve voľného čase a veľkej dávke šťastia. Technika vám pomôže spraviť kvalitnejší snímok ale bez toho ostatného je vám na nič.
Preto si myslím, že dnes sa dá kúpiť dostatočne kvalitná fototechnika za ceny prístupné skoro každému.
Čo sa týka ciest, je to podobné. Ak si nepotrpíte na 5* hotely a all inclusive stravu, tak ste schopný spraviť takéto výpravy sami alebo s niekým kto sa vyzná, v cenách podobným bežným dovolenkám v Egypte alebo Chorvátsku.
A čo charakterové a vôľové vlastnosti človeka? Neviem si predstaviť seba ako sedím niekoľko hodín v stane s bzučiacimi komármi... :D
Trpezlivosť, vytrvalosť, skromnosť, láska k prírode, pokora a niekedy silná dávka sebazaprenia.
Napríklad krakľu belasú som fotografoval v Maďarsku v stane, na ktorý 4 hodiny svietilo priame slnko. V ten deň padol 50 rokov starý rekord, keď namerali v tieni 39,5 stupňa Celzia :-). Niekto chodí do sauny, niekto zasa fotografuje.
Wildlife fotografovanie je ako droga. Častokrát len ten pocit vidieť divú zver, v rôznych zaujímavých momentoch, zanecháva v človeku úžasné pocity.
Kam sa chystáš najbližšie a čo tam budeš fotiť?
Tento rok sa chcem konečne intenzívne venovať fotografovaniu našej prírody. Kde je podľa mňa stále mnoho zaujímavého. Ak sa však všetko podarí ako má na prelome roka by som sa chcel vrátiť do trópov. Pravdepodobne pôjdem opäť do Kostariky, kde som nestihol zrealizovať viacero nápadov.
Ďakujem za rozhovor.
Pridaj komentár
