Rozhovor Tomáš Kováčik

Nick na ephoto: [tom]

Tomáš má 25 rokov a žije v mestečku Vráble neďaleko Nitry. Pred pár týždňami skončil štúdium na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a teraz si hľadá zamestnanie. S fotením začal asi tak pred šiestimi rokmi. V jeho galérii nájdeme hlavne čiernobiele kúsky, ktoré v nás vyvolajú príjemný spomienkový pocit. Ako dôverne známe situácie, ktoré sme už kedysi v minulosti zažili. Zažili a my sa po čase s nostalgickým pocitom na ne rozpamätávame. Ťažko jednoznačne povedať v čom tkvie tá elegantná príťažlivosť Tomášových fotografií. Je to ten prevod do čiernobieleho sveta? Je to zvolená kompozícia? Je to námetom samotných fotografií? Jednoducho to vie na nás cez fotografiu  presvedčivo zahrať. Skúsme sa dozvedieť viac o človeku, ktorý takéto fotografie vytvára a možno v jeho slovách bude ukrytá odpoveď.

Tomáš, keď som pozeral  galériu na ephote mal si tam výlučne čiernobiele fotografie. Prečo tá bezfarebnosť?

Ťažko povedať... Od začiatku ma to ťahalo k čiernobielej fotografii. Asi sa mi čiernobiele spracovanie zdá zaujímavejšie a pre to, čo fotím najčastejšie, aj vhodnejšie. Lepšie sa mi v odtieňoch šedej zdôrazňuje vo fotke to, čo je podľa mňa na nej dôležité, farby na mňa často pôsobia trochu rušivo, akoby zdôrazňovali formu pred obsahom.

Ale to je len také filozofovanie, nie je za tým nič tak starostlivo premyslené, je to predovšetkým pocitová záležitosť, ktorá sa mi len ťažko vystihuje slovami. Keď fotím a v hlave už mám nejakú predstavu výsledku, vo väčšine prípadov je ten výsledok automaticky čiernobiely.

Ale nemám výlučne čiernobiele fotky, občas sa mi v galérii mihne aj nejaká farebná. Nebránim sa farbe a keď mám pocit, že je to lepšia voľba, ponechávam farbu. Len ten pocit nemávam veľmi často.

Musím pochváliť prevod do odtieňov šedi. Prezradíš technológiu?

Vďaka za pochvalu. Postup je klasický a asi ani nie príliš sofistikovaný, úpravy v počítači nie sú mojou silnou stránkou. Základom je prevod cez farebné kanály, resp. funkciu Black and White v novších verziách Photoshopu. A potom upravujem kontrast cez krivky a úrovne, často krát lokálne pomocou vrstiev a masiek, pretože rôzne časti fotky potrebujú rôzne úpravy pre to, aby som bol s výsledkom spokojný. A to je vlastne všetko.

Čakal by som, že aj profilová fotografia bude čierno-biela... Mimochodom veselý kúsok ;)

:) Ďakujem. Je to taká momentka z výletu v Škótsku, kde som bol s priateľkou. Ťažko sa mi vyberá vhodná profilová fotka, mám veľmi málo svojich fotiek, keďže sa väčšinou schovávam za foťákom, a ešte menej takých, kde nevyzerám ako somár. Tak som si povedal, že keď už mám na fotke vyzerať hlúpo, tak teda poriadne. Preto som zvolil tú, ktorú som zvolil. Myslím, že som ju aj chcel najprv previesť do čiernobiela, ale bola by tak asi menej čitateľná, obzvlášť v malom formáte ako profilovka, tak je teda farebná.

Ako som si prechádzal tvoje fotografie, našiel som krajinku, street, portréty, makro, svadobné, koncertovky, akt, dokument... Páči sa mi táto rozmanitosť. Ťahá ťa k niečomu predsa len viac?

Za tých pár rokov čo fotím, som si prešiel asi každou fázou začínajúceho fotografa, od západov slnka a kvetiniek cez „pseudomakro“ fotené seťákom až po portréty a dokument. Dodnes rád fotím mnohé žánre, pretože proste rád fotím, asi nie je žáner, ktorý by som si nevyskúšal a vlastne sa mi aj páči taká predstava fotografickej všestrannosti.

Ale najbližšie mám jednoznačne k dokumentu a reportáži, street fotografii a portrétu. Mám rád, keď je na fotke život, príbeh, rád sa pri fotení dostávam do kontaktu s ľuďmi.

V profile som nenašiel uvedenú tvoju fototechniku. Čím teda fotíš?

Som dieťa digitálu. Asi tak 5 rokov mi oddane slúžil Nikon D50, ktorý som pred rokom bol nútený vymeniť kvôli pokazenej uzávierke. Kúpil som Nikon D7000 s ktorým fotím doteraz a som s ním nadmieru spokojný. K tomu mám 4 objektívy, väčšinou staršie a teda lacnejšie, aby sa zmestili do môjho skromného študentského rozpočtu. Rád fotím pevnými objektívmi, momentálne mám 50mm f1,8 a 35mm f2,0.

Predsa len čiernobiela fotografia je kúzelnejšia na filme... Neskúšal si?

Film som neskúšal, ale láka ma a určite sa s ním niekedy v budúcnosti zoznámim.  Doma máme starý Zenit (asi ako väčšina domácností), takže určite aspoň ten niekedy prevetrám.

Občas sa mi stáva na niektorých stránkach, že mi zástancovia klasického filmu vyčítajú prílišnú digitálnu čistotu mojich záberov a presadzujú si svoj obľúbený film kade chodia. Videl som veľa fotiek fotených na film a myslím, že rozumiem tomu, prečo má pre niektorých ľudí také kúzlo. Nie som ale jeden z tých, ktorí považujú fotky spravené na film automaticky za hodnotnejšie, zaujíma ma hlavne obsah fotografie, príbeh, emócia, zobrazovacie médium príliš neriešim.

Ale v budúcnosti si chcem film minimálne vyskúšať, z takej fotografickej zvedavosti, aby som vedel, o čom to vlastne je. Určite to má svoje špecifické kúzlo, ktoré by som rád spoznal.

Posledné fotografie ktoré si pridal tvoria akúsi skupinu sociálneho dokumentu. Je na nich odfotografovaná staršia pani so svojimi psami. Kde táto séria vznikla?

Táto séria vznikla v malej dedine na sever od Zlatých Moraviec. Bol som s pár kamarátmi na malom fotovýlete. Spravidla chodíme skoro ráno na východ slnka (neviem, prečo sme si nezvykli chodiť radšej na západy slnka a keď potom vstávam o štvrtej ráno, vždy sa nad tým na chvíľu zamyslím) fotiť krajinu, pretože kamaráti sú viac krajinkári ako ja. Po tom, ako prešlo to najlepšie ranné svetlo, sme sa šli poobzerať po námetoch do blízkej dediny a tam som stretol tú pani. Keďže na dedine cudzí človek s veľkým foťákom túlajúci sa po uliciach o pol šiestej ráno priláka nejakú tú pozornosť, pustila sa pani so mnou do rozhovoru o tom, čo tam vlastne robím. Chvíľu sme sa bavili na ulici pred jej domom, vysvetlil som jej, čo som zač a ona mi povedala niečo o sebe. Dovolila mi nazrieť do dvora, odkiaľ na mňa štekal jeden z jej psov, tam som začal trochu fotiť, popri tom mi povedala čosi viac o svojom živote. Nakoniec mi ukázala aj svoj skromný príbytok. Nestrávil som s ňou veľa času, dokopy asi tak dve hodiny, preto túto moju sériu asi len ťažko nazvať skutočným dokumentom, ale aj tak mám z tých fotiek radosť.

Tomáš, patríš k tým mladším fotografom. Napriek tomu, máš nejaký fotografický úspech za sebou, ktorý teba osobne teší?

Z takých väčších úspechov je to hlavne druhé miesto na celoročnej súťaži Foto Slovakia, ktorá prebiehala práve na stránkach ephoto, v kategórií Život v meste/na dedine, a cena firmy Zoner v súťaži na stránkach photobox.sk. Medzitým bolo aj pár menších ocenení a vyhral som tiež fotografickú súťaž študentov organizovanú na mojej fakulte. Keďže ale ide o ekonomickú fakultu a nie fakultu fotografie, to víťazstvo tým trochu stráca na prestíži. :) No a samozrejme tento rozhovor je pre mňa významným a dosť prekvapujúcim ocenením.

Škola dokončená, kam sa budú uberať tvoje kroky? Bude pri nich aj fotografia?

Túto otázku sa ma teraz pýta veľa ľudí, vrátane mňa samého. Momentálne si hľadám prácu v odbore, ktorý som vyštudoval, fotografia zatiaľ zostáva len koníčkom, resp. občasným zdrojom zárobku. Ale myšlienka živiť sa fotografiou ma veľmi láka, neviem si predstaviť prácu, ktorá by ma bavila viac, zatiaľ však neviem presne, ako na to, kde a ako začať, ako by som sa tým vedel uživiť a či na to vôbec mám schopnosti. Ale v hlave to mám stále, tak zatiaľ tú myšlienku nechávam zrieť.

Ďakujem za rozhovor a držím palce nech sa rozhodneš akokoľvek.