Ako správne zaostriť a prekomponovať

Technika zaostrenia a prekomponovania patrí medzi základné spôsoby ako si poradiť s viacerými nedostatkami fotografickej techniky a nepriaznivými podmienkami prostredia, ktoré obmedzujú a sťažujú správne zaostrenie pri zachovaní nami zvolenej kompozície snímky.

    Zaostrovacie body tohto full-frame fotoaparátu nepokrývajú ani ekvivalent APS-C snímača. Pri kompozícii s hlavným objektom pri kraji záberu je metóda zaostriť a prekomponovať nutnosťou.    

Dôvody na použitie zaostrenia a prekomponovania

Prvým problémom, s ktorým sa často pri snahe dosiahnuť správne zaostrenú fotografiu stretávame, je obmedzené pokrytie hľadáčika ostriacimi bodmi. Náš hlavný objekt sa nachádza príliš blízko k okraju snímky a tak žiaden z bodov, ktorými náš fotoaparát disponuje nie je vhodný na jeho zaostrenie bez toho, aby sme museli meniť kompozíciu.

Druhým problémom je nedostatočná účinnosť krajných ostriacich bodov. Tá môže byť spôsobená tým, že je náročnejšie presne zaostriť na základe informácií z kraja objektívu (menej svetla, väčšie skreslenie, zakrivenie šošovky), ako aj samotnou konštrukciou ostriacich bodov. Krížové ostriace body, ktoré dokážu využiť vodorovné aj zvislé hrany sú totiž väčšinou limitované na stredný bod, alebo niekoľko bodov okolo neho zhluknutých.

Tretí problém vychádza z nedostatočného osvetlenia prostredia, v ktorom fotografujeme. Keďže je stredný ostriaci bod ten najcitlivejší a najpresnejší, pri takýchto podmienkach je jeho použitie nutnosťou. Krajné body sú vtedy veľmi limitujúce, keďže aj pokiaľ by boli schopné dosiahnuť presné zaostrenie, bude to trvať dlhšie ako pri použití bodu stredného. A keďže je našim cieľom zaostriť presne, rýchlo a zároveň umiestniť hlavný objekt obrázku mimo stredu, potrebujeme použiť techniku zaostrenia a prekomponovania.

 Svetelné podmienky nedovoľovali použitie iného zaostrovacieho bodu než stredového. Rýchle zaostrenie hlavného objektu a následné prekomponovanie umožnilo zahrnúť do kompozície aj efektné pozadie.

Metódy zaostrenia a prekomponovania

V rámci techniky zaostrenia a prekomponovania existujú tri hlavné metódy, pomocou ktorých je možné dosiahnuť želaný výsledok. Ich výber závisí na našom preferovanom štýle práce s fotoaparátom, ako aj aktuálnych podmienkach prostredia.

Metóda pridržania spúšte

Prvá metóda využíva jednoduché stlačenie spúšte do polovice, na ktoré je ostrenie fotoaparátov východiskovo nastavené. Vyžaduje pritom, aby bolo zaostrovanie nastavené do single režimu (One-Shot AF na Canone, AF-S na Nikone), no pokiaľ sa objekt, ktorý zaostrujeme nehýbe, budú väčšinou   fungovať aj inteligentné režimy (AI Focus pre Canon, AF-A pre Nikon).

Proces prebieha tak, že po vybraní želaného ostriaceho bodu (pre najvyššiu rýchlosť a citlivosť stredového) namierime tento bod na objekt, ktorý má byť na snímke ostrý a stlačíme spúšť fotoaparátu do polovice. Počkáme na potvrdenie zaostrenia od fotoaparátu (pípnutie, alebo zelená bodka v hľadáčiku). Držíme takto stlačenú spúšť a pohybom fotoaparátu smerom hore, dole, doprava a doľava zmeníme kompozíciu snímky tak, ako si ju predstavujeme. Keď sme s kompozíciou spokojní, zastavíme pohyb fotoaparátu a spúšť, ktorú sme doteraz stále držali v polovici stlačíme až dokonca, čím vyhotovíme záber.

Metóda zamknutia zaostrovania

Druhá metóda využíva tlačidlo pre zamknutie expozície a zaostrenia. Ide o tlačidlo AE-L/AF-L na Nikone a tlačidlo * na Canone, ktoré je však treba pomocou menu nastaviť na funkciu AF Stop (alebo obdobnú). Túto metódu je možné použiť v akomkoľvek režime automatického zaostrovania, to znamená v single režime, inteligentom režime  aj kontinuálnom režime (AF-C pre Nikon, AI Servo pre Canon).Jej výhody však využijeme najmä v poslednom menovanom, keďže dovoľuje dočasne zamknúť ostrenie na vybranom bode a po vyhotovení snímky pokračovať v kontinuálnom zaostrovaní na pohybujúci sa objekt. V závislosti od modelu fotoaparátu a jeho nastavenia sa stlačením zamykacieho tlačidla môžu zablokovať aj expozičné parametre, čo je užitočné najmä v kontrastných svetelných podmienkach. Zaostrený objekt bude totiž exponovaný tak isto ako keby sme kompozíciu po zaostrení vôbec nemenili.

Po výbere zaostrovacieho bodu a namierení na želanú oblasť záberu opäť držíme spúšť stlačenú v polovici. Počkáme na potvrdenie zaostrenia od fotoaparátu. Následne pridržíme aj tlačidlo pre zamknutie expozície a zaostrenia a držíme ho spolu so spúšťou. Potom prekomponujeme záber a po vybraní správnej kompozície spúšť dotlačíme do konca. Fotografia je hotová a môžeme pustiť obidve tlačidlá – spúšť, aj zamykacie tlačidlo.

Metóda aktivácie zaostrovania

Tretia metóda využíva tlačidlo aktivácie zaostrovania (AF-ON pre Nikon aj Canon) a je ju možné podobne ako metódu zamknutia zaostrenia použiť pri všetkých režimoch automatického zaostrovania. Výhody tejto funkcie sú rovnocenné pre všetky režimy, keďže nám dovoľuje prestať rozmýšľať o režime, ktorý sme nastavili. Nezamkne však expozíciu záberu. Pre jej použitie je potrebné v menu fotoaparátu nastaviť pridelenie aktivácie zaostrovania iba tlačidlu AF-ON. Po tejto zmene nebude stlačenie spúšte do polovice aktivovať zaostrovanie a tak ju budeme používať iba na vyhotovenie záberu.

Vybraný zaostrovací bod namierime na objekt, ktorý má byť ostrý a pridržíme tlačidlo AF-ON. Keď sa fotoaparátu podarí správne zaostriť, pustíme tlačidlo AF-ON a záber ľubovoľne prekomponujeme. Keď sme pripravení, stlačíme spúšť na doraz.

Po vyskúšaní novej techniky možno predhodíte pred divákov aj takúto fotografiu.

Obmedzenia techniky zaostrenia a prekomponovania

Pri použití techniky zaostrenia a prekomponovania sa vystavujeme riziku nesprávne zaostrených fotografií. To vyplýva z faktu, že pri prekomponovaní záberov pohybujeme fotoaparátom, čiže meníme naklonenie roviny zaostrenia. Tak isto rovinu zaostrenia vždy (aj keď nechcene) posunieme mierne smerom dozadu či dopredu. Pokiaľ teda pracujeme s nízkym clonovým číslom (napríklad f/2), používame dlhšie ohnisko (napríklad 85mm) a nachádzame sa blízko fotografovaného objektu, je hĺbka ostrosti tak nízka, že aj malý pohyb fotoaparátu môže učiniť vybraný objekt opäť nezaostreným. Ďalším dôvodom je aj tvar samotnej roviny zaostrenia, ktorý nie je dokonale rovný, ale mierne zakrivený.

Viditeľnej zmene v zaostrení po prekomponovaní sa môžeme vyhnúť výberom zaostrovacieho bodu, ktorý je v našej cieľovej kompozícii čo najbližšie k hlavnému objektu. Môže ísť práve o krajný, menej citlivý bod, no pomalšie zaostrenie je v tomto prípade iste výhodnejšie ako nesprávne. Pomôže aj zväčšenie hĺbky ostrosti výberom širšieho ohniska, vyššieho clonového čísla či zaujatím väčšej vzdialenosti od objektu v zábere.