Takto radostne som si povzdychol po fádnej zime, ktorá fotografom v Nitrianskom regióne veľa vizuálnych podnetov na vyťahovanie fotoaparátu z tašky nedala. U nás na fotografickom krúžku v Topoľčanoch väčšinou sedíme v prednáškovej miestnosti, kde študentom dávkujem teóriu fotenia. Nezriedka sa to obmieňa s pozeraním do monitora a osvojovaním si základov postprocesu. Občas sa podarí dotiahnuť zaujímavého fotografa na besedu, alebo si osvojujeme základy ateliérového svietenia.
Všetko to môžu byť pre záujemcov o fotografiu cenné poznatky, ale nie je nad to si vybehnúť von s fotoaparátom v ruke a v praxi vyskúšať nadobudnuté vedomosti. Už od marca som plánoval prvé tematické fotenie, ktoré malo prebehnúť v čerešňovom sade neďaleko dedinky Bojná. Tohtoročná zima bola teplá a tak sa dalo predpokladať, že kvety na stromoch začnú kvitnúť o 2-3 týždne skôr ako minulý rok. Tak mi to vychádzalo na prvú polovicu apríla.
Už 1. apríla zakvitli čerešne.
Moja hrubá predstava bola jasná. Výstupom mala byť romanticky pôsobiaca fotografia. Rozkvitnutý čerešňový sad, modelka v extra dlhých šatách, sú vynikajúci základ pre takýto typ fotografie. Takto nám vystali dva problémy.
Problém prvý - šaty
Doteraz sme šaty na foteniach riešili amatérskym spôsobom. Čo teda znamenalo podriadiť sa najlacnejšej variante. Vlastné oblečenie modelky v hornej časti tela a dolnú polovicu zakryla dlhá látka z metrového textilu. Po dva metre červenej, čiernej a bielej látky má snáď každý portrétista. S touto kombináciou si vystačíte na mnohé fotenia. Nevýhoda spočíva v tom, že si modelka musí pridržiavať látku, aby nespadla. Ste tak obmedzení pri pózovaní. Navyše väčšinou musíte v postprocese zamaskovať prechod medzi látkou a vrchnou časťou oblečenia.
Na fotenie poslúži aj biely topík a obyčajná posteľná plachta.
Tento rok som chcel vyskúšať ozajstné šaty. Hlavne keď som nemohol z hlavy niekoľko mesiacov vyhnať obraz jedných prekrásnych šiat od Elie Saab. Najlacnejší variant aký prichádzal do úvahy, bolo nechať si podobné šaty ušiť na mieru. Na krúžku som našiel záujemcov, ktorí boli ochotní poskladať sa za ušitie. Takto za pár euro na hlavu sme mali k dispozícii šaty podľa našich predstáv. Aspoň približne. Nemohli sme chcieť, aby v metrovom textile najlacnejší šifón mal ľahkosť, nadýchanosť, ako látka použitá pre Saab. Úlohu krajčírky zastúpila mamička jednej členky krúžku. Jedno meranie modelky a o týždeň sme mohli ísť na hrubú skúšku. O pár dní nato, mi šaty viseli na vešiaku. Asi na tom niečo bude, keď mi pred nedávnom kolega z práce predhodil vetu, že na chlapa mám v skrini podozrivo veľa ženských šiat. :D
Skúška šiat pred finálnym dokončením.
Problém druhý - modelka
Našťastie sa tento problém riešil rýchlo a jednoducho. Náš fotografický krúžok je medzi študentami stredných škôl v rámci mesta známy. Ak niekoho oslovíme na pózovanie, odpoveď býva kladná. Modelky dostanú pekné fotografie a my máme na kom skúšať naše nápady. Kritériom tentokrát boli dlhé rovné vlasy a fyzická zdatnosť. K dlhým šatám sú dlhé vlasy skvelá vizuálna kombinácia. Fyzická zdatnosť preto, lebo som chcel aby modelka bola zachytená vo výskoku. Voľba padla na Emku zo štátneho gymnázia, ktorá sa venuje dlhé roky tancovaniu. V Topoľčanoch má tanec kvalitnú základňu v podobe tanečného klubu Novum. Emka patrí medzi najlepšie tanečníčky. Takto sme mali istotu, že môžeme v snahe o čo najlepšie zábery stále dookola nútiť modelku skákať do výšky, bez toho aby musela dlhšie oddychovať. Ja viem, zlí, zlí fotografi! :-)
Samotné fotenie
Všetko bolo pripravené a mohol sa stanoviť termín. Pri takýchto akciách sa zohľadňuje iba voľný čas modelky. Bez nej by to nešlo. Členovia krúžku sa musia prispôsobiť. V deň fotenia bolo zamračené celý deň. Prial som si slniečko, aby sa biele kvety čerešní viac rozžiarili. Počasiu sme nerozkázali, tak sme brali čo nám prichystalo.
Dve auta plné fotobláznov, 12 kilometrov cesty II. triedy smerom na Piešťany, a 200 metrov poľnej cesty znamenalo, že sme na mieste. Náhodné odmeranie množstva svetla na scéne dávalo časy pri clone f2,5 a ISO 200 okolo 1/320s až 1/800s. Polovica študentov nedisponovala svetelnými sklami, ale len setovými objektívmi. Tak pri portrétnom ohnisku okolo 50mm mali clonu f5,6. Boli nútení zapínať vyššie ISO okolo hodnoty 800, aby čas ktorý im vyšiel dokázal zmraziť modelku vo výskoku.
Nielen pohybová neostrosť bola veľkým nepriateľom, ale aj ostrenie. Niekto sa spoliehal na veľké clonové číslo (f5,6 ) a teda veľkú hĺbku ostrosti (DOF), preto si nastavil manuálne ostrenie. Zaostril pred výskokom na modelku. Pri vzdialenosti 5 metrov, sa modelka mohla kľudne pohybovať 50 cm dopredu a dozadu.
Udržať modelku v hĺbke ostrosti nebolo také jednoduché pre tých, čo fotili na menších clonových číslach. Napríklad ja som pri ohnisku 85 mm, clone f2,5 a vzdialenosti objektu cca 5 metrov mal hĺbku ostrosti iba 30 cm. Na dynamickú scénu, pri ktorej objekt vyskakuje (aj keď rovnobežne s DOF) to nemusí vždy stačiť. Môže skočiť rôznobežne ako je DOF, alebo môže pohnúť hlavou mimo DOF. Ja som spoliehal, že 30 cm stačiť bude. Nakoniec za hodinku vyskakovania musíte nejakú fotografiu dať, aj keby ste nechceli. :-)
Kompozícia robila jednoznačne najväčšie problémy. Sledovať modelku vo výskoku s fotoaparátom, alebo čakať, kým skočí ideálne do záberu? Skoro Hamletovská otázka a vybrať správnu možnosť bolo na každom fotografovi. Osobne som volil prvú možnosť. Celková kompozícia bola o náhode. Ako budú umiestnené ruky, ako nohy, ako bude viať látka na šatách... Ťažko bolo hrať sa na precíznosť. S kompozíciou súvisela aj voľba miesta fotografa. Každý chcel mať najlepšiu pozíciu voči radu stromov. Ako najlepšia sa zdala stredová. Nakoniec každý dostal na pár výskokov miesto aké si vybral.
Skákanie na boso nesie drobné riziká.
Aby sme mali viac typov fotografií z akcie, skúšali sme dať modelku na stolík, ktorý sa zakryl šatami a tým docieliť nezvyčajnú výšku postavy. Netradičné určite, ale do sadu sa nám to nehodilo. Tak prišli na rad aj klasické portréty. Každý si sám povedal, akú pózu by od modelky chcel.
Okraj stolčeka presvital a tak sa muselo retušovať (Canon 70D, f2.5, ISO200, 1/640s).
Z každého fotenia mávam jednu-dve finálne fotografie. Teraz som nemal príliš priestoru na vlastné fotenie a tak vo výstupe mi zostala iba jedna fotografia. Zelená tráva vo fotografii sa mi zdá fádna a opozeraná, preto som sa uchýlil k fotošopovým hrátkam. Posun zelenej farby k fialovej a zároveň prispôsobenie farebnosti šiat. Takáto silná zmena farebnosti hlavne pri tráve sa vždy podpíše na výslednej kvalite. Mám však odskúšané, že vo veľkom formáte je najvhodnejší podklad pre fotografiu plátno. Aj keby ste si nevšimli pre retuši drobných kazov, štruktúra plátna to dokáže krásne zamaskovať. Nakoniec som pridal do fotografie moje obľúbené gýčové reflexie. :-)
Finálna fotografia z akcie.
Svetlá, kamera, akcia!
Posledné stretnutia s mojimi študentami sa snažím na každej akcii natočiť pár záberov ako samotná akcia prebiehala. Videa v zrkadlovkách poskytujú kvalitný výstup a taká video-kompilácia má väčšiu výpovednú hodnotu ako zákulisné foto-momentky.
Pridaj komentár
