Poloautomatický expozičný program predvoľby clony je označovaný skratkou A (aperture - clona), v prípade fotoaparátov Canon a Pentax Av. Označenie časová automatika je pre niektorých mylné. Veď sa v tomto programe nastavuje clona, či nie? Áno, ale automaticky je dopočítaná hodnota času a preto označenie časová automatika. Osobne používam radšej označenie predvoľba clony.
Spýtajte sa pokročilých fotografov, ktorý expozičný program používajú najčastejšie. Odpoveďou vám bude predvoľba clony A/Av. Prečo tomu tak je?
Odpoveď hľadajme nielen v jednoduchosti použitia a voľnosti v nastaveniach, ale aj v tom, čo poväčšine fotografujeme. Sú to statické objekty: portréty, detaily, krajinu, architektúru... Expozičný čas nás v takých prípadoch začína zaujímať až vtedy, keď je menej svetla a hrozí roztrasenie záberu. Omnoho dôležitejšie je pre fotografa riadiť hĺbku ostrosti. Tú ovplyvňuje niekoľko parametrov, ale z expozičného trojuholníku je to práve clonové číslo, ktoré ma na ňu vplyv.
Predvoľba clony je poloautomatický expozičný program, kde si užívateľ nastaví pracovnú clonu a automatika fotoaparátu priradí, na základe merania expozície, zodpovedajúci čas, prípadne aj citlivosť ak je nastavené Auto ISO. Fotografovi sú k dispozícii všetky funkcie, žiadna nie je blokovaná. Môže nastavovať meranie, režimy blesku, WB... Ak sa mu expozícia nepozdáva, môže použiť funkciu korekcie expozície +/-. To ale stále neodpovedá na otázku, prečo je predvoľba clony najpoužívanejšia.
Fotoaparáty značiek Canon a Pentax majú program predvoľby clony označené skratkou Av.
Môcť ovplyvniť hĺbku ostrosti je jedným z najhlavnejších a najpoužívanejších výrazových prostriedkov fotografie. Úzko súvisí s lokálnym zaostrením. Pri konkrétnom ohnisku objektívu a zaostrenej vzdialenosti vplýva na hĺbku ostrosti veľkosť clonového otvoru. A ten sa najjednoduchšie nastavuje v programe predvoľby clony A/Av.
Hĺbka ostrosti (DOF - dept of field) je jeden z hlavných vyjadrovacích prostriedkov fotografie, preto by ste ju mali “mať v malíčku”. Ak vám pojem hĺbky ostrosti robí problém, naštudujte si tieto články našej fotoškoly:
Hĺbka ostrosti a ohnisková vzdialenosť
Expozičný trojuholník je prepojenie troch parametrov vplývajúcich na expozíciu a nielen na ňu. Aj keď v programe A/Av nastavujeme clonu, vplývame aj na expozičný čas, ktorý je druhým hlavným expozičným parametrom. Preto aj v prípade, kedy by bol možno vhodnejší program predvoľby času S/Tv, nemusí fotograf tento program použiť. Jednoducho nastaví clonu tak, aby sa nastavil požadovaný čas.
Pre ostré zachytenie pohybu sa používajú krátke expozičné časy. Tie môžete nastaviť nielen v programe predvoľby času S/Tv. Ak použijete nízke clonové čísla v programe A/Av, bude k ním priradený kratší čas. Pri horších svetelných podmienkach je potrebné nastaviť vyššiu citlivosť ISO, aby čas vychádzal skutočne krátky.
Predvoľba clony v praxi
Režim predvoľby clony nastavíte otočením voliča programov, prípadne iným spôsobom v závislosti od modelu fotoaparátu. Clonu nastavíte otočným rollerom, v prípade fotoaparátu s dvomi rollermi je potrebné si naštudovať/vyskúšať, ktorý slúži pre nastavenie clony. Po namačknutí spúšte automatika merania priradí expozičný čas. Ten by mal fotograf sledovať, aby vedel, či udrží fotoaparát v ruke bez rozmazania obrazu, alebo má použiť statív, blesk, či zmeniť expozičné parametre (clonu, ISO).
U väčšiny amatérskych zrkadloviek navolíte program predvoľby clony otočením programového voliča. Hodnotu clony zmeníte otáčaním rollera, aktuálne číslo sa vám zobrazuje na hlavnom displeji alebo v hľadáčiku. Niekedy je možné clonu meniť až po aktivácii merania expozície namačknutím spúšte.
U Nikonu D3200 sa môžete stretnuť s takýmto zobrazením hodnôt expozičného trojuholníka.
Grafické zobrazenie otvárania a zatvárania clony je dobrou pomôckou pre začiatočníkov.
Vyššie modely majú stavový displej, na ktorom sa pohodlne nastavujú expozičné parametre.
Pred hodnotou clony je písmeno F.
Skúsení fotografi vedia v akých situáciách nie je meranie spoľahlivé. Aby dosiahli správnu expozíciu, nemusia použiť manuálny expozičný režim M, iný spôsob merania, či pamäť merania expozície. Vhodným nástrojom je korekcia expozície +/-. Pozor, ale aby ste ju nenechali trvale zapnutú.
Korekcia expozície - používa sa na korekciu expozície určenej meraním fotoaparátu pri použití pokročilých expozičných programov. Fotograf ju používa podľa svojich skúseností alebo na základe vyhodnotenia skúšobného záberu (môže sa riadiť aj histogramom). Korekcia s mínusovým nastavením fotografiu podexponuje (stmaví), s plusovým nastavením preexponuje (zosvetlí).
Ako sme si povedali, väčšinou fotograf potrebuje riadiť hĺbku ostrosti a program A/Av je k tomu väčšinou najvhodnejší. Zmenou otvoru clony sa riadi hĺbka ostrosti, ktorá je ale závislá aj na zaostrovacej vzdialenosti a ohniskovej dĺžke objektívu. A ak chceme byť úplní, tak vplyv má na to aj veľkosť snímacieho prvku. A teraz si ukážeme niekoľko vzorových príkladov použitia programu predvoľby clony A/Av.
Pri celkových záberoch architektúry je program A/Av ideálny pre nastavenie veľkej hĺbky ostrosti.
Tu bola použitá clona F/16.
Ani u nočného záberu netreba meniť obľúbený postup. Olympus E-PL5 s objektívom 45/1,8 pri clone F/13. Ak by bol záber príliš svetlý alebo tmavý, čo sa môže u takýchto svetelných podmienok ľahko prihodiť, použil by som funkciu korekcie expozície.
Rovnaký program, ale clona využitá na rozostrenie pozadia. Olympus E-5 s objektívom 55-200 mm.
Teleobjektív (169 mm) a clona F/3,4 zabezpečili malú hĺbku ostrosti.
Nikon D800E s oobjektívom nastaveným na 330 mm.
V režime A som zvolil clonu F/10, aby som dosiahol väčšiu hĺbku ostrosti.
Pre zmenu krajina snímaná širokouhlým objektívom 24 mm na FF fotoaparáte Sony A850. U širokouhlého objektívu sa dosahuje väčšia hĺbka ostrosti jednoduchšie. Clona nastavená na F/13.
Olympus E-PL5 s objektívom na ohnisku 150 mm (135EQ=300 mm). Pri clone F/5,6 a ohnisku 150 mm
je hĺbka ostrosti malá. Skupinka listov je pekne vypichnutá oproti rozostrenému pozadiu.
Olympus E-5 s objektívom 50-200 mm. Na maximálnom ohnisku 200 mm je pri clone F/4 pozadie
úplne rozostrené.
Predvoľba clony je asi najpoužívanejším programom v makrofotografii.
Práca s hĺbkou ostrosti je základom dobrej makrofotografie. Nikon D300 + AF-S 105/2,8VR. Clona F/8.
Street portrét snímaný s vysokosvetelným objektívom Nikon AF-S 200/2VR II. Pozadie je nadpriemerne rozostrené práve vďaka vysokej svetelnosti a použitiu teleobjektívu. Fotografoval som tzv. “na plnú dieru”,
čiže najnižšie clonové číslo F/2.
Opäť využitá malá hĺbka ostrosti. Olympus E-5 s objektívom 50-200 pri clone F/3,5.
Mestský “wildlife”. Za dobrých svetelných podmienok používam predvoľbu clony aj pri snímaní pohyblivých objektov. Canon EOS 5D Mark II s objektívom Tamron SP 70-300VC. Objektív som mierne priclonil,na F/6,3 aby som dostal lepšiu kresbu, ale so stále malou hĺbkou ostrosti. Po očku som sledoval expozičný čas, keby klesol pod mnou stanovenou hodnotu, zdvihol by som citlivosť ISO.
Na pretekoch často prepínam medzi programami A/Av a S/Tv. Na panning používam predvoľbu
času a ostatné motívy predvoľbu Clony. Tu som opäť využil malú hĺbku ostrosti
danú objektívom 200 mm a clonou F/2,8.
Rovnaký postup ale v inom prostredí. Nikon D300 s objektívom AF 80-200/2,8D pri clone F/2,8.
Niekedy nevyužívam pri pretekoch techniku panningu, aby som nemal všetky fotky v rovnakom štýle.
Rozostrené pozadie a horúci vzduch majú niečo do seba. V takomto prípade objektív
odcloním a necham predvoľbu clony priradiť expozičný čas, ktorý ma za takýchto
svetelných podmienok ani nezaujíma. Viem, že bude krátky.
Rovnaký motív (iné štartové číslo), rovnaký expozičný program. Použitý širokouhlý objektív a vyššie
clonové číslo, aby som dosiahol veľkú hĺbku ostrosti. V prítmí boxu je potrebné sledovať expozičný
čas a v prípade potreby zvýšiť citlivosť ISO alebo použiť blesk.
Náhľad hĺbky ostrosti je funkcia, ktorú má väčšina zrkadloviek. Spočíva v tom, že po stlačení príslušného tlačidla sa privrie clona v objektíve na nastavenú hodnotu. Potom je možné v hľadáčiku posúdiť hĺbku ostrosti. Nevýhodou tohto riešenia je stmavenie obrazu v hľadáčiku v dôsledku menšieho množstva svetla. Ak sa neponáhľate, môžete hĺbku ostrosti posúdiť na odsnímanom zábere. Pozor, na malom displeji fotoaparátu sa vám môže zdať hĺbka ostrosti väčšia ako tomu je v skutočnosti. Ak chcete mať istotu, skontrolujte záber pomocou lupy (elektronickej).
Pozor na fotografovanie s bleskom. Väčšina fotoaparátov po pripojení blesku v režime A/AV používa aj dlhšie expozičné časy, ak je svetla menej. Nezastavia sa na kratších časoch, ako je tomu u programu P alebo motívových programoch. Pracuje s bleskom v tzv. slow sync režime a počítajú s tým, že čas sledujete a podľa jeho hodnoty sa zariadite.
Pri práci s bleskom v režime AV sa výborne kombinuje expozícia stávajúcim svetlom v kombinácii s bleskom a fotografie majú veľmi dobrú svetelnú atmosféru. Nevýhodou je nutnosť použiť statív, ak čas prekročí limitnú hodnotu. Motívmi pre takéto spojenie blesku a programu A/AV sú najmä fotografie interiérov, exteriérov s doblysnutím popredia, strobist portréty. Pri fotografovaní s bleskom a bez statívu je vhodnejšie použiť expozičný program M a nastaviť si expozičný trojuholník podľa seba.
Záver
Program A/Av je najpoužívanejší expozičný režim u pokročilých fotografov. Je to z dôvodu dobrej ovládateľnosti hĺbky ostrosti nastavením pracovnej clony. Ak potrebujete zmeniť expozíciu oproti tomu, čo vám ponúkne fotoaparát, použite korekciu expozície +/-. Je to najrýchlejšia cesta ako fotografiu zosvetliť alebo stmaviť. Podľa svetelných podmienok si nastavte citlivosť ISO. Tam, kde je dostatok svetla, alebo môžete použiť statív, nastavte nízke hodnoty ISO, aby ste predišli vzniku šumu. Tam, kde je málo svetla, nastavte hodnoty ISO vyššie, alebo zvoľte Auto ISO. Nezabudnite neustále sledovať expozičný čas, ktorý k vami nastavenej clone priradí fotoaparát, aby sa vám nestalo, že neudržíte fotoaparát stabilne v ruke, alebo nezachytíte pohyb dostatočne ostro.
Pridaj komentár
