Project “Logan” - The Wolverizzi

Toto bude skutočne len príbeh. Nečakajte žiaden presný návod. Vypočujte si moje vyplakávanie, ale nenechajte sa ním odradiť pri zhmotňovaní vašich vlastných nápadov. S Izzinom už sme toho povymýšľali mnoho. Ale teraz si na mňa vymyslel riadnu habaďúru. Izzino sa každý rok pripravuje na Deň sv. Patrika. Nie je to typický slovenský sviatok. Roky pracoval v Írsku a teraz má malý pub, kde šíri dobrú povesť Whiskey. Vyzdobí krčmu, pripraví pre zákazníkov akcie, a aby podporil celkovú atmosféru, nechá si narásť bradu a oblečie sa ako pravý Ír. Dokonca v pube aj fotografuje zákazníkov v štýle sv. Patrika. Mesiac pre akciou si nechal začať rásť bradu. Pre toho, kto nie je zvyknutý na jej nosenie, je to malé utrpenie. Keď už ho podstúpil, rozhodol sa, že prv než sa oholí, musí svoj bujný porast využiť viac. Vymyslel si preto, že sa nechá nafotiť ako Wolverine z X-Menov. Zavolal mi, či mám chvíľu času, aby som ho u nás v ateliéri odfotil. Samozrejme som súhlasil. Na druhý deň navštívil kaderníčku a dovalil sa do redakcie. Ja som sa zatiaľ pripravil. Na internete som vyhľadal fotografie a plagáty Hugha Jackmana v roli Wolverina. Študoval som na nich spôsob nasvietenia a hercové pózy.

http://www.csfd.cz/film/265275-wolverine/, http://www.imdb.com/title/tt1430132/

Fotografovanie bolo jednoduché. Vyskúšal som svietenie jedným svetlom s beauty dishom a voštinou, ku ktorému som neskôr pridal druhé svetlo so softboxom. Žiadne komplikované schémy svietenia. Za 1/4 hodiny sme boli s fotením hotoví. Stihli by sme to aj rýchlejšie, ale ja som si na Izzina vymyslel viacero póz. Keď už bol z pózovania unavený, fotenie sme skončili. Fotografoval som s Olympusom OM-D E-M1 a objektívom M.Zuiko Digital 12-40/2,8 PRO. Ako pozadie som použil takmer čiernu stenu ateliéru.

Z nafotených záberov som vybral približne tucet tých, ktoré sa mi páčili pózou aj svetlom.

Z fotenia som vybral niekoľko najlepších záberov. Pôvodný plán bola fotografie spredu s rukami prekríženými do X. Mne sa páčil dynamickejší záber s výraznejšou perspektívou. Ešte som netušil ako si skomplikujem život. Narýchlo (cca 20 minút) som urobil prvú koláž, aby vedel čo plánujem. Pri jej študovaní a porovnaní s originálnymi zábermi som zistil, že čepele pazúrov nevyrastajú z hánok, ale priestoru medzi nimi. Po rýchlom nástrele vízie som sa doma pustil do diela.

Hrubá koláž, ktorú som poslal Izzinovi, aby vedel že som vybral inú pózu.

Wolverizzi I.

Začínam pracovať na koláži.

Nechám sa voľne inšpirovať fotografiami Hugha Jacmana. Podľa nich zvýrazňujem svetlo a tieň.

Okrem svetiel a tieňov upravujem na Izzinovi aj bradu.

Zo začiatku som svoj postup dokumentoval printscreenmi, ktoré by mohli poslúžiť ako stručný návod, po pár hodninách som s tým prestal. Viackrát som sa vracal niekoľko krokov späť a skúšal rôzne postupy. 90% práce som mal za 20% času. Po tri večery som sa napokon najviac potrápil s adamantiovými pazúrmi a ich napojení na ruky, nebol som s nimi spokojný. Hugh Jackman je na kosť vysekaný zo žilnatými kostnatými rukami. Izzino ma ruky ako malé budzogáne, prsty ako jaternice. Kto má s takým materiálom pracovať? Je jasné, že na vine môjho “fotošopového trápenia” je Izzino. Toto začína byť veľký projekt. Nazývam ho pracovne “Logan”, po postave z filmu.

Opäť internetový prieskum.

Čepeľ v malom rozlíšení použijem aspoň na stanovenie približného tvaru. Pazúre napokon nakreslím pomocou masiek, spreja a kovovej textúry.

Pridaním pohybového rozostrenia a žiary maskujem nedokonalosti a zvýrazňujem kovový materiál.

Nie som vo Photoshope až taký babrák, ale dosiahnuť dokonalosť by mal stálo viac času, ako som bol ochotný investovať. Možno by som dokonca nafotil nové podklady. Hlavne by to ale chcelo vymodelovať pazúre v 3D programe, aj so správnym nasvietením, tak aby presne zapadli naväzovali na Izzinové ruky. Priznám sa, to je mimo moju ligu.

Tento plagát ma voľne inšpiroval pri tvorbe pozadia a loga.

Pracujem na pozadí. Fotografiu japonskej ulice som rozostril a zatónoval. Najviac práce bolo s maskovaním Izzinovej siluety.

Keď niečo neviem urobiť, musím to zamaskovať. Skúšal som rôzne rozsotrenia a oslepujúce žiare. Napokon som sa rozhodol pre niečo razantnejšie. Niečo čo zároveň pridá farebný kontrast. KRV! Hektolitre krvi. Nechal som sa inšpirovať plagátmi k filmu 300. Naniesol krv na čepele a nechal ju aj v kvapkách rozprsknúť cez tetinu koláže. Stačilo! Po treťom večeri som mal dosť. Pridal som už len nápis “The Wolverizzi”. Už nezmením ani pixel!

Finalná koláž. Nie som úplne spokojný, ale viac času a námahy už nie som ochotný investovať. Nepracujem predsa pre Hollywodské štúdio.

Wolverizzi II.

Z predchádzajúcich dielov Príbehu fotografie ma už poznáte. Viete, že nikdy neskončím tam, kde som si to na začiatku určil. A tak aj keď vyčerpaný, rozhodol som sa zhmotniť aj Izzinovú prvotnú ideu s prekríženými rukami. Od úpravy zdrojovej fotografie po finalizáciu to trvalo cirka hodinu. 1/12 času prvej koláže! Koľko som len mohol ušetriť času, keby som nevymýšľal. Čepele z fotografie Hugha Jacmana sadli na Izzinové ruky takmer dokonale. Maskovanie bolo jednoduché, nočné Tokyo do pozadia, pridal pár efektov a koláž bola hotová. Stále som však neskončil.

Túto fotku som našiel v rozlíšení 9000 bodov, pazúre takmer presne sadli na Izzinove ruky. Musel som ich predĺžiť. Nedokonalé predĺženie som zamaskoval rozostrením.

Koniec Wolverizziho

V ateliéri som urobil aj pár civilnejších portrétov. Jeden z nich som štylizoval do fotografie vyvolanej klasickým chemickým procesom. Za tým účelom som siahol do svojho archívu textúr a rámikov, ktoré priebežne dopĺňam. Na internete nájdete dostatok voľne použiteľných podkladov v dostatočnom rozlíšení. Pužil som aj plugin od OnOne Software pre napodobnenie rozostrenia. V ateliéri som fotografoval s vyšším clonovým číslom, čím som zachytil väčšiu hĺbku ostrosti. Chcel som, aby fotografia vyzerala ako snímaná s použitím trvalého svetla, pri použití nižšieho clonového čísla. Potom som pridal fľakatú textúru a fotku zasadil do rámiku veľkoformátového filmu.

Záver

Neberte prosím tento príbeh vážne. Ide len o zábavu, ktorú si vymysleli dvaja blázni do fotografie, ktorí sa neboja zrealizovať akýkoľvek bláznivý nápad, čisto len pre vlastnú radosť. Určite to ide urobiť aj lepšie. Nerobím takéto veci každý deň a chýbajú mi preto aj niektoré grify, najmä 3D modelovanie, americká retuš a práca s textúrami. Izzino je však s výsledkom spokojný. Pobavili sme našich kamarátov a o to nám išlo.

A čo vy, už ste niečo takéto skúsili?