Máloktorý žáner fotografie prírody sa dá realizovať v interiéri. Podvodná fotografia má veľa úskalí, no pozitívom je, že mnohé objekty môžeme zachytiť v pohodlí domáceho podvodného ateliéru. A nemyslím tým, že by išlo o nejaký fotografický podvod, ale o zachytenie života pod vodou. Napriek týmto veciam sa táto oblasť fotografovania neteší veľkej popularite. Je to spôsobené asi tým, že aj napriek väčšej jednoduchosti oproti klasickému wildlife podvodnému fotografovaniu, vyžaduje si to určitú prípravu a aspoň základné chovateľské znalosti o fotografovanom objekte. V nasledujúcich riadkoch vám prezradím základné postupy ako na to a snáď prispejem aspoň k malému nárastu záujmu o tento žáner.
Potápnik obrúbený (Dytiscus marginalis) fotografovaný v pohodlí domova. EXIF: 1/100s, F7,1, ISO 1000.
Fotografovaný objekt
Pri mojom fotografovaní v akváriu ide predovšetkým o malé, len niekoľko milimetrov veľké bezstavovce. Väčšinou sú to larvy podeniek, pošvatiek a vážok, ale i žubrienky. Neznamená to, že ryby a obojživelníky väčších rozmerov sa fotografovať v akváriu nemôžu alebo nedajú. Vôbec nie. Ja však fotím v akváriu len to, čo nedokážem odfotiť v prirodzenom prostredí. Takže aj článok bude písaný z pohľadu malých živočíchov.
Larva pošvatky Dinocras cephalotes v jej prirodzenom, ale nainštalovanom prostredí v akváriu. Larva merala približne 1 cm. Nachádza sa v dobre okysličených a rýchlo tečúcich potokoch. Preto aj fotografovanie prebiehalo priamo v teréne, kde som si akvárium doniesol. EXIF: 1/250s, F9,0, ISO 250.
Na začiatku je dobré začať s bežne vyskytujúcimi sa druhmi, ktoré nie sú náročné na kyslík a prúdenie vody, teda živočíchy stojatých vôd alebo pomaly tečúcich potokov. Takéto živočíchy majú aj zväčša dobrú odolnosť a vydržia dlho pózovať v „ateliéri“. Na prvýkrát je dobré vybrať si také, ktoré sa málo pohybujú. Vhodné objekty sú larvy vážok alebo žubrienky. Organizmy horských rýchlo tečúcich potokov sú náročné na takéto fotografovanie. Dlho v akváriu neprežijú a náhle zmeny teploty a obsahu kyslíka môžu byť pre ne fatálnym koncom. Preto odporúčam takéto fotografovanie až po nadobudnutí skúsenosti a zručnosti. Taktiež pomáha udržiavať v akváriu nízku teplotu a okysličovať vodu. S tým sú však spojené určité problémy, o ktorých si povieme neskôr. Život v rybníkoch, jazierkach alebo potokoch je celoročne veľmi bohatý, a preto nemusí byť problém nájsť vhodných kandidátov, akvaristickou sieťkou ich odchytiť a vo vhodnej nádobe prepraviť domov. Z môjho pohľadu je však dôležité aj následné vrátenie živočícha na pôvodné miesto. Je to morálny a etický princíp každého fotografa prírody, aby svojim fotografovaním nepriaznivo neškodil.
Výhodou žubrienok je, že veľmi dobre vedia zvládať extrémne zmeny podmienok. Žubrienky som si doniesol domov, odfotografoval a vrátil naspäť. EXIF: 1/250 s, F10, ISO 250.
Zariadenie ateliéru
Klasické akvárium na podvodné fotografovanie nie je veľmi vhodné: väčšinou je väčších rozmerov ako je na fotografovanie potrebné a má hrubé sklo. Platí zásada – čím tenšie sklo, tým lepšie. Ja som si na tento účel dal urobiť malinké akvárium 14 x 9 x 9 cm, kde predná sklenená stena je z 2 mm skla. Akvárium z fotografovanej strany dobre vyleštím, aby nebolo nijako zašpinené. Keď dopredu viem, akého živočícha idem fotografovať, nachystám si vnútro akvária tak, aby sa čo najviac podobalo na jeho prirodzené prostredie výskytu. Do akvária vložím živé vodné rastliny, kameň, piesok a podobne. Napúšťanú vodu prefiltrujem cez filtračný papier, aby neobsahovala veľa nečistôt. Ak idem fotografovať ekologicky nenáročné druhy, dobré je, ak voda postojí aspoň 24 hodín. Usadia sa drobné čiastočky a tiež sa kyslíkové bublinky zachytené na vegetácii a stenách akvária rozpustia. To je problém pri organizmoch, ktoré potrebujú okysličiť vodu. Okysličovacie zariadenie jednak rozviruje nečistoty vo vode a tiež spôsobuje vznik vzduchových bublín. Vzduchové bublinky sa potom dajú odstrániť aj počas PC úprav. Taktiež chladná voda vo vyhriatej miestnosti spôsobí orosenie akvária. Preto treba zvoliť kompromis a správny pomer medzi životaschopnosťou daného živočícha a okysličovaním a chladením vody. Do pozadia akvária umiestnim nejaký farebne vhodný obrázok. Nachystaných ich mám viac a volím ich podľa estetického a biologického uváženia. Fotografované „modelky“ je dobré pustiť do akvária a nechať ich, nech si v ateliéri zvyknú aspoň takú hodinku. Potom sa správajú prirodzenejšie. Do akvária je lepšie umiestniť menej objektov ako ho preplniť živočíchmi. Tiež platí, že nie je dobré miešať predátora s korisťou, ak hlavným objektom má byť korisť a nie predátor.
Fotografovanie potápnika na pracovnom stole s celou rozloženou aparatúrou. Fotografoval som prakticky celý deň. Akvárium som si dal vedľa počítača, na ktorom som pracoval a keď sa naskytla pekná póza, tak som cvakal.
Samotné fotografovanie
Keď som si už všetko starostlivo prichystal, môžem začať fotografovať. Akvárium si postavím na stôl, fotoaparát na statív. Veľkým problémom pri fotení v akváriu sú odlesky a svetlo. Svetlo riešim tak, že mám buď jeden alebo dva externé blesky, ktoré umiestnim nad akvárium. Dopadajúce svetlo imituje denné svetlo, ktoré do jazera prechádza v nejakom uhle, ale vždy z hora, nikdy nie z boku. Blesky si uchytím na iné statívy, dobre sa osvedčil aj gorillapod. Odpaľujem ich buď diaľkovým odpaľovačom alebo cez kábel. Ak nie sú k dispozícii externé blesky, dá sa ísť fotografovať s akváriom von na denné svetlo. Výhoda je, že svetlo je prirodzenejšie. Treba však aj tak nastaviť vyššie hodnoty ISO a nižšiu clonu, pretože prirodzeného svetla do akvária nedostaneme až tak veľa. A poslednou alternatívou je akvárium osvetliť permanentnými svetlami. Tu vzniká problém s rýchlym ohrevom vody, takže ak sa dá, je lepšie sa tejto možnosti vyhnúť.
Vodná larva pošvatky Isoperla sudetica. K osvetleniu som použil staré štúdiové svetlo. Dostatok svetla som aj tak nemal, pošvatka našťastie nejakú dobu nehybne stála, tak sa mi podarilo spraviť pár záberov. Nakoniec som fotografovanie musel ukončiť pre neblahé zohriatie vody. EXIF: 0,6 s, F6,3, ISO 100.
Päť milimetrová larva Perlodes microcephales. Pri fotografovaní som si akvárium osvetlil externým bleskom, preto som mohol pokojne zvýšiť clonu na F10 pri 1/250s a ISO 250. Okrem toho som na fotografovanie použil 100 mm makroobjektív a 12, 20 a 36 mm medzikrúžky.
Druhým spomenutým závažným problémom sú nežiaduce odlesky. Preto je veľmi dôležité, kde si akvárium postavíte. Ak je blízko okna alebo iného svetelného zdroja, môže sa stať, že na fotkách sa od skla odrazí aj iné svetlo. Taktiež je dôležitý uhol, pod akým fotím cez sklo akvária. Najlepšie je, ak je os objektívu čo najkolmejšie ku sklu akvária, cez ktoré fotografujeme. Okrem odleskov tak zabránim aj deformácii obrazu, ktorá je spôsobená hrúbkou skla. A samozrejme odlesk sa dá eliminovať aj polarizačným filtrom, ten však pohlcuje aj svetlo.
Nevydarené zábery. V ľavo: Fotografoval som pod veľkým uhlom a tak došlo k značnému skresleniu obrazu cez sklo akvária. V pravo: Na skle akvária sa odráža odlesk z kancelárskeho papiera.
Pri fotografovaní výlučne používam makroobjektív a medzikrúžky vzhľadom k veľkosti fotografovaných objektov. Ale určite pri fotografovaní väčších rýb alebo obojživelníkov sa dajú používať aj objektívy s inými vlastnosťami. Takmer všetky fotky zaostrujem manuálne cez živý náhľad, pretože sklo a voda môžu znepresniť autofocus. Dôležité je dať si pozor aj na vyváženie bielej, ktoré sa líši v závislosti od použitého svetelného zdroja. Veľkou pomôckou je mi aj káblová spúšť. Nestane sa tak, že by som si buchol pri stlačení spúšte do celej zostavy.
Larva šidielka hadovky obyčajnej (Calopteryx virgo). Larvy vážok sú obzvlášť vhodné pre začínajúcich fotografov, pretože sa hýbu len minimálne. EXIF: 1/250s, F8,0, ISO 250.
Aj keď fotografovanie v podvodnom ateliéri väčšinou prebieha pod strechou môjho domu, dokáže ma vždy nadchnúť. Skrytý život malých vodných organizmov je pre nás takmer úplne skrytý. Týmto spôsobom dokážem nahliadnuť aspoň z časti do ich tajomného života. Verím, že to nadchne aj vás.
Pridaj komentár
