Bokeh a digitálne fotoaparáty I.

Niektorí fotografi si bokeh zamieňajú s malou hĺbkou ostrosti. Sú to však dve rozdielne veci. Aj keď sa bokeh s malou hĺbkou ostrosti spája, nepopisuje mieru rozostrenia pozadia alebo popredia, ale kvalitu rozostrenia. Na ňu má vplyv niekoľko faktorov. Sú to predovšetkým veľkosť snímacieho prvku, ohnisková dĺžka objektívu, konštrukcia optickej sústavy a clony ako technický základ určujúci možnú mieru a kvalitu rozostrenia. Ďalej je na fotografovi, ako technicky potenciál využije. Hlavným jeho nástrojom je práca s hĺbkou ostrosti, pretože tá určuje mieru rozostrenia. S daným fotoaparátom a objektívom ovplyvňuje rozostrenie hneď niekoľkými parametrami. V prvom rade je to použitá clona. Rovnako dôležité sú aj vzdialenosť fotoaparátu od fotografovaného objektu a vzdialenosť fotografovaného objektu od pozadia. Nakoniec je to aj pozadie samotné, jeho členitosť, farebnosť, osvetlenie, ktoré na kvalitu rozostrenia vplývajú.

Hlavným objektom na tejto fotografii je samozrejme modelka v bazéne. Fotograf správne zvolil portrétny objektív s užším uhlom záberu, aby eliminoval pozadie. Podporil to použitím malej hĺbky ostrosti. Pozadie rozostril. To, akú kvalitu má rozostrenie popisuje parameter bokehu. V tomto prípade je bokeh jemný, aký produkujú len kvalitné vysokosvetelné objektívy. Foto: Shutterstock.
 

Výrazom bokeh (z jap. boke ぼけ – „rozostrenie“) sa vo fotografii označujú estetické kvality častí snímok, ktoré sa nachádzajú mimo roviny ostrosti. Vzhľad a tvar rozptylových krúžkov (oblastí, do ktorých sa zobrazí nezaostrený bod) ovplyvňuje veľké množstvo faktorov, mimo iných konštrukcia objektívu, tvar a počet lamiel clony a nastavené zaclonenie. 
Za príjemne pôsobiace sú obvykle považované rovnomerne osvetlené rozptylové krúžky s neostrými okrajmi, rušivo naopak pôsobia ostro ohraničené mnohouholníky, ktoré vznikajú pri výraznejšom zaclonení, ak má clona v objektíve malý počet lamiel; tento efekt do istej miery obmedzuje použitie zakrivených lamiel. Samotná veľkosť otvoru clony samozrejme ovplyvňuje aj hĺbku ostrosti, takže čím viac je clona otvorená, tým sú rozptylové krúžky väčšie. Efekt je možné dosiahnuť aj úpravou obrázku v grafickom editore. Charakteristický bokeh sprevádzajú zrkadlové objektívy, pracujúce na princípe známom z hvezdárskych ďalekohľadov; použitie zrkadla predlžuje dráhu svetla v sústave, a tak umožňuje vytvárať relatívne ľahké teleobjektívy s ohniskovou vzdialenosťou až 1 000 mm. Táto výhoda je znegovaná zobrazením neostrých oblastí snímku do tvaru medzikružia [1], ktoré väčšina fotografov považuje za značne nepríjemné. Zdroj: Wikipedia.

Majitelia kompaktov by boli radi, ak by sa im takto podarilo rozostriť pozadie. Kvalita bokehu je ale podpriemerná. Malý 1” snímač a bežný telezoom 30-110 mm nestačia na to, aby bolo pozadie rozostrené výraznejšie a hladšie. Bokehu neprospieva ani šum, ktorý je pre menšie snímače typický aj za dobrých svetelných podmienok.

Uhol záberu prakticky zhodný s horným obrázkom. Niekoľkonásobné drahšia zostava Nikonu D800e s objektívom AF-S 300/4D ED produkuje nádherný bokeh. Za niektoré veci si musíte priplatiť.

Hĺbka ostrosti a veľkosť snímacieho prvku

Zjednodušene sa dá povedať, že čím väčší je snímací prvok, tým väčší je potenciál práce s malou hĺbkou ostrosti. Mobilné telefóny a kompakty s malým snímačom prakticky neumožňujú pracovať s malou hĺbkou ostrosti. O trochu lepšie sú na tom kompakty a ultrazoomy s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou. Pri detailných záberoch je rozostrenie už viditeľné. O peknom bokehu ale môžeme hovoriť len ťažko.

Lepšie sú na tom kompakty a CSC fotoaparáty s 1” snímačom (Nikon 1, Sony RX100). U nich sa vplyv objektívu a nastavených parametrov prejavuje o niečo výraznejšie. Nikon napr. ponúka objektív s ohniskom 32 mm, ktorý vďaka extrémne vysokej svetelnosti f/1,2 umožňuje pri fotografovaní zblízka dosiahnúť výrazné rozostrenie s pekným bokehom. To je ale vykúpené vysokou cenou objektívu.

Skutočná práca s malou hĺbkou ostrosti začína až u fotoaparátov s 4/3 snímačom (Olympus, Panasonic). Kde už aj s bežnými nešpecializovanými objektívmi môžete výraznejšie pracovať s hĺbkou ostrosti. Ďalej tu máme fotoaparáty so snímačom veľkosti APS-C, ktoré sú u pokročilých fotografov najrozšírenejšie, tie sú na tom ešte lepšie ako tie s 4/3 snímačom. Vrchol komerčne dostupných fotoaparátov tvoria modely s Full Frame snímačom veľkosti kinofilmového políčka. Rozdiel medzi APS-C a Full Frame nie je veľký, ocenia ho poloprofesionálni a profesionálni fotografi. Častokrát ale siahnu po FF fotoaparáte skôr z dôvodu menšieho šumu pri vyšších citlivostiach.

Vo fotoaparátoch sa používajú rôzne veľkosti snímačov.

Canon Powershot G9. Ani pri fotografovaní detailu sa vám nepodarí dostatočne rozostriť pozadie. Aj keď sa jedná o kompakt najvyššej kategórie, malý snímač neumožňuje kreatívnejšie pracovať s hĺbkou ostrosti.

Fujifilm XF1. Tiež kompakt s malým snímačom. “Odpichnúť” portrétovanú osobu od pozadia je nemožné.

Sony RX100 ma na kompakt nadpriemerne veľký snímač s uhlopriečkou 1”. Pri detailnejších záberoch a použití najdlhšieho ohniska sa už dá hovoriť o rozostrení pozadia.

Nikon V1 je CSC fotoaparát s výmennými objektívmi. Snímač ma veľkosť 1”, rovnako ako u kompaktu Sony RX100. Vďaka výmenným objektívom sú ale možnosti práce s hĺbkou ostrosti väčšie. Výkonnejšie teleobjektívy alebo svetelné pevné objektívy umožňujú viac rozostriť pozadie, ako vstavaný objektív 28-100 mm (135EQ).

Tieto tri fotografie sú snímané s fotoaparátmi Olympus PEN. Micro 4/3 snímač je približne 2x väčší ako 1” snímač v Nikonoch 1. To je na možnostiach práce s hĺbkou ostrosti poznať. Olympus a Panasonic majú v ponuke množstvo objektívov, z ktorých niektoré sú vyslovene konštruované pre dosiahnutie malej hĺbky ostrosti s pekným bokehom.

Nikon D80 + AF-S 18-200/3,5-5,6G VR. Aj s menej svetelným objektívom sa dá u APS-C zrkadlovky dosiahnuť malá hĺbka ostrosti. Náročnejším sa ale kvalita bokehu páčiť nebude.

Jedna z najnovších zrkadloviek Canon EOS 100D s objektívom EF-S 18-135STM. Tento objektív má prekvapujúco pekný bokeh, ktorý by ste očakávali skôr u drahších objektívov.

Ak skombinujete APS-C zrkadlovku Nikon D7100 s profesionálnym svetelným telezoomom Nikon AF-S 70-200/2,8G VR II, smelo konkuruje kvalitou bokehu aj Full Frame zrkadlovkám.

Full Frame zrkadlovky, v tomto prípade Nikon D4, majú najväčší potenciál pre prácu s hĺbkou ostrosti.

Toto ešte zďaleka nie je maximum, čo dokážete s Full Frame zrkadlovkou, z hľadiska bokehu dokázať. Nikon D800e s objektívom Nikon AF-S 70-200/2,8G VR II.

Hĺbka ostrosti a objektív

Na to, aby sme sa mohli baviť o bokehu musíme pozadie rozostriť. Ak máte fotoaparát s dostatočne veľkým snímačom, zohráva pri rozostrení pozadia kľúčovú úlohu objektív a jeho vlastnosti. Možnosti sú dané parametrami ohniskovej dĺžky a svetelnosti.

Ohnisková dĺžka, okrem toho, že určuje uhol záberu, vplýva aj na možnosť práce s hĺbkou ostrosti. Zjednodušene môžeme povedať, že čím väčšia ohnisková dĺžka, tým rozostrenejšie pozadie vieme dosiahnúť. Ak chcete pozadie rozostriť, jednoduchšie to bude s použitím teleobjektívu.

So širokouhlými objektívmi sa dá dosiahnúť výraznejšie rozostrenie len ak zaostrujete na krátku vzdialenosť a použijete nižšie clonové číslo. Nikon D90 s objektívom Nikon AF-S 14-24/2,8G, pracovná clona f/6,3, ostré je aj pozadie.

Naproti tomu teleobjektív rozostruje pozadie výrazne aj pri relatívne vyšších clonových číslach. Nikon D300 s objektívom Nikon AF 80-400/4,5-5,6VR, pracovná clona f/11, ohnisko 310 mm.
 

Svetelnosť má na možnosť práce s malou hĺbkou ostrosti veľký vplyv. Ak majú dva objektívy rovnakú ohniskovú dĺžku, objektív s lepšou svetelnosťou umožní pracovať s menšou hĺbkou ostrosti, a tým s väčším rozostrením. Lepšia svetelnosť ale býva vykúpená vyššou cenou, väčšími rozmermi a hmotnosťou objektívu.

Telezoom objektív Canon EF 70-300 IS USM s maximálnym ohniskom 300 mm a štandardnou svetelnosťou f/4-5,6 má 630 gramov a jeho rozmery sú 76,5x142,8 mm. Cenovo je takýto objektív prijateľný aj pre amatéra.

Teleobjektív Canon EF 300/2,8L IS II USM s pevnou ohniskovou dĺžkou a svetelnosťou f/2,8 poskytne fotografovi možnosť výrazne rozostriť pozadie, naviac s krásnym bokehom. Objektív má ale 2400 gramov a jeho rozmery sú 128x248 mm. Za jeho cenu by ste si ale kúpili vyššie spomínaný telezoom pre zhruba tucet amatérskych fotografov.

Minimálna zaostrovacia vzdialenosť väčšinou nie je až tak dôležitá, aj keď má vplyv na hĺbku ostrosti, a tým aj na mieru rozostrenia. Vo väčšine žánrov fotografujeme skôr na stredné a dlhšie vzdialenosti a hĺbku ostrosti ovplyvňujeme skôr výberom ohniskovej dĺžky objektívu a pracovnej clony. Výnimkou je makrofotografia, kde je kvalita rozostrenia veľmi dôležitá. Výnimočne sa uplatní aj v žánroch, kde by sme to nepredpokladali, najmä v spojení s vysokou svetelnosťou.

Objektívy typu rybie oko sú charakteristické nielen širokým uhlom záberu a výrazným sférickým skreslením, ale aj veľkou hĺbkou ostrosti.  Vďaka dobrej svetelnosti f/2,8 a krátkej minimálnej zaostrovacej vzdialenosti (cca 20 cm) sa dá ale aj s takýmto objektívom výrazne rozostriť pozadie. Použitý objektív Nikon AF 10,5/2,8DX Fish Eye.
 

Ohnisková dĺžka a svetelnosť objektívu určujú schopnosť rozostriť pozadie a pracovať s malou hĺbkou ostrosti.

Bokeh a objektív

Aj keď sa nám vďaka veľkosti snímača a vlastnostiam objektívu podarí rozostriť pozadie, nemusí byť automaticky rozostrené pekne. To, či je bokeh pekný alebo nie, určuje aj konštrukcia objektívu, konkrétne konštrukcia clony a optickej sústavy.

Konštrukcia clony je veľmi dôležitá, pretože tvar clonového otvoru určuje, akým spôsobom sa rozostria drobné objekty na pozadí. Najlepšie je to pozorovateľné na bodových zdrojoch svetla. Ideálne je, ak má clonový otvor tvar kruhu. Väčšinou sa dá tvar kruhu ľahšie dosiahnúť, ak je clona tvorená väčším počom lamiel. Výrobcovia objektívov počet clonových lamiel udávajú v parametroch objektívov a nezabúdajú sa chváliť, ak v ich objektíve je použitá clona s kruhovým otvorom. V špecifikácii potom nájdete aj vetu o tom, ako je ich objektív vhodný pre prácu s minimálnou hĺbkou ostrosti produkujúc krásny bokeh.
Ak váš objektív nemá zrovna ideálny tvar clony, bude podávať najlepšie výsledky plne odclonený, keď clona nenarúša kruhový otvor objektívu.

Tvar clonového otvoru má vplyv na kvalitu bokehu. Optimálne je, ak lamely voria presný kruh. Foto: Shutterstock.

Tvar a kvalita rozostrenia bodových zdrojov v pozadí mnohé napovedá o kvalite objektívu z hľadiska kvality bokehu. Foto: Shutterstock.
 

Na internete nájdete množstvo návodov, ako ovplyvniť zobrazenie bodových zdrojov svetiel či členitého pozadia tým, že si vytvoríte clonu s otvorom určitého tvaru. Napr. hviezdičkou, srdiečkom, lístkom či kvetinkou. Skôr než o serióznu prácu bohehom sa jedná o lacný fotografický experiment. Ak do vyhľadávača zadáte slovo bokeh, nájde vám väčšinou práve obrázky a tutoriály pracujúce so svetielkami v pozadí. To je ale len malá časť toho, čo vôbec bokeh pre fotografiu znamená.

Konštrukcia optickej sústavy sa tiež podpisuje na “kráse” bokehu. Podieľa sa na tom, akým spôsobom bude pozadie rozostrené. Spôsob, akým objektív pozadie rozostruje sa pomerne ľahko otestuje na bodovom zdroji svetla.

Bodový zdroj svetla mimo roviny ostrosti môže byť rozostrený rôznym spôsobom. Na ilustračnom obrázku vidíte tri prípady. Vľavo je nepekné rozostrenie (zlý bokeh), v strede štandardné/neutrálne rozostrenie a vpravo tzv. gausovské rozostrenie, o ktorom hovoríme ako o peknom/želanom bokehu.
 

Spôsob rozostrenia, podľa obrázku vyššie, je len jednou časťou posudzovania bokehu objektívu. Náročných fotografov zaujíma aj to, či nedochádza k sférickej deformácii rozostrenia smerom k rohom obrazu. Kruhy sa potom zobrazujú sploštené. Objektívov, ktoré takto nedeformujú bokeh je málo a sú vyhľadávané medzi fotografmi, ktorí fotia nočné portréty s množstvom svetelných zdrojov v pozadí.

Deformácia rozostrenia smerom ku krajom obrazu je bežná u väčšiny objektívov. Foto: Shutterstock.
 

Niektoré objektívy majú vyslovene špecifický spôsob rozostrenia daný špeciálnou konštrukciou, prípadne aj chybou konštrukcie. Ukážeme si dva príklady:

Swirl efekt. Aj keď sa vlastne jedná o chybu objektívu, je tak vizuálne zaujímavá, až je vyhľadávaná. Leica Summitar 50/2. Foto: http://todayesterday.wordpress.com

Zrkadlový objektív využíva úplne inú optickú konštrukciu ako šošovkové objektívy. Ako už názov napovedá, využité sú zrkadlá. Hlavné zrkadlo má tvar kruhu s vybraným stredom, a preto majú rozostrené časti obrazu špecifický bokeh. Pri dobre zvolenom motíve sa na fotografiách objavia zaujímavé krúžky. Foto: perahia.

Záver

Na to, aby sme sa vôbec mohli o bokehu baviť je nutné rozostriť popredie, pozadie alebo oboje. Využíva sa na to selektívne zaostrenie a práca s malou hĺbkou ostrosti. Práve malá hĺbka ostrosti je kľúčová a s niektorými fotoaparátmi je prakticky nemožné ju dosiahnúť. Základným potenciálom, na ktorom fotograf stavia, je veľkosť snímača. Čím väčší, tým väčší potenciál pre prácu s malou hĺbkou ostrosti. Najvhodnejšie sú preto fotoaparáty so snímačom veľkosti Micro 4/3, APS-C a Full Frame. Veľmi dôležité sú objektívy. Malú hĺbku ostrosti dosiahnete s teleobjektívmi alebo objektívmi s vysokou svetelnosťou. Toto je “hardvérová” časť práce s malou hĺbkou ostrosti. Treba ju však spojiť so znalosťami fotografických postupov.

V pokračovaní si povieme viac o práci s clonou, vzdialenosti fotografovaného objektu od pozadia a výbere objektívov.

V článku boli použité informácie z týchto zdrojov: http://www.kenrockwell.com/tech/bokeh.htm, Wikipédia.