Svet okolo nás je farebný a pestrý. Cez farby vnímame a obdivujeme oblohu, kvety, zvieratá, mestá,... sami seba. Bez farieb by bolo na svete smutno a fádne. Čo to však farba je a ako vzniká?
Farba je fyziologický vnem, ktorý vzniká ako odozva na svetelný impulz dopadajúci do oka. Je známe, že receptormi svetla, ktoré menia svetelný signál na vzruch v neurónoch, sú bunky sietnice oka. Môžu byť dvojakého druhu - tyčinky alebo čapíky.
Tyčinky nedokážu rozlišovať farby, zato vnímajú svetlo aj pri veľmi malých intenzitách. Preto za šera nerozoznávame farby. Pri bežnom osvetlení sa uplatňujú predovšetkým čapíky schopné vnímať farby. Mnoho zvierat nemá v oku čapíky, a preto farby nevidí. V ľudskom oku sú čapíky citlivé na svetlo s frekvenciami 7,5.1014 až 4,3.1014 hertzov (vlnové dĺžky sú 400 - 700 nanometrov).
ultramarínová modráRôzne frekvencie svetla vníma náš mozog ako rôzne farby. Pritom priradenie farby konkrétnej vlnovej dĺžke je do istej miery subjektívne. Inak sa javí izolovane pozorovaná farba, inak keď ja pozorovaná v skupine iných farieb.
Tabuľka: Vzťah medzi vlnovou dĺžkou a pocitom farby (podľa W.Arnolda)
|
Vlnová dĺžka(nm) |
Farebný dojem |
|
430 |
modrofialová |
| 460 | fialovomodrá |
| 469 | ultramarínová modrá |
| 475 | stredná modrá |
| 479 | horská modrá |
| 482 | cyanová modrá |
| 486 | tyrkysová zelená |
| 493 | morská zelená |
| 503 | smaragdová zelená |
| 515 | zelenomodrá |
| 549 | stredná zelená |
| 560 | listová zelená |
| 567 | žltozelená |
| 573 | citrónovožltá |
| 578 | stredná žltá |
| 583 | zlatožltá |
| 589 | žltooranžová |
| 597 | červenooranžová |
| 607 | cinóber červený |
| 627 | stredná červená |
Farebnosť nášho sveta je daná schopnosťou predmetov odrážať svetlo, ktoré na ne dopadá. Základné elementy farebných vnemov majú charakter svetelnosti, farebnosti odtieňa a sýtosti. Ľudské oko má veľmi jemnú rozlišovaciu schopnosť na jas. Rozsah vnímaného jasu od najtmavšej farby k farbe oslňujúcej zahŕňa pri dobrej adaptácii oka škálu od 10-4 do 106 vo fyzikálnych jednotkách jasu (nitoch). Farebnosť odtieňa je daná vlnovou dĺžkou svetla, ktorá sa odráža od povrchu predmetov. Citlivosť oka na farebné odtiene je veľmi vysoká. Sme schopní rozlišovať 150-200 rôznych odtieňov monochromatických farieb.
Pojmom farebná sýtosť sa označuje stupeň odlišnosti niektorých farebných odtieňov od neutrálneho tónu rovnakej svetelnosti. Nižšia sýtosť farebného odtieňa spôsobuje zastretie spektrálneho zloženia svetla elektromagnetickým kmitaním iných vlnových dĺžok. Sýtosť farby vyjadruje jej čistotu. Vnímanie sýtosti farieb záleží na stupni jasu objektu. Ako najsýtejšie vidíme farby pri strednom osvetlení. Pri nižšom osvetlení farba temnie a jej sýtosť klesá. Svoju sýtosť rovnako stráca pri zvyšovaní jasu nad strednú hodnotu.
Všeobecne sa modré, červené a purpurové farby subjektívne javia sýtejšie i pri nižšej úrovni jasu, za šera. Žlté a žltozelené farby zostávajú sýtymi aj pri vyššom jase.
Farby s vyššou vlnovou dĺžkou - červená a žltá - majú menší koeficient lomu než lúče krátkovlnných farieb - fialovej a modrej. Očná šošovka je prispôsobená pre strednú oblasť vlnových dĺžok, a preto pri vnímaní červenej a žltej farby dopadá svetlo za sietnicu. To spôsobuje, že sa predmety a plochy tejto farby javia ako bližšie, väčšie a ťažšie.
Pri farbách krátkovlnných sa svetlo zbieha pred sietnicou, preto sa fialové a modré predmety a plochy zdajú byť vzdialenejšie, menšie a ľahšie.
Psychologický význam farieb
Hoci sa individuálne preferencie farieb a ich odtieňov u jednotlivých ľudí veľmi odlišujú. Pri empirických výskumoch týchto preferencií prichádzame k výsledkom so všeobecnou platnosťou. Reč farieb je súčasťou základnej a veľmi rozsiahlej symboliky. S ňou sa stretávame v rozličných oblastiach života.
Význam farieb rozpracoval Max Luescher, podľa ktorého sú ich všeobecné významy nasledujúce:
Červená farba
Je farbou vzrušenia, ktoré môže vyjadrené v pozitívnom (láska) aj negatívnom (zloba) význame. Červené lampy označujú miesta, kde sa ponúka sexuálne vzrušenie a už sama farba tomuto vzrušeniu pomáha. Planúca žiara lásky sa vyjadruje červenou aj v náboženskej symbolike. V starej Číne bola táto farba spojená so svadobnými obradmi.
Červená pôsobí aj vznešene, preto ju často používali mocní tohoto sveta k tomu, aby vzbudzovali úctu a obdiv. V minulosti ju využívali králi, dodnes predovšetkým cirkevní a akademickí hodnostári.
Ďalším významom červenej je energická akcia, zmena, pretváranie a prenikanie vpred. Preto logicky symbolizuje vzburu, prevrat, či revolúciu.
Je to farba mužská, patriarchálna, pretože obsahuje impulz dobíjania.
Čo sa týka osobnosti, červená farba pozitívne oslovuje ľudí silných, plných života, energických a sebavedomých, impulzívnych ba dokonca až agresívnych. Svoje názory presadzuje aj vtedy, keď nemá pravdu. K najbližším však dokáže prejaviť aj nežnosť, srdečnosť a lásku. Slabý sa môže pri stretnutí s červenou farbou cítiť ohrozený. Z psychologického hľadiska sa spája s predstavami ohňa, krvi, nebezpečenstva a hluku. Z tohto vyplýva aj jej používanie ako výstražného znamenia.
Červená farba ovplyvňuje človeka aj po fyziologickej stránke, zvyšuje pulz, krvný tlak a rýchlosť dýchania. Empiricky bolo zistené, že povzbudzuje chuť do jedla, sexuálny apetít, zvyšuje hlasitosť reči a podnecuje k agresívnemu správaniu.
Oranžovo-červená farba
Primiešaním žltej farby do červenej vznikne oranžovočervená, ktorá psychologické i fyziologické účinky červenej farby stupňuje.
Oranžová farba
Podľa Lueschera je v červenej farbe cieľavedomá energia, ktorá sa pridávaním žltej mení na bezcieľne hektické rozčúlenie. Tým však symbolika oranžovej nekončí. Táto farba sa veľmi silno spája s predstavou slnka, s bohatou úrodou, ba s bohatstvom všeobecne, vzbudzuje pocit radosti a slávnostného vzrušeného očakávania. Najčastejšie konkrétne spojenie oranžovej farby je s pomarančom, či pomarančovou šťavou.
Čo sa týka osobnosti, vyberajú si ju ľudia, ktorých zaujímajú ľudia a svet okolo. Sú zvedaví, majú novátorské schopnosti a ctižiadostivosť. Pri uskutočňovaní svojich predsavzatí sú tvrdohlaví.
Tmavočervená farba
Táto farba predstavuje pokoj, kľud a prímerie, je mierom bez vojen. Vznešenosť jej ešte zostáva, ale je pokojná, pretože dosiahla to, čo potrebovala. Aktivita a vzrušenie už opadli a zostala majestátna nádhera a sebavedomie, ktoré sa viac sýti vnútornou silu, než prostredníctvom konfliktov s vonkajším svetom. Je to farba spravodlivosti.
Modro-červená farba
Pridaním modrej do červenej sa akoby sila červenej farby zadržala, koncentruje sa vo vnútri. Modrá kladie prekážky tomu, aby sa energia červenej mohla realizovať. Je to vynútená zdržanlivosť.
Ružová farba
Ružová vzniká pridaním bielej farby do červenej. Biela farba je v tomto prípade oslobodzujúca. Červená sa upína k určitému cieľu, kam smeruje svoju energiu, biela ju oslobodzuje a poskytuje jej väčší priestor. V ružovej farbe je zahrnutá voľnosť a zároveň energia - nežná aktivita.
Táto farba prezrádza sentimentalitu, jemnosť osobnosti, ktorá túto farbu preferuje. Romantické city sú pre ňu priam charakteristické. Málo zmyslu pre praktickosť života so sklonmi k skrášľovaniu podľa vlastných predstáv jej často spôsobuje sklamania a problémy.
Tmavomodrá farba
Tmavomodrý odtieň zvyšuje význam základnej modrej farby. Preferencie tmavomodrej farby reprezentujú potrebu kľudu, a to ako fyziologicky, tak i psychologicky. Tmavomodrá farba znamená nastolenie mieru a spokojnosti, v ktorej má človek pocit vnútornej aj vonkajšej harmónie. Vonkajšia harmónia znamená spokojnosť s vlastným zaradením v spoločnosti ľudí aj spokojnosť vo vzťahoch. Stav spokojnosti sa vyznačuje zvýšenou citlivosťou, jemným rozlišovaním zmien vo vzťahoch, je predpokladom schopnosti vcítiť sa do iných, uvážlivého premýšľania i hlbokých estetických prežívaní.
Odmietanie modrej farby znamená strach pred ochabnutím, odmietanie uvoľnenia, ktoré vychádza z absencie základných vzťahov. Ak nám však chýba niečo základné, sme v stave bojovej pohotovosti, pri ktorej si nemôžeme dovoliť žiadny pokoj, pretože cítime hrozbu. Podľa výskumov vychádza, že najviac odmietajú tmavomodrú farbu fajčiari tmavého aromatického tabaku. Z toho bolo vyvodené, že fajčenie je v tomto prípade obranou proti ochabnutiu.
Tmavomodrá farba pôsobí vážne až smutne, je to farba diaľok , hlbín a rozjímania. Predstavuje opatrnosť, rozvážnosť, nečinnosť až ľahostajnosť. Vnútorný svet a život milovníkov tejto farby je komplikovaný, túžia mať všetkého veľa, len nerobia preto nič, aby to dosiahli.
Modrá farba
Modrá je farba pokoja. Je symbolom pokojnej vody, reprezentuje flegmatický temperament, ženskosť, nehu, vernosť, dôveru, lásku a oddanosť. Z hľadiska vzťahu k chuti reprezentuje sladkosť. Pôvodne boli homole cukru balené do modrého papiera. Ešte aj dnes sa občas stretávame s takýmto obalom. Modrá predstavuje tradíciu, reprezentuje stálosť, ktorá pretrvá veky, je symbolom matriarchátu.
Svetlo modrá farba
Svetlomodrá farba patrí k všeobecne najobľúbenejším farbám. Znamená bezstarostnú veselosť, nekladie žiadne nároky a v ničom sa neangažuje. Je príjemná, vyvoláva predstavu vzduchu a oblohy, ticha a túžby.
Červeno-modrá farba
Pri tejto farbe je modrá obohatená o vzrušenie z červenej farby a spolu tak vytvárajú
srdečnú a vrúcnu pohodu.Táto farba je vnútorné vzrušenie, nadšenie v pohode, srdečnosť.
Zeleno-modrá farba
Pri tejto farbe vyjadruje zelený tón napätie, ktoré blokuje schopnosť odovzdania sa, ktorá je ukrytá v modrej farbe. Tmavé tóny zelenomodrej znamenajú hrdosť, uzatvorenosť až sebazbožňovanie. Svetlý odtieň oslabuje egocentrickosť a stáva sa z neho chladná neprístupnosť. Všeobecne sa uplatňuje ako odtieň hygienickej sterility.
Fialová farba
Mužská červená a ženská modrá farba vytvoria zmiešaním fialovú farbu. V jednej rovine z toho vyplýva, že je to farba pohlavnej nevyhranenosti. Z iného pohľadu vyjadruje nejasné vzrušenie, skryté tajomstvo, ktoré vyvoláva znepokojenie. V rímskokatolíckom náboženstve symbolizuje pokoru, pokánie, skromnosť, zdržanlivú striedmosť až svätú odlúčenosť.
Najzložitejšou úrovňou vysvetlenia významu tejto farby je rovina harmónie protikladov. Je zázrakom, ktorý zruší rozpor medzi želaním a skutočnosťou. Vo fialovej farbe prichádza k neustálemu balansovaniu medzi červenou a modrou, medzi impulzívnym chcením a obozretnou citlivosťou.
Z tohto je vyvodený jej význam pre senzibilitu. Fialová predstavuje senzibilnú identifikáciu, prináša impulzy k stotožneniu sa s touto farbou, na nižšom vývojovom stupni symbolizuje sugestívnosť. Ľudia s nižším intelektuálnym potenciálom sa touto farbou nechajú často „zviesť", ľudia s vyšším potenciálom ju naopak výrazne odmietajú. Platí to i z hľadiska kultúr. Čím viac je kultúra diferencovanejšia, tým viac sa človek vzďaľuje schopnosti blaženého splynutia s prírodou a viac odmieta fialovú farbu. Namiesto nadšeného odovzdania sa nastupuje princíp účelnosti a istoty.
Osobnosť človeka je originálna, samostatná s nezávislými názormi a umeleckými sklonmi. Na svoje okolie i na seba kladie niekedy prehnane vysoké nároky.
Všetky tieto nadčasové úrovne výkladu významu fialovej farby napokon i tak podliehajú situačným, módnym vplyvom. Ak sa fialová a jej odtiene náhodou stanú módnymi farbami, tento fakt prekričí všetky všeobecné výkladové roviny.
Zelená farba
Zelená farba je zložená z modrej a žltej farby. Modrá a žltá sú protikladné sily, ktoré sa v zelenej vzájomne rušia. Nastáva nehybnosť a pokoj, ale ich sila je umŕtvená len dočasne. V nehybnosti a pokoji zelenej je však stále prítomná možnosť aktivity. Pokiaľ ide o tzv. absolútnu zeleň, v ktorej je modrá a žltá zložka v rovnováhe, potom je táto farba vyjadrením úplne statického stavu bez emócií, bez želaní. Potenciálna energia ukrytá v tejto farbe sa navonok neprejavuje, nepôsobí smerom von. Vnútorná energia zelenej môže mať rôzne napätie, tvrdosť i odolnosť.
Meniaci sa charakter zelenej záleží na charaktere komponentov, z ktorých sa skladá. Pokiaľ sa do zelenej pridáva tmavomodrá farba, stáva sa studenšou, napätejšou, tvrdšou a odolnejšou. Pridaním jasnej žltej sa vytvára opačný efekt, zelená sa stáva uvoľnenejšou, mäkšou a prispôsobivejšou.
Preferencie tónu zelenej farby môžu o človeku prezradiť niečo o postojoch, ktoré má k sebe samému. Tvrdú modrozelenú preferujú ľudia, ktorí majú sami na seba vysoké nároky a prostredníctvom vôle a sebazaprenia naplňujú svoje ideály o sebe. Čistú zelenú uprednostňujú konzervatívni ľudia, vyjadruje ich potrebu uchovať to, čo bolo dosiahnuté, ich húževnatosť a vytrvalosť smerujú k dosiahnutiu bezpečia a istoty. Svetlá zelenožltá farba vyjadruje opačný postoj. Ľudia, ktorí preferujú túto farbu, upriamujú svoj záujem navonok, nie však k sebe. Sami pre seba nie sú až tak dôležití, ako sú pre nich významné podnety vonkajšieho sveta.
Symbolikou zelenej farby je vo všeobecnosti príroda a od nej odvodená ochrana prírody, ekológia. Zelená je farbou nádeje. Tieto všeobecné symboly sú v súlade s psychologickým významom tejto farby. Zelená je v prírode statická, ale vo svojom vnútri má energiu rastu. Rast je možný, ale skrytý. Zelená je veľmi vhodná na vyjadrenie potreby pre udržanie vhodných životných podmienok na Zemi.
Modro-zelená farba
Svetlá modrozelená (tyrkysová) vytvára pocit najväčšieho chladu a spája sa so sterilným prostredím. Touto farbou môžeme vyjadriť, oblečením ale aj inak, potrebu odstupu. Tmavá modrozelená pôsobí tvrdo, zaryto až tvrdohlavo.
Žlto-zelená farba
Znamená otvorenie sa, vystupuje zo zajatia statickej absolútne zelenej, dáva impulz k nadväzovaniu kontaktov. Prekročením hranice pridania žltej pôsobí vtieravo, ponúkavo.
Primiešaním žltej a čiernej k základnej zelenej vznikne olivovo zelená,ktorá znamená citovú pasivitu, je to len akési čiastočné sebaotvorenie, potreba viac prijímať než aktívne dávať.
Žltá farba
Zmiešaním spektrálneho svetla farby červenej a zelenej vzniká farba žltá. Tým sa vysvetľuje aj psychologické pôsobenie tejto farby. Spája sa tu vzrušenie z červenej farby a vnútorné napätie 
farby zelenej a vzniká vzrušené napätie, ktoré má tendenciu uvoľňovať sa. Žltá symbolizuje dynamickú pohybovú energiu, ktorá vystupuje von. Používa sa pre znázornenie slnka, ktoré je vo svojej podstate dynamickým uvoľňovaním energie šíriacej sa von.
Žltá je základná farba, ktorá symbolizuje základnú ľudskú potrebu rozvíjať sa. Je v nej nádej, túžba po radosti a rozkoši. Táto farba povzbudzuje, oslobodzuje, pôsobí veselo a otvorene, znamená oslobodzujúce uvoľnenie napätia.
Všeobecne sa žltá spája so závisťou. Človek, ktorý dúfa, ju preferuje, ten ktorý je sklamaný, ju odmieta. Záľuba v žltej farbe značí tiež duchovnú čulosť, vnútornú bdelosť a ochotu stále sa niečomu učiť. Milovníci žltej hľadajú stále niečo nové, milujú voľné vzťahy, pocity neviazanosti a sú pritom naplnení silnou túžbou po diaľkach. Títo ľudia vystupujú skromne a milo, sú veľmi veľkorysí a úprimní, sú všestranne nadaní, prakticky založení. Ľudia, ktorí žltú odmietajú, to robia z pocitu krivdy alebo z pocitu, že musia vstúpiť s ostatnými do konkurenčného boja. Títo ľudia môžu trpieť komunikačnými problémami, sú uzavretejší. Vnútorné túžby, city, priania sú potláčané.
Zeleno-žltá farba
Malým množstvom zelenej farby primiešanej do žltej vzniká jasnejšia žltá, ktorá pôsobí chladnejšie. Je to tzv. citrónová žlť, ktorá naznačuje potrebu brániť sa uvoľneniu napätia.
Hnedo-žltá farba
Označujeme ju aj ako jantárovú alebo medovožltú farbu. Je v nej obsiahnutá dynamika otvárania sa, ale oproti povrchnosti čistej žltej, táto farba vyjadruje hlbšiu pohodu myslenia.
Červeno-žltá farba
Primiešaním červenej do žltej sa stupňuje základný význam žltej v smere intenzívnehonadväzovania kontaktov. Táto farba je výrazom pre radosť cítenia a prežívania.
Zlatá farba
Je farbou žiariaceho pocitu šťastia. Zlatá dáva pocit hojnosti, lesku a nadbytku. Je to farba správneho pravého stredu, farba najvyšších hodnôt, univerzálnej lásky. Zastupuje idealizmus, veľkorysosť, šľachetnosť. Zlatá robí čokoľvek hodnotné, drahocenné a žiaduce. Darček zabalený v zlatom papieri sugeruje vyššiu hodnotu, ale tiež ospravedlňuje vyššiu cenu. Zlatá transformuje poznanie na pochopenie, pomáha pri zvládnutí duševných neistôt.
Hnedá farba
Vzniká z oranžovej, t.j. kombinácou červenej a žltej, ku ktorým sa primieša čierna. Hnedá má v sebe aktívny impulz červenej, ale táto aktivita je utlmená. Predstavuje vitálny a telesne zmyslový pocit. Je to farba zeme, tepla a bezpečia, farba tradície a zdržanlivosti.
Práve hnedá farba signalizuje triezvosť, zdržanlivosť, je mlčanlivá. Je solídna, realistická a vážna. Často si ju spájame s predstavou istoty a s ňou ruku v ruke aj s poriadkom a pohodlím. Vybaví sa nám vďaka nej obvykle domov a tradície nielen s ním spojené.
Hnedá farba a jej odtiene sú často spájané s predstavou telesných pôžitkov. Radi ju majú tí, ktorých zo všetkého najviac zaujíma vlastné pohodlie a vlastné zázemie. Rovnako ju majú radi tí, ktorí sú vyčerpaní a túžia po odpočinku, relaxácii a regenerácii. Naopak odmietajú ju práve tí, ktorí by boli so životom v pohodlí a rutine nespokojní, a ktorí týmto štýlom života dokonca pohŕdajú. Radi ju nemajú ani tí, ktorí sa túžia odlíšiť, vyniknúť svojou originalitou a byť čímkoľvek zvláštni a vymykať sa tak z davu, byť výnimoční. Pre vyrovnaných ľudí má neutrálny význam, pôsobí na nich ľahostajne.
Šedá farba
Šedá je farba neutrálna. Platí to hlavne o stredne šedej, ktorá nie je ani svetlá ani tmavá. Nie je v nej ani vzrušenie, ani uvoľnenie, nesmeruje ani von, ani dovnútra. Psychologicky šedá nie je priestorom, ani hranicou medzi priestormi.
Je symbolom všednosti a obyčajnosti. Pokiaľ šedá vzbudzuje nejaké emócie, tak je to skôr smútok, nuda, pokora a chudoba.
Pri aditívnom miešaní farieb vzniká použitím rovnakého množstva všetkých základných farieb sivá. Na pozadí tejto farby sa dobre rozlišujú vlastnosti ostatných farieb. Používa sa ako farba pozadia všade tam, kde treba potlačiť vizuálne pôsobenie tvarov, alebo kde máme zvýrazniť, vydeliť z pozadia inú farbu predmetu. Vypestovaná citlivosť pre rozoznávanie čo najväčšieho počtu stupňov šedej škály dáva výtvarníkovi, najmä grafikovi a fotografovi, netušené výrazové možnosti, ktoré v mnohom ohľade predstihujú aj výrazové možnosti chromatických farieb. Neutrálna šedá môže pri vychýlení k niektorému chromatickému tónu pôsobiť veľmi živo najmä, ak sa kombinuje súčasne s doplnkovou farbou k tónu, ktorý spôsobil jej vychýlenie.
Aditívne miešanie farieb.
Pomocou šedej škály možno cvičiť citlivosť oka na jemné, takmer nepozorovateľné prechody, a tým aj pochopenie významu nuansov a kontrastov vo svetelnosti farieb a farebných kombinácií.
Biela farba, ako symbol smrti, je vo východných kultúrach vo svojej podstate symbolickým vyjadrením nového začiatku. Smrť tieto kultúry smrť považujú za začiatok nového prevtelenia alebo za vstup do nirvány. Biela je tiež farbou chladu, čistoty a poriadku, preto sa používa v laboratóriách, nemocniciach či potravinárstve. V doprave sa používa na vodorovné značenie, označenie neutrálnych zón, vodiace čiary, smerovky a prechody. Vyvoláva dojem svetla, pretože má najvyšší koeficient odrazivosti, ale aj ľahkosti.Je koncovým bodom svetelnosti, v tomto zmysle predstavuje extrém. Je výrazom uvoľnenia, úteku, oslobodenia sa od všetkého, čo sa javí ako prekážka. Predstavuje absolútnu slobodu pre všetky možnosti, je to čistý stôl, nepopísaná stránka, nový začiatok. V tomto zmysle je logické, že nevinnosť rovnako ako nevesta sa obliekajú do bieleho.
Dokáže utíšiť bolesť. Je farbou čistoty, poriadku, neutrality. Vnucuje nevinnosť, láskavosť, čisté city. Zo všetkých farieb má najväčšiu schopnosť odrážať svetlo, preto jej použitie na väčšej ploche môže mať negatívny vplyv na zrak. Rozťahuje priestor, čo je dané jej jasnosťou. Medzi ostatnými farbami zohráva neutralizujúcu úlohu. Ak ju použijeme ako pozadie, všetky veci, ktoré sa pred ňou nachádzajú, budú vyzdvihnuté, zdôraznené.
V kombinácii s chromatickými farbami dodáva farbám svetlosť a posilňuje ich výrazové možnosti. Zmiešaná s krycími farebnými pigmentami zoslabuje ich účinok a zosvetľuje ich. Matné povrchy týchto odtieňov pôsobia pastelovo, ľahko a vzdušne.
Čierna farba
Čierna je opakom bielej farby, je to koncový bod tmavosti. Demonštruje konečné rozhodnutie. Predstavuje agresívny vzdor, zamietnutie „pestrého života". Symbolizuje ničotu, absolútne odriekanie, je výrazom pre bojovné „nie" a v tomto zmysle je v našej kultúre vnímaná aj ako farba smrti, tmy a smútku. Na väčšej ploche pôsobí skľučujúco, vyvoláva pocit odtrhnutia od prírody, od sveta. Vyvoláva pocit uzavretosti. Na malej ploche ju môžeme kombinovať s každou farbou, pretože ich osvetlí. V kombinácii s bielou pôsobí slávnostne, samostatne použitá pôsobí slávnostne ale vážne.
Obľuba čiernej u mladej generácie nie je len módnou záležitosťou, ale aj demonštráciou vzdoru a ochoty reagovať krajnými prostriedkami.
Ak čiernu farbu použijeme ako pozadie chromatických farieb, zosilníme ich účinok, farby budú jasnejšie, svietivejšie a svetlejšie. Aktívne farby na čiernom pozadí sú teplejšie, žiarivejšie, ba až agresívne.
Kombinácia farieb
Celkovo môžeme farby rozdeliť na pestré a nepestré. Nepestré farby sú čierna, biela a neutrálna šedá. Pestré farby sú všetky ostatné.
Pre kombináciu platí, že nepestré farby, pokiaľ sú použité vedľa seba, stupňujú intenzitu pestrých farieb. Napríklad účinok žltej farby je vedľa čiernej, šedej alebo bielej vyšší, ako keď je žltá použitá vedľa červenej, oranžovej alebo ružovej.
Pri skladaní farebných plôch sa odporúča, aby v celkovom obraze nedominovali viac ako dve pestré farebné plochy. Treťou farebnou plochou by mala byť niektorá z nepestrých farieb.
Vhodné kombinácie pestrých farieb majú svoje pravidlá, ktoré sa odvodzujú od farebného šestnásťuholníka. Kruh je vytvorený tak, že na vrchole je farba žltá, oproti nej je farba fialová, vpravo uprostred je červená a oproti nej je vľavo zelená. Zostávajúce segmenty šestnásťuholníka vytvárajú farby zmiešavaním. Od vrcholu vpravo sa do žltej pridáva červená a vznikajú odtiene: medovo žltá, červenožltá, oranžová a červená. Odtiaľ smerom dole sa primiešava modrá do červenej a vznikajú: tmavočervená, modročervená, fialová, modrofialová.
Zdola hore vľavo sa k modrej mieša zelená a tvoria sa: modrá, modrozelená, zelenomodrá a zelená. Kruh uzatvára štvrtina, ktorá vzniká, keď do zelenej primiešame žltú: žltozelená, zelenožltá, citrónová a po nej nasleduje žltá, ktorou sme obrazec začali.
Z tohto útvaru môžeme odvodzovať pravidlá pre kombináciu farieb.
Šestnásťuholník:
Harmonické kombinácie farieb vznikajú na základe týchto pravidiel:
- Tón v tóne - je založené na tom, že sa kombinujú susedné farby, prípadne kombinácie ob jedno pole.
- Pravidlo jednej štvrtiny - odporúča kombinovať farby nachádzajúce sa v akejkoľvek otvorenej štvrtine šestnásťuholníka.
- Pravidlo jednej polovice - dáva ešte širší priestor pre kombináciu farieb celou svojou polovicou šestnásťuholníka, pri dodržaní zásady, že nikdy nesmie byť použitá žiadna farba z druhej polovice kruhu.
- Pravidlo kontrastu - odporúča kombinovať presne protiľahlé farby, teda farby kontrastné. Nemali by byť využité rovnomerne, jedna z nich by mala dominovať, druhá môže byť doplnkom.
Vymenované pravidlá sú len základným vodítkom. Musíme si uvedomiť, že rovnaká farebná kombinácia môže pôsobiť odlišne pri rôznych osvetleniach a jednotlivých odtieňov je nekonečné množstvo, pretože majú rôznu mieru sýtosti a svetlosti.
Vytvoriť môžeme rôzne kombinácie, ktoré rozdeľujeme na harmonické a disharmonické, ale toto delenie veľmi závisí od vnímajúceho. Určitá farebná kombinácia môže u jedného vyvolať pocity ľúbosti, ba až nadšenia, zatiaľ čo na druhého nemusí pôsobiť priaznivo, dokonca ho môže nechať chladným.
Obľuba jednotlivých farieb súvisí s temperamentom človeka a čiastočne sa mení vekom. Niektoré kombinácie preto hodnotíme ako harmonické, či disharmonické v závislosti od veku, nálady, subjektívnych i objektívnych faktorov.
Napríklad:
Okruh žltočervených farieb vyvoláva u sangvinika uvedomelé konanie, no u cholerika konanie ľahkomyseľné. U melancholika podporuje vznik kontaktov s okolitým svetom a u flegmatika podporuje duševnú činnosť. Uvedený okruh farieb má teda u všetkých typov kladnú odozvu. Okruh zelenomodrých farieb duševnú činnosť sangvinika vyrovnáva, no činnosť cholerika oslabuje a činnosť melancholika takmer ochromuje, zatiaľ čo na flegmatika pôsobí uspokojujúco, robí ho ešte ľahostajnejším.
Pridaj komentár
