snímanie človeka/ľudí bez jeho/ich vedomia - bez pózovania. Tento spôsob lepšie vystihuje ľudské vlastnosti snímaných objektov. Nekontrolovaná mimika v takom prípade výstižnejšie hovorí o charaktere človeka. Pre CP sa obvykle využívajú malé prístroje na kinofilm a objektívy s dlhou ohniskovou vzdialenosťou (fotograf nechce vzbudzovať pozornosť). Nevýhodou sú právne normy, ktoré obmedzujú právo na uverejňovanie takýchto snímok bez súhlasu fotografovaných osôb. V prípade, že autor snímky nedisponuje súhlasom fotografovanej osoby a snímka spôsobí tejto osobe preukázateľne škodu, môže osoba/osoby požadovať odškodné. Vo svete je možné žiadať odškodné len v prípade, že fotografia zámerne poškodí snímané osoby tým, že ich uvedie do súvislostí, ktoré ju poškodzujú ale nezakladajú sa na pravde (fotomontáž). Relatívne veľkú slobodu fotografom poskytujú právne normy v USA. Vychádzajú z predpokladu, že pokiaľ sa človek nespráva podľa morálnych a právnych zásad musí počítať s následkami, aj s tým, že môže byť prichytený. Termín candid photografy sa prvýkrát objavil v roku 1930 v londýnskom magazíne Weekly Graphic.
RSS