Stránku ePhoto, venovanú fototechnike a technológiam, súviasiacim s fotografiou, navštevujem od jej vzniku. Nakoľko som sa v Slovenskej národnej galérii stal súčasťou rozsahom a kvalitou ojedinelého (nielen na naše pomery) projektu, rozhodol som sa, že sa o informácie, ktoré možno mnohí prehliadli, s miestnou komunitou podelím.
Čo sa to vlastne udialo?
S posledným novembrovým dňom sa v SNG skončil projekt s názvom "Digitálna galéria". Bol financovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci Operačného programu informatizácie spoločnosti (OPIS). Takto napísané v jednej vete to znie strašidelne a kostrbato a mnohým sa otvoria nožíky vo vrecku, keďže si predstavia masívny byrokratický moloch a na jeho konci peniaze v spleti nejasných výsledkov. Ale bacha! My sme v SNG :) , v prostredí plnom nadšencov a s jasnou úlohou zdigitalizovať a sprístupniť v rámci tohto projektu 100100 (áno jednostotisícsto - také pekné číslo) zbierkových predmetov. No nie je to krásne zadanie?
Stará grafika – celok...
a detail z toho celku - vďaka skenu s rozlíšením 2000dpi.
Do projektu je okrem Slovenskej národnej galérie zapojených 17 ďalších galérii z celého Slovenska (pozor – je to fakt dlhý zoznam, robte si značky na mape). Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Galéria mesta Bratislavy, Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, Kysucká galéria v Oščadnici, Múzeum Vojtecha Löflera v Košiciach, Nitrianska galéria, Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Považská galéria umenia v Žiline, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici, Spišská galéria v Prešove, Turčianska galéria v Martine, Tatranská galéria v Poprade, Východoslovenská galéria v Košiciach a Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici.
A v týchto galériách je tých 100100 diel, do ktorých sme sa pustili. Niektoré sa prevážali na pracoviská do SNG (v Bratislave a vo Zvolene), niektoré spracovávali externé tímy "in situ" (na domácej pôde). Na začiatku to pôsobilo strašne komplikovane a masívne. Ale podarilo sa!
Zdigitalizovať dielo nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Nie je to zvesiť obraz zo steny, cvak ho digitálom a šup s ním na Facebook. Zjednodušene (veľmi, veľmi zjednodušene), popísaný postup je asi takýto: galéria si prostredníctvom svojich kurátorov vyberie zo svojich zbierok, čo bude digitalizovať. Vybrané dielo sa zaradí do pracovných zoznamov, aby sme vedeli sledovať jeho pohyb a stav jeho digitalizácie. Dielo prezrie reštaurátor (aj keď lepšia je vždy sympatická reštaurátorka :) ) a ak je to nutné, zabezpečí jeho ošetrenie alebo ho odošle na väčšie liečenie. Napríklad na defumigáciu do novovybudovanej komory SNG na Zvolenskom zámku (čo je pekelný stroj na vraždenie plesní a iných živých tvorov, ktoré v diele môžu prebývať), ktorá bola v rámci projektu vybudovaná a je unikátna v rámci SR aj širokého okolia. Diela s popisom reštaurátora, na čo dať pozor pri manipulácii s nimi, sa rozdelia na 2D a 3D diela a dostanú sa do rúk digitalizátorom (to už sú konkrétni otroci, ktorí "to urobia", ako som aj ja) . Dielo sa odfotí alebo naskenuje (aj keď tie skenery sú vlastne také reprografické fotoaparáty). Urobí sa postproces – tak, aby získané dáta maximálne zodpovedali originálu. Vytvoria sa z neho dátové odvodeniny pre rôzne druhy využitia. No a dielo sa zase oproti podpisom a preberacím protokolom vráti do príslušného depozitu. Kontrolór dát skontroluje, či je všetko orezané, upravené a s priradenými profilmi, "ajťáci" to niekam uložia tak, aby sa to nestratilo – teda redundantne po kadejakých serveroch a zálohách. Iní machri ten obsah sprístupnia odbornej aj laickej verejnosti. Denne jedno pracovisko vyprodukuje v priemere viac ako 50GB obrázkov. V podstate brnkačka :) Ne?
Postproces - každý snímok treba doladiť na maximálnu zhodu s originálom.
Ako sme snímali 3D diela?
Začnime fotením 3D predmetov. Tu na ePhoto sa často diskutuje o technike. Takže asi budete v obraze, čo by sa tak dalo použiť. Potrebujeme dobré dáta. Výborné dáta. Čo výborné?! Ak sa dá najlepšie - lepšie ako majú inde. Takže? Pozreli sme sa, ako to robia inde a snažili sme sa poučiť z ich chýb a inšpirovať sa ich výsledkami. Digitálny veľký formát? Stredný formát? Obzerali sme sa po digitálnych stredoformátoch. Vedeli sme, koľko máme času (málo) a koľko diel musíme stihnúť, aby sme stihli čerpať prostriedky z OPISu. Bol rok 2011. Stredný formát vyhral. Čo je na výber? Phase One, Leica, Hasselblad, (Pentax vtedy ešte len sľuboval, že sľúbi). Zabudol som na niečo? Takže: Leica - nie. Uzavretý/nemodulárny systém. Krásne objektívy, ale aj tá cena. Phase One - kde si to ochytáme? Kto nám povie, aké je to naozaj v praxi? Vyhral Hasselblad. Je to modulárne (zadná stena sa dá po čase vymeniť za novú - to Leica nevie). Sú k tomu objektívy, aké potrebujeme. Nie je to tu endemický druh. Všetci, čo ho majú, s ním majú dobré skúsenosti. Takže H4D a 60Mpix back. K nemu Elinchrom blesky, Sekonic merák a všetky tie haraburdy, čo potrebujete, aby sa s tým dalo robiť. Ukázalo sa, že to bola dobrá voľba. Pozrite si: http://www.hasselblad.com/ Každé dielo sa nafotí z rôznych pohľadov. Sme galéria, takže veľký dôraz kladieme na dokonalú farebnú zhodu s originálom (nerobíme 3D modely). Ku každému dielu preto X-Rite kalibračný terč. Ten však treba premerať, aby sme vedeli, čo nám ukazuje. Rovnako aj svetlo. Ale o tom potom...
A čo 2D diela? Skener? Skener!
No... teda skener... Pamätá si ešte niekto, ako sa robila reprodukčná fotografia v minulom storočí? V takom tom hlbšie minulom, keď sa fotilo na film. Napríklad aj tak, že do zväčšováku sa pripevnila zrkadlovka, zboku dve žiarovky a už to fičalo. Naše akože skenery sú v princípe podobné reprofoťáky. Snímanie 2D predlôh má viacero kritických miest. Osvetlenie! Musí byť rovnomerné po celej ploche diela. Takže riešenia, ktoré pracujú s one-shot s bočným svietením (Phase One) sú out. Rovina snímania! Snímač musí byť rovnobežne s predlohou, aby ste nevyrábali kosodĺžniky a rôzne iné nechcené tvary. Kontakt! Teda podľa možnosti minimálny a žiadny kontakt. Ani diela, ktoré by vám vliezli na "placatý" skener, nemôžete pricapiť o sklo a niečím privaliť. Všetko musí byť šetrné. Ak nie – zabije vás kurátor a reštaurátor rozmetá váš prach v oceáne zabudnutia. Skrátka opatrne. Nakoniec zistíte, že na trhu sú vlastne len dve zariadenia, ktoré spĺňajú požiadavky. Metis a Cruse. My sme sa rozhodli pre Cruse a bolo to jedno z najšťastnejších rozhodnutí.
Náš najväčší Cruse skener. Plocha stola je 150x250cm.
Mrknite sem: http://www.crusescanner.com/ Máme tri skenery. Dva v Bratislave a jeden vo Zvolene. Veľa? Nezastavia sa ani na chvíľu! Aj teraz v rámci "udržateľnosti" projektu sú v plnom nasadení. Najväčší dokáže snímať predlohy o veľkosti až 250 x 150cm. Skúste niekedy odfotiť obraz tohto rozmeru. Ale tak, aby bolo vidieť aj štruktúry, ťahy štetcom, pasty a krakely, aby všetko bolo ostré a rovnomerne nasvietené a aby ste výsledné dáta mali 1:1 s originálom v rozlišku minimálne 300dpi a najlepšie viac (a to viac môže byť aj 2000dpi). Samozrejme farebne zhodné s originálom. Naozaj je lepšie to skenovať. Teda skenovať. Má to objektívy ako fotoaparát - konkrétne Schneider, ale nemá to čip s Bayerovou mriežkou, ale trilinerárny čip veľký cca 7cm alebo teda 14200 bodov a na jednom diele môže poskladať záber aj z viac ako 80000 expozícii. Pri extrémnych nasadeniach sme schopný z neho dostať dáta, na ktoré by sme potrebovali +/- 650Mpix fotoaparát. Všetko rovnomerne nasvietené. Symetrickým svetlom alebo aj asymetrickým. Podľa toho, čo lepšie zachytí charakter diela. Porovnanie fotky z čohokoľvek a "skenu" z Cruse naozaj vychádza víťazne pre Cruse. O veľa. O veľmi veľa. Je to fakt úplne iná liga. :)
Skenujeme veľké veci.
Pre porovnanie fotka skeneru s ľudskou mierkou.
Dôležite detaily?
Diabol je v detaile. Detaily nájde sonda! Všetko treba merať. Farba je udalosť. Farba sa prihodí, ak sa stretnú nasledovné okolnosti. Predmet, svetlo, pozorovateľ. Ak sa jedna vec z toho zmení, zmení sa aj farba. Ak sa pustíte do takéhoto projektu, je dôležité mať všetko pod kontrolou. Potrebujete si zmerať, akú kvalitu má vaše svetlo. Aké má spektrálne zloženie, akú má teplotu (nie v stupňoch Celsia ale v Kelvinoch – teda akú máte bielu). Musíte si premeriavať kalibračné terče, keďže údaje od výrobcu sú orientačné. Menia sa v čase a po nejakej dobe sa "vysvietia", takže ich musíte obmieňať. Meraním zistíte, že niektoré sú vlastne nepoužiteľné (tie lacné). Musíte kalibrovať monitory a zistíte, že použiteľné sú vlastne len tie najdrahšie (Eizo). Ak upravujete dáta tak, aby sa zhodovali s originálom, potrebujete ligthboxy, kde si na originály posvietite. Na dielo musíte svietiť svetlom, ktorého kvalitu poznáte (napríklad trubicami JUST) a tú musíte premeriavať. Miestnosti, kde to robíte, zatemníte a musíte ich vymaľovať sivou farbou a do práce chodiť v čiernom tričku. Fakt? Fakt! Lebo inak si do toho vrháte nechcené farebné odlesky a presnosť je fuč. Musíte si urobiť vlastné profily na papiere. Profily na papiere? Prečo? No lebo...
Rovnomernosť nasvietenia - základ zdravého spánku po postprocese.
Museli sme popri tom tlačiť?
Museli. Výsledné dáta nekončia len na monitoroch, ale aj v katalógoch a publikáciách. Z toho dôvodu, ale aj kvôli kontrole postupov pri postprocese, sme potrebovali aj tlačiarne. Viete, ako to pri tlači fotografií chodí. Aj tu sa o tom veľa diskutovalo. Epson alebo Canon? No jednoznačne Canon. Pokojne sa o tom v diskusii pohádajme. Môžem sa samozrejme mýliť, lebo s ink-jetom pracujem popri iných fotoproblémoch ešte len 20 rokov. Vyskúšal som tých tlačiarní viac. Vyhovujú nám Canon PRO-1. S papiermi Hahnemühle a Tecco. A hlavne – na tie papiere si treba urobiť vlastné profily. Aj keď je profil od výrobcu? Áno! Kto raz porovná výtlačok z procesu, ktorý má omeraný od snímania cez monitor až po výstup na papier, ten už nad fabrickými profilmi ohrnie myš. Navyše sme tým odladili aj postupy pre tlač reprodukcií, ktoré SNG predáva v ExLibrise. Ale to bude raz námet na iný článok :)
Fumigačná komora - nič živé v nej neprežije.
A kde sú všetky tie dáta?
Dáta sú určené pre odbornú aj laickú verejnosť. Odborná verejnosť sú kurátori, galeristi, reštaurátori, študenti a iní umenovední profesionáli. Tí majú prístup do CEDVU - Centrálna evidencia diel výtvarného umenia. Všetci ostatní (ale aj profíci to majú radi tadiaľ cez web) si dáta nájdu na http://www.webumenia.sk/ Niektoré diela sú ešte v kontrole, takže postupne pribúdajú, až ich tam bude nakoniec tých 100100, ale vlastne ešte viac, lebo projekt-neprojekt - ideme ďalej. Stále budú pribúdať. Nemá to konca...
Reštaurátorská dielňa - ako z detektívky "CSI Petržalka".
Ako ďalej?
Čaká nás dokončiť zbierky SNG (sme asi niekde v polovičke). Hlásia sa aj ostatné galérie, že by chceli pokračovať v spracovaní ich zbierok. Roboty jak na kostole na ďalších "ix" rokov. Počas celého projektu sa podarilo vybudovať jeden fantastický dreamteam. Všetko je to o ľuďoch. Technika je bez nich mŕtva. Odladili sme detaily, ktoré doteraz na Slovensku nikto neriešil, a keď chodíme po konferenciách, zisťujeme, že máme čo povedať aj v susednej ČR aj inde vo svete. Kvalitou sme porovnateľní s najlepšími galériami vo svete. Tým, že sme niektoré veci robili neskôr ako "na západe", vyhli sme sa ich chybám a neskromne si myslím, že sme všetko urobili na svetovej úrovni a všetkých sme predbehli. Akokoľvek odvážne, nečakané a zriedkavé takéto tvrdenie na Slovensku môže byť, ale je to tak.
Na domácu úlohu si pozrite:
https://www.facebook.com/webumenia.sk/?fref=ts
K digitalizácii sme vydali aj (ne)katalóg k výstave Uchovávavanie sveta, z ktorého som čerpal aj pre tento článok a veľa vecí je tam rozpísaných podrobnejšie. Utekajte do ExLibrisu, kým ho ešte majú. V klasickej materializovanej podobe naozaj stojí za to a krásne vonia tlačiarenskou farbou a plastom.
Jeho elektronická podoba je menej elegantná, ale rovnako užitočná (aj keď nevonia):
http://issuu.com/sng.sk/docs/ritualmuzea_online
SNG je verejná inštitúcia. Všetko, čo sme urobili a popri tom vyskúmali, patrí verejnosti. Slovenskej aj európskej. A verejnosť ste aj vy všetci tu na ePhoto. Na vaše otázky radi zodpovieme individuálne aj v diskusii pod článkom.
S výsledkami digitalizácie pracuje práve prebiehajúca výstava Uchovávanie sveta. Prevedie vás po náučnom chodníku činnosťami galérie. Choďte sa pozrieť. Je to v Esterházyho paláci SNG do konca februára. Ak uvidíte, že je komentovaná prehliadka - neváhajte! Ku každej výstave sa oplatí absolvovať výklad. Ak sa nám to podarí, jeden výklad budeme venovať aj technickej stránke, kde povieme, "ako sme to robili". Sledujte FB SNG https://www.facebook.com/SlovenskaNarodnaGaleria/?fref=ts
Napriek všetkej digitálnej skutočnosti - dúfam, že sa vidíme naživo v galérii!
Peter Marek, Bratislava
Pridaj komentár
NG.O_2420
