Adobe Lightroom 3 (10.časť) – Prechod na Lightroom

Dnes tu miesto videa budeme mať opäť článok. Nadviažeme tak na diel predchádzajúci, v ktorom sme sa snažili ukázať si niektoré z výhod, ktoré nám môže priniesť používanie Lightroomu na zabezpečenie nášho fotografického workflow. Ak sme sa teda rozhodli ho vyskúšať alebo naostro začať používať, bude dobré, ak si uvedomíme aké zmeny v organizácii našich fotografií nám umožní jeho koncept, ktorý môžeme nazvať    konceptom databázovým. Svoje fotografie sme doteraz nejakým spôsobom pravdepodobne triedili. Mohli sme ich mať v priečinkoch na základe jednotlivých udalostí (fotení), rozdelené podľa žánrov, či nejakým iným spôsobom, ktorý sme si vybrali.

Aby sme však z funkcionality Lightroomu vyťažili čo najviac, bude najlepšie tento starý systém zrušiť. Iste si môžeme zachovať svoj pôvodný systém, no neposkytne nám to takú mieru slobody pri využívaní programu. Všetky naše fotografie (za predpokladu, že obsahujú v EXIFe metadáta, hlavne dátum nasnímania) si môžeme pokojne preniesť do jedného priečinka. V závislosti od nášho predchádzajúceho systému sa mohlo stať, že sme jednu fotografiu mali na disku viackrát. Napríklad ak sme rozdeľovali fotky podľa žánrov, mohli sme jednu mať v adresári reportáže a zároveň v adresári portréty. Týchto duplicitných kópií je tiež potrebné sa zbaviť.

Vďaka databázovému systému Lightroomu totiž jednu fotografiu môžeme nielen priraďovať do viacerých kategórii (v tomto prípade napríklad kolekcií), ale aj vytvárať ich virtuálne kópie a následne na ne aplikovať úplne odlišné úpravy. Pri tomto všetkom však fyzicky na disku ostane iba jeden súbor s pôvodnou fotografiou, ktorá dokonca ostane nedotknutá, keďže Lightroom je nedeštruktívny editor. Keď máme všetky fotografie pokope a odstránili sme ich duplikáty, môžeme prejsť k ich importovaniu do nášho katalógu. Ak sme počas svojej fotografickej histórie nazbierali veľké množstvo snímok, bude vhodné, ak si nový systém najprv vyskúšame na časti z nich. V prípade, že by nám naše nové rozdelenie nevyhovovalo, môžeme tak jednoducho začať odznova bez toho, aby sme stratili veľké množstvo práce.

Východiskovým (a mnoho ľuďmi preferovaným) spôsobom priečinkového rozdelenia fotografií v Lightroome je zatriedenie obrázkov podľa dátumu nasnímania. Štruktúra, ktorú nám pri importe program ponúkne, sa bude pravdepodobne skladať z nadradeného priečinka podľa roku a pod ním z priečinkov vo formáte YYYY-MM-DD. Tento formát je možné zmeniť a názvy našich priečinkov môžu obsahovať napríklad aj pomenovanie mesiaca slovom. Ak nám to bude viac vyhovovať, môžeme si po importe priamo v Lightroome ku každému priečinku priradiť nejakú indíciu, napríklad „2011-02-11 Lyžovačka“. To už záleží na tom, podľa čoho sa budeme následne orientovať. Snímky totiž môžeme vyhľadávať dokonca iba podľa metadát.

Príklad rozdelenia fotografií do priečinkov na základe dátumu nasnímania

Priraďovanie kľúčových slov nebudem opisovať, keďže návod, ktorý sa ich týka nájdeme medzi našimi videami TU. Je vhodné, ak si vždy po pridaní nových fotografií do katalógu kľúčové slova priradíme, keďže nám to uľahčí vyhľadávanie a zároveň umožní širšie využitie chytrých kolekcií (smart collections). Kolekcie v Lightroome (ktoré si tiež rozoberieme v samostatnom videu) nám umožnia svoje fotografie rozdeliť do rôznych chlievikov na základe nášho výberu, podobne ako sme hovorili o rozdelení podľa udalostí, či fotení. Toto rozdelenie však neprebieha na úrovni súborov, ale iba v rámci databázy Lightroomu. Aby sme teda fotografie z lyžovačky nemuseli hľadať medzi priečinkami, stačí ak budeme mať vytvorenú nadradenú kolekciu „dovolenky“ a pod ňou kolekciu „2011 Lyžovačka Tatry“. Výhodou je zároveň, že ak máme fotografie z lyžovačky vo viacerých priečinkoch, napríklad preto, že trvala viacero dní, všetky si môžeme jednoducho priradiť do kolekcie, kde ich nájdeme pokope.

Chytré kolekcie si do seba automaticky priradia fotografie, do obyčajných ich dávame my sami.

Chytré kolekcie túto funkciu posúvajú ešte ďalej. Sú totiž schopné fotografie do seba automaticky vcucnúť na základe kritérií, ktoré im nastavíme. Môže to byť čokoľvek od hodnotenia snímky, cez fotoaparát alebo objektív, ktorým bola zhotovená, až po výskyt určitých kľúčových slov alebo ich kombinácií. Pokiaľ sme teda svoje fotografie poctivo ohodnotili a priradili k nim kľúčové slová, bude jednoduché vytvoriť si chytrú kolekciu, napríklad „Najlepšie makro kvetov“. Do nej sa potom automaticky zaradia fotografie, ktoré v kľúčových slovách obsahujú slovo makro, zároveň slovo kvet a sú ohodnotené minimálne štyrmi hviezdičkami. Podobe môžeme fotografie roztriediť podľa ľudí, ktorí sa na nich objavujú, autora a celkovo akýchkoľvek metadát, či označení v rámci Lightroomu.

Ďalej je to už iba na vás. Požiadavky každého fotografa sa líšia a iste bude každému vyhovovať iný systém triedenia. Našťastie je Adobe Lightroom v tomto smere prispôsobivý a každý, kto si ho zvolí za svoj program na správu a úpravu fotografií, ho môže používať podľa svojho gusta. Je ale vždy vhodné zostaviť si systém a držať sa ho. Vďaka tomu si udržíme prehľad a budeme mať vždy rýchly prístup k tým snímkam, ktoré práve potrebujeme. No a napriek tomu, že pri veľkom množstve fotografií sa môže zdať prechod na nový systém Lightroomu zdĺhavý, verte mi, že ide o veľmi očisťujúcu záležitosť. Je možné, že sa váš pevný disk zbaví aj pár tisíc fotiek , o ktorých zistíte, že pravdepodobne by už aj tak neuzreli svetlo sveta :)