Fotoaparát, ktorý držíme v rukách sa vždy hýbe! Akokoľvek sa snažíme, nedokážeme ho držať bez pohybu. Preto budú fotografie snímané zo statívu vždy ostrejšie a to aj za dobrých svetelných podmienok. Ktosi zmeral, že pri snímaní z ruky je ostrosť menšia o 15% a viac. Ste z tých, čo pri kúpe objektívu študujú MTF grafy a kontrolné obrazce? Tak, ak chcete využiť plný potenciál objektívov, používajte statív vždy keď sa dá. Niekedy to však nejde, či už z pohodlnosti, alebo z praktických dôvodov. Častokrát ani nie je nutné dosahovať najvyššiu možnú kvalitu. Aj fotografie snímané z ruky môžu mať výbornú ostrosť, pokiaľ sa dodržia určité pravidlá.
Prečo máme pri fotení z ruky rozmazané zábery
Nikto z nás nedokáže udržať fotoaparát bez pohnutia. Pomyselná os objektívu sa neustále vychyľuje do všetkých strán. Pri dostatočne veľkej výchylke a dostatočne dlhom čase sa nestabilita držania fotoaparátu prejaví pohybovým rozostrením záberu. Pri dostatočne krátkom expozičnom čase sa pohyb fotoaparátu prejaví len v malej miere. Pohybová neostrosť je tak malá, že fotografie vnímame ako ostré.
Full Frame zrkadlovka s 50 mm objektívom, expozičný čas 1/15 s. nebol dostatočne krátky, aby nebol záber pohybovo rozostrený.
Prečo sú fotografie s teleobjektívom častejšie rozmazané
Všetko súvisí s uhlom záberu a uhlom výchylky. Keď sa nám fotoaparát trasie v ruke, vychyľuje sa os objektívu v určitom rozsahu uhlov. Čím je menší uhol záberu, tým viac sa blíži uhlu výchylky. U širokouhlých objektívov je pomer medzi uhlom záberu a uhlom výchylky omnoho menší ako u teleobjektívov. Výchylka sa preto prejaví menej. Veď to vlastne vidíte aj v hľadáčiku, alebo ak sa pozeráte cez ďalekohľad.
Na schopnosť udržať fotoaparát v kľude vplýva aj hmotnosť objektívu. Do určitej hmotnosti pôsobí vyššia hmotnosť stabilizujúco. Potom, ale spôsobuje rýchlu únavu, ktorá sa prejaví neschopnosťou udržať fototechniku stabilne. Poznajú to všetci majitelia veľkých svetelných teleobjektívov.
Fúzaté pravidlo
Už dlhé roky sa fotografi riadia pri fotení z ruky, pravidlom prevrátenej hodnoty ohniskovej vzdialenosti objektívu. Toto pravidlo hovorí, že v ruke spoľahlivo udržíme expozičný čas rovnajúci sa, alebo kratší, ako 1/ohnisková vzdialenosť objektívu. Takže ak máte 100 mm objektív, mali by ste pri fotení z ruky udržať stabilne fotoaparát pre časy od 1/100 s kratšie. Toto pravidlo platí, ale len orientačne, v dnešnej dobe obzvlášť.
Pokiaľ by dostatočne veľká rôznorodá skupina snímala za rovnakých podmienok, povedzme so zrkadlovkou a 50 mm základným objektívom a nasnímala by dostatočné množstvo záberov, snímaných s rôznymi časmi, mohli by sme štatisticky vyhodnotiť, do akého najdlhšieho času väčšina z nich udrží fotoaparát dostatočne stabilne, aby urobili ostré zábery. Štatisticky získaný údaj by sa s veľkou pravdepodobnosťou rovnal prevrátenej hodnote ohniskovej vzdialenosti, čiže 1/50 s. Aby sme použili normalizovaný expozičný rad, tak by to bola 1/60 s. V zaznamenaných údajoch by sme objavili aj pomerne veľké odchýlky od priemeru. Našli by sa takí, ktorí neudržia ani 1/250 s., ale aj takí, ktorým nerobí problém ani 1/15 s. 1/15 a 1/250 s., to je veľký rozdiel (4EV) Čím to je?
APS-C zrkadlovka s objektívom 35 mm (35EQ = 52,5 mm). Expozičný čas 1/50 s. zodpovedá presne známemu pravidlu.
Prečo pravidlá vždy nefungujú
Schopnosť udržať fotoaparát v ruke stabilne je individuálna. Vplýva na ňu mnoho faktorov, pre ktoré vyššie spomenuté pravidlo vždy neplatí.
Nesprávne držanie alebo postoj
Veľmi často má fotograf neostré fotografie vlastnou chybou aj keď by nemusel. V prvom rade je to nesprávne držanie fotoaparátu a kŕčovité stláčanie spúšte. Videl som fotografov, ktorí pri stlačení spúšte vždy výrazne mykli celým fotoaparátom. Fotograf musí byť ako sniper, Citlivo pracovať so spúšťou, kontrolovať svoje dýchanie. Dôležitý je stabilný postoj a využitie tela ako opory. Lakte by male byť zapreté o telo, hľadáčik o nadočnicový oblúk. Takto je technika stabilizovaná v troch bodoch. Nedržte fotoaparát v natiahnutých rukách, ak ho môžete priložiť k oku. Nedržte fotoaparát v jednej ruke a už vôbec nefotografujte počas chôdze (bežný turistický spôsob fotografovania).
Nefotografujte v podrepe, radšej si kľaknite aspoň na jedno koleno. Ani fotenie na špičkách neprospieva stabilite.
Vek, zadravotný stav
Vekom alebo aj zhoršeným zdravotným stavom sa môže schopnosť udržať fotoaparát v kľude znížiť. Trasenie rúk, menšia sila, choroby kĺbov, ale aj psychické poruchy spôsobujú, že niektorí fotografi nie sú schopní stabilne držať fotoaparát. Na jednom z mojich workshopov v Chorvátsku som mal účastníka so špičkovou profesionálnou výbavou, ktorý bol po mozgovej príhode. Nebol schopný udržať fotoaparát stabilne ani za krásneho letného počasia. Naviac mal väčšinu fotografií naklonených. Napokon sme ho prehovorili, aby svoj statív používal ako monopod. Bola by škoda, keby sa starší a zdravotne postihnutý občania nemohli venovať fotografii. Svojím dispozíciam však musia prispôsobiť spôsob fotografovania. Používať stabilizačné pomôcky, kratšie expozičné časy, stabilizované fotoaparáty a objektívy, prípadne vymeniť ťažšiu techniku za ľahšiu.
Únava
Skúšali ste fotografovať krátko po tom, čo ste zliezli strmý kopec, alebo bežali? Celý sa trasiete, lapáte po dychu. Ak si dostatočne neodpočiniete, garantujem vám, že neudržíte fotoaparát stabilne ani pri časoch niekoľkonásobné kratších, ako časov, ktoré udržíte zrelaxovaní.
Silová dispozícia, hmotnosť výbavy
Najmä u žien častý dôvod neúspechu. Príliš ťažkú výbavu majú problém udržať a rýchlo u nich prichádza k únave. Svalová únava postihne aj chlapa, ak je jeho výbava príliš ťažká. Udržať niekoľko hodín v rukách profesionálnu zrkadlovku s vysokosvetelným superteleobjektívom by nezvládol ani sám veľký Arnold v časoch najväčšej kulturistickej slávy. Riešením je monopod alebo statív.
Paradoxne ani príliš ľahký fotoaparát neprispieva k stabilnému držaniu. Svaly rúk potrebujú určitú protisilu, aby bolo držanie čo najstabilnejšie. Preto majú skúsení fotografi radšej o niečo ťažšie fotoaparáty.
Poveternostné podmienky
Vaše individuálne schopnosti ovplyvňuje aj počasie. V zime je to chlad znecitlivejúci prsty na rukách. Inokedy napr. silný vietor. Neraz sa mi stalo, že som mal problém udržať sa na nohách. Nárazy vetra bývajú nepredvídateľné. Tu sa osvedčuje použiť sériové snímanie.
Nestabilný podklad
Nestabilný podklad býva tiež príčinou neúspechu. Nemusí to byť hneď paluba člna zmietajúceho sa na vlnách. S týmto problémom sa stretávame bežne pri fotografovaní z akéhokoľvek pohybujúceho sa objektu. Mám zlú skúsenosť s Mostom SNP, kde sa pešia lávka trasie od prechádzajúcich áut a autobusov tak, že sa občas nedá vôbec fotografovať.
Keď sa objektív vymyká pravidlám
Čoraz viac fotoaparátov a objektívov je vybavených stabilizáciou obrazu. Tá ma zabezpečiť, že sa nestabilné držanie neprejaví na záberoch. Účinnosť stabilizátorov je bežne okolo 3-4 EV. V ruke tak udržíte čas až 8x dlhší, ako bez stabilizátora. To je pri fotografovaní veľká pomoc. Účinnosť stabilizátora by ste pri svojich výpočtoch limitného času mali započítať.
Unikátna 5-osá stabilizácia pohybom snímača vo fotoaparáte Olympus OM-D E-M1.
Sú kombinácie objektívu s fotoaparátom, kde osvedčené pravidlá neplatia. Prečo? Ťažko povedať. Je to len skúsenosť, ktorá sa nemusí opierať o logiku, či fyziku. Viacerí mi potvrdili, že u niektorých objektívov musia používať kratšie časy. U mňa je to napr. Nikkor AF-S 50/1,4G. Z akýchsi zvláštnych dôvodov musím používať kratšie časy ako 1/60 s., pritom u iných dlhších objektívov tento čas udržím v ruke.
Otestujte sa
Vlastné dispozície, stabilizácia obrazu a aj niečo len ťažko definovateľné, sú príčinou toho, že pravidlo 1/ohnisková dĺžka je len orientačné. Len praxou zistíte, kde sú hranice vás a vašej techniky. Už keď si kúpite nový objektív, mali by ste si vyskúšať, aké časy spoľahlivo udržíte pri fotení z ruky.
Otestovanie je jednoduché. Postupne nafotografujte sériu fotografií s postupne sa predĺžujúcim časom. Ak máte napr. objektív 100 mm, začnite o niečo kratším časom, ako určuje naše známe pravidlo, napr. 1/250 s. Nezabudnite na crop faktor, ak máte snímač menší ako Full Frame. Ohniskovú dĺžku treba potom prepočítať, čím sa zmení aj limitný čas. Postupne čas predlžujte. Nebojte sa kľudne ísť aj na 1 sekundu. Hľadáte predsa limity. Niektorí budú prekvapení, aké dlhé časy udržia. Aby ste mali určitú štatistickú vzorku, urobte pri každom čase 10 záberov. Ak je ostrý jediný záber z 10-tich, je to náhoda, ak je ich ale 8 z 10, tak pri takomto čase máte veľkú pravdepodobnosť, že urobíte ostrý záber.
Pokiaľ máte objektív so stabilizáciou, urobte zábery aj s vypnutým stabilizátorom. Pri recenzovaní sa mi párkrát stalo, že stabilizátor nefungoval tak ako mal a ostrejšie zábery som mal, keď som ho vypol.
Pri triedení fotografií (ostré/neostré) si všímajte aj expozičné časy a spomeňte si, za akých podmienok boli snímané. Takto zistíte aké časy udržíte už v ostrej praxi za rôznych podmienok.
Tento záber vznikol počas súmraku. Použil som Olympus OM-D E-M1 s objektívom M.Zuiko Digital 75/1,8 MSC (35EQ=150 mm). Expozičný čas je 1/30 s., čo je so 150 mm objektívom ťažké udržať bez rozmazania záberu. Pri fotení mi pomohlo niekoľko faktorov. Účinná 5-osá stabilizácia a to, že som fotoaparát oprel o zem. Ďalej vysoká svetelnosť objektívu, vďaka ktorej mi nevychádzal podstatne dlhší expozičný čas, ktorý by som musel kompenzovať zvýšením citlivosti ISO, ktorá so sebou prináša zvýšené množstvo šumu. Nakoniec plusom bolo aj nasvietenie, kvôli ktorému som musel použiť korekciu expozície -2/3 EV. Bez korekcie by som musel použiť 1/15 alebo 1/20 s.
Nikon D300 + AF 80-400/4,5-5,6D VR, ohnisko 400 mm (35EQ=600 mm). 1/125 s, f/7,1, ISO 200, fotografované z ruky. Tento mesiac som nafotil pri prechádzke mestom, bez použitia statívu. Možno ho niekedy použijem v koláži, kde ho vložím do fotky nočného mesta alebo krajiny. Tento záber mohol vzniknúť týmto spôsobom len preto, že stabilizátor v použitom objektíve je veľmi účinný a mám vo fotení s ním prax. Pri takomto limitnom čase som urobil pre istotu 6 záberov.
Niekoľko rád na záver
- Otestujte sa.
- Naučte sa správne držať fotoaparát.
- Nebuďte kŕčovití, kontrolujte svoje dýchanie, spúšť stláčajte aj púšťajte plynule.
- Pri dôležitých záberoch neriskujte. Radšej zvýšte citlivosť ISO. Lepšie mať o niečo viac zašumené fotografie ako rozmazané.
- Aktívne vyhľadávajte, kde by ste sa mohli oprieť (múrik, stena, lavička...).
- Pri ťažkých objektívoch predchádzajte únave použitím modnopodu.
- Zo statívu budú fotografie vždy ostrejšie!
- Použite sériové snímanie, ak fotografujete s časmi pod vašim limitom, vždy v sérii nájdete jeden záber výrazne ostrejší.
- Ak použijete blesk, tak ten fotografiu “zmrazí”. Samotný záblesk trvá rádovo tisíciny sekundy. Preto môžete pri práci s bleskom nastaviť o niečo dlhší čas, než ste zvyknutí.
- Ak máte dostatok času na to, aby ste urobili viacero záberov, nasnímajte odstupňovanú sériu. Začnite s kratším časom a vyšším ISO (záber istoty) a postupne čas predlžujte a citlivosť zvyšujte. Tento postup sa mi osvedčil pri fotení s bleskom v tmavých interiéroch, napr. na svadbách. Príhovor farára/oddávajúceho trvá niekoľko minút, dosť času na experimentovanie. Dlhší expozičný čas dovoľuje lepšie zachytiť prirodzenú svetelnú atmosféru.