M - manuálny expozičný režim

Manuálny expozičný režim

Manuálnej expozície sa nemusíte báť, najmä nie u digitálnych fotoaparátov. Znalosť expozičného trojuholníka je ale potrebná.

Pri snímaní záberu je dôležité zvoliť správnu expozíciu. Expozíciu, ktorá záleží na množstve svetla ale aj na zámere fotografa. Pretože správna expozícia, nemusí byť presná expozícia. V začiatkoch fotografie a aj dlhé desaťročia po jej vzniku, bola správna expozícia záležitosťou skúsenosti fotografa. Určovala sa odhadom, na základe skúseností. Fotografi si pomáhali zápiskami, či pomocnými tabuľkami. Revolúciu do určovania správnej expozície priniesli expozimetre, zariadenia pre meranie množstva svetla. Najprv boli oddelené, neskôr sa presťahovali do vnútra fotoaparátov.

Dnes a bežný fotograf, snímajúci digitálne, nestretne s fotoaparátom, ktorý by nemal zabudované meranie expozície. Digitálne zrkadlovky, ale aj iné typy fotoaparátov majú veľmi pokročilé meranie prepojené s expozičnými programami. To je tak sofistikované, že jeho podrobný popis by vydal na seriál. Tomu sa ale teraz venovať nebudeme.

Aj pri najväčšej snahe konštruktérov a programátorov, nie je meranie 100% spoľahlivé. Dôvodov je hneď niekoľko. V prvom rade je to nastavenie merania na priemernú jasovú hodnotu (18% šedá), príliš svetlý alebo tmavý objekt bude exponovaný nesprávne. Fotoaparát ani nezohľadňuje naše priority a tvorivý zámer. Dá sa povedať, že je alibistický a snaží sa exponovať celú scénu s dostatkom detailov aj v situácii, kedy to tak nechceme.

Hlavný objekt je výrazne podexponovaný. Z logického hľadiska je to nesprávne exponované. Z tvorivého hľadiska je expozícia správna, pretože zodpovedá zámeru autora, vytvoriť efekt siluety. Práve v takýchto situáciach často zlyháva automatika fotoaparátu a je na fotografovi, aký spôsob určenia expozície zvolí. Foto: Martin Farkaš

Je niekoľko riešení týchto problémov s expozíciou:

1.  Najjednoduchšie je použiť korekciu expozície a meranie poopraviť

2.  Zmeniť spôsob merania (matrix, bodové, integrálne)

3.  Využiť pamäť expozície

4.  Bracketing - odstupňovaná expozícia

5.  Merať na 18% šedú tabuľku

S týmito spôsobmi môžeťe využívať výhody automatickej alebo poloautomatickej expozície. Sú ale prípady, kedy je jednoduchšie alebo dokonca nutné nastaviť expozíciu manuálne. Pokročilí fotografi z praxe vedia, kedy sa na meranie a expozičné programy môžu spoľahnúť, kedy ich musia korigovať a kedy musia prevziať nad expozíciou úplnú kontrolu.

Stretol som sa s amatérmi bežne fotiacími výhradne na manuál. Na tom by nebolo nič zlého, keby tomu zodpovedali výsledky. Ich fotografie boli ale od správnej expozície ďaleko. Ktosi im povedal, alebo sa dočítali, že dobré fotky budú mať len keď budú fotiť na manuál. Slepo uverili nepravdivému tvrdeniu, bez toho aby si preverili, či ich fotoaparát to v automatike/poloautomatike nezvláda lepšie.

Na to aby ste mohli využiť manuálny expozičný režim, musíte dobre poznať expozičný trojuholník (čas, clona ISO)! Ak ho neovládate, pracujte radšej v automatike.

Základ exponometrie - expozičný trojuholník. Čas, clona a ISO sú ako spojené nádoby.

Rovnakému množstvu svetla zodpovedá niekoľko kombinácii expozičného trojuholníka. Zdroj: Wikipedia

Expozičný trojuholník: každá expozícia fotografie je daná trojicou parametrov, ktoré súhrnne nazývame expozičný trojuhoľník. Tvoria ho expozičný čas, clona a citlivosť ISO. Nastavenie týchto parametrov musí zodpovedať svetelným podmienkam a zámeru fotografa. Množstvo svetla sa udáva v tzv. expozičných hodnotách EV. Jednej expozičnej hodnote EV zodpovedajú viaceré kombinácie expozičného trojuholníka. Tieto kombinácie popisujú expozičné tabuľky. Pre chytré telefóny sú vytvorené aplikácie využívajúce tieto tabuľky. Fotograf si pri fotografovaní vyberá najoptimálnejšiu kombináciu. Rovnako sa o to snažia aj automatické programy, aj keď nie vždy s úspechom.

Manuálny expozičný režim

Manuálny expozičný režim je tradične označený písmenom M. Len v tomto programe môžeme nezávisle nastaviť expozičný čas a clonu. Dôležité je aj manuálne nastaviť citlivosť ISO. Jedine tak budete mať pod kontrolou celý expozičný trojuhoľník. Akosi nastaviť hodnoty času, clony a ISO sa dočítane v návode na používanie vášho fotoaparátu. U rôznych modelov sa líši a preto ho tu nebudem popisovať.

Manuálny expozičný režim je nájdete pod písmenom M, medzi pokročilými expozičnými programami.

Odkiaľ ale vziať správne hodnoty expozičného trojuholníka?

Expozimeter fotoaparátu pracuje aj v manuálnom režime. Na fotoaparáte sa nachádza stupnica, bežne používaná pri korekcii expozície. V manuálnom režime nám ukazuje rozdiel medzi nami nastavenou a fotoaparátom nameranou hodnotou. Tá je dobrým východiskom pre základné nastavenie. Ak nastavíte expozičný trojuholník tak, aby stupnica ukazovala nulovú odchýlku, nastavíte presne to, čo nameral fotoaparát. Ak je pri tomto nastavení fotografia správne exponovaná, mohli ste využiť niektorý z poloautomatických expozičných programov. Ak fotografia nie je správne exponovaná, upravíte expozíciu, na základe náhľadu na LCD displeji. Niekedy musíte expozičné parametre upravovať viackrát dovtedy, kým s výsledkom nebudete spokojný. Niektoré fotoaparáty dokážu v režime živého náhľadu simulovať expozíciu (overte si v návode na používanie). Vtedy sa môžete riadiť živým náhľadom a nie až nasnímanou fotografiou.

V hľadáčiku alebo na LCD displeji sa zobrazujú nastavené hodnoty času, clony a citlivosti ISO. Po namačknuti spúšte, kedy sa aktivuje meranie fotoaparátu, sa na stupnici (označená šípkou) ukáže odchýlka nastavenej hodnoty od nameranej. Údaj je udávaný v expozičných stupňoch EV.

Histogram je výbornou expozičnou pomôckou.

Expozičné hodnoty nemusíte získať len zo vstavaného expozimetra, alebo metódou pokus-omyl. Stále sa vyrábajú externé expozimetre, tie najmodernejšie plne digitálne. V žiadnom prípade to nie sú zastaralé a prežité zariadenia. Externé expozimetre merajú svetlo iným spôsobom ako tie vo fotoaparáte a vo veľa situáciach sú presnejšie. Ich použitie je ale menej praktické. Svoje nastupiteľné miesto majú napr. ateliérovej fotografii, pretože dokážu naviac merať aj svetlo blesku. Takéto expozimetre sa označujú ako Flashmetre. Ako s nimi pracovať je téma na samostatný seriál.

Profesionálny expozimeter s funkciou bodového merania jasu a flashmetrom. Namerané údaje sú zobrazované na displeji, nie nepodobnom tomu na fotoaparáte.

Sú situácie, kde žiaden expozimeter neposkytne údaje pre správnu expozíciu. Sú to rôzne experimenty, najmä s dlhšími expozičnými časmi: nočná fotografia, ohňostroje, luminografia, maľovanie svetlom, astrofotgrafia... Tu sa fotograf vracia do minulosti a používa údaje overené v praxi, napr. aj inými fotografmi. Aj keď máme k dispozícii ku každej digitálnej fotografii EXIF obsahujúci podrobné informácie nielen o expozícii, je vhodné si robiť poznámky. Napr. o počasí, mieste snímania, svetelných podmienkach, použitých filtroch a pod.

Pre chytré telefóny sú napísané aplikácie pre prácu s expozíciou. Na internete nájdete aj množstvo stránok s expozičnými tabulkami a kalkulátormi.

So zlepšujúcou sa kvalitou snímačov, A/D prevodníkov a možností postprocesingu, najmä u profesionálnych Full Frame zrkadloviek, si fotografi obľubujú pracovať v programe M s automatikou ISO. Šum už nie je pri fotení hrozbou rapídneho zhoršenia obrazu a tak už nie je tak dôležité, pri akej hodnote ISO, fotograf fotí. V manuálnom expozičnom režime si nastaví čas aj clonu, aké potrebuje a fotoaparátom nechá dopočítať správne ISO.

Aj keď sa nevenujete experimentom, astrofotografii a pod., sú situácie, kedy je vhodné zvoliť manuálny expozičný režim.

1.  Ak sa nemenia svetelné podmienky a tým aj expozícia, môžete prepnúť na manuál. V automatike a poloautomatike môže fotoaparát každý raz vyhodnotiť situáciu inak, má k dispozícii veľa meracích zón, riadi sa aj tým, ktorý AF senzor je použitý. Odchýlky nebývajú veľké. Ak ale fotíte sériu fotografii, prečo by nemala byť expozične konzistentná? Alebo chcete každú fotografiu trošku upravovať?

2.  Pokročilí fotografi využívajú manuálny expozičný režim pri práci s bleskom. Manuálne nastavia expozičný trojuhoľník tak, aby zachytili čo najviac stávajúceho svetla. TTL automatika blesku dodá už len zvyšok svetla. Týmto sa dosiahne vyvážená expozícia, pri ktorej bude zachytená svetelná atmosféra miesta, neprebitá silným bleskom.

3.  Manuálny režim je absolútnym štandardom pri práci v ateliéri. Pri fotografovaní na film je nutný Flashmeter na meranie zábleskoveho svetla. U digitálnych fotoaparátov je odporúčený, ale dá sa fotografovať bez neho. U amatérov je to bežná prax. Expozícia a výkon bleskov sa nastavia pokusne, na základe skúšobných fotografii.

4.  Nočná fotografia je ďalším z motívov, kde sa väčšinou používa manuálny expozičný režim. Expozícia sa opäť určuje na základe vyhodnotenia skúšobných expozícii. Nápovedou je tu expozícia zmeraná fotoaparátom.

5.  K manuálnej expozícii musia niekedy pristúpiť majitelia amatérskych fotoaparátov, aj keď by stačilo použiť korekciu expozície. Tá je ale niekedy obmedzená na +/- 2EV, čo môže byť málo. Vtedy nezostáva nič iné, ako prejsť do manuálneho režimu.

6.  Manuálny režim musíte zvoliť aj v prípade, že potrebujete snímať dlhým expozičným časom, mimo bežného rozsahu fotoaparátu. Na to slúži funkcia Bulb, ktorá je k dispozícii práve v režime M.

S digitálnym fotoaparátom urobíte niekoľko skúšobných expozícii a za pár minút nájdete správne hodnoty.

Zhrnutie

Je mnoho ciest, ako dosiahnúť správnu expozíciu. Preto je dobre poznať možnosti techniky, exponometriu a najmä expozičný trojuhoľník. Automatiky a poloautomatiky nám pomáhajú pri tvorbe, zjednodušujú a urýchľujú fotografický proces.Ich využívanie nie je znakom neprofesionality. Manuálny režim treba voliť s rozumom vtedy, keď iné programy nevedú k želanému výsledku, alebo by nastavenie rôznych parametrov bolo napokon zdĺhavejšie a komplikovanejšie ako v manuále. V každom prípade, práca v manuále patrí k základným schopnostiam fotografa. Ak ju zvládnete, nebudete mať problém fotografovať aj so starými analógovými fotoaparátmi.