Športoví, wildlife a reportážni fotografi sú väčšinou veľmi nároční, čo sa týka techniky. Potrebujú odolný a rýchly aparát s dobrou ovládateľnosťou, ktorý poskytuje obrazový výstup na vysokej kvalitatívnej úrovni. Nemajú totiž radi kompromisy. Často pracujú v náročných podmienkach a potrebujú, aby ich technika čo najmenej obmedzovala. Spoločnosť Canon si v rámci tejto cieľovej skupiny už dávno vydobyla veľmi dobrú pozíciu a dlhodobo patrí medzi (dve) najobľúbenejšie značky profesionálov. Držať sa v tejto elitnej skupine znamená neľahký boj s konkurenciou, intenzívny vývoj a viac-menej pravidelné uvádzanie nových, ešte lepších modelov.

V našom redakčnom teste sme sa zamerali na profesionálnu digitálnu zrkadlovku EOS-1D mark IV, ktorá  je novou vlajkovou loďou Canonu v týchto vodách. Keďže ide o špičkový prístroj a mali sme tú možnosť, výnimočne sme si ho zobrali na mušku hneď dvaja - jeden z pohľadu skúseností s ostatnými aparátmi značky Canon (Michal Lindner), a druhý z pohľadu športového fotografa a praktického použitia v náročnom nasadení, ktorý štandardne fotí Nikonmi (Dominik Bugár).

Canon EOS-1D mark IV očami Miša

Telo

Veľmi pohodlný úchop vo vertikálnej aj horizontálnej polohe (oveľa pohodlnejšie ako menšie telo s prídavným battery gripom). Ovládacie prvky sú v porovnaní s nižšími modelmi o niečo kvalitnejšie. Dlho som bol presvedčený, že telo s integrovaným gripom je skôr na obtiaž. Keď som si kúpil grip na 5D, trochu to zlepšilo držanie, ale fotografovanie vo vertikálnej polohe bolo nepohodlné, fotoaparát ,,nesedel" dobre v ruke. Keď som prvýkrát chytil do ruky 1D, veľmi rýchlo som zistil, že moje predsudky voči integrovanému batériovému gripu boli neopodstatnené a bol som veľmi príjemne prekvapený. Vertikálny aj horizontálny grip majú pohodlný úchop a pri jeho používaní som mal konečne na väčšine fotografií rovný horizont aj pri fotografovaní z ruky. Testoval som 1D súčasne s 550D a rozdiel niekoľkých tried je cítiť aj na dotyk a aj napriek trojnásobnej váhe sa 1D drží pohodlnejšie.

Rýchlosť

Nekompromisná. Rýchla uzávierka umožňuje fotografovať s bleskom s časmi X-sync 1/300s. Sériové snímanie rýchlosťou 10 obrázkov za sekundu funguje aj pri 14-bitovom snímaní a aktivovanom automatickom zaostrovaní. Výpadok obrazu v hľadáčiku je veľmi krátky a pri rýchlosti 10 fps som takmer pri každom, aj krátkom stlačení spúšte spravil 2-3 obrázky. Ak niečo nestihnete odfotiť, chyba pravdepodobne nebude vo fotoaparáte.

Ergonómia

Nastaviť je možné takmer všetko a zo začiatku si široká ponuka funkcií vyžiada dosť času pre správne prispôsobenie fotoaparátu. Pre zrýchlenie prístupu k často používaným funkciám pomáha okrem praktického „my menu" aj možnosť namapovať si vybrané funkcie na tlačidlo set, alebo func. Veľmi som si obľúbil najmä možnosť zvoliť rôzne AF body pre vertikálnu a horizontálnu polohu fotoaparátu (pre rôzne horizontálne polohy môžu byť nastavené iné body). 

Objektív Canon EF 100-400/4.5-5.6L IS USM 1/250 s, F 5.66, ISO 800	Fotografované cez pletivo. Objektív Canon EF 200/1.8L USM 1/1250 s, F 5.66, ISO 400
Záber cez špinavé sklo v ZOO. Objektív Canon EF 200/1.8L USM 1/100 s, F 1.76, ISO 400	Fotografované taktiež cez sklo. Objektív Canon EF 200/1.8L USM 1/500 s, F1.76, ISO 200

Aj napriek foteniu cez rôzne prírodné prekážky a relatívne slabému rannému svetlu som bol so zaostrením spokojný. Objektív Canon EF 100-400/4.5-5.6L IS USM + TC Kenko Pro300 1.4x 1/1250 s, F 9.11, ISO 1600

Senzor APS-H

Rad 1D od Canonu má nezvyčajnú veľkosť senzora, ktorú nepoužíva žiadny iný výrobca. Jeho rozmery sú 27,9 x 18,6 mm, čo predstavuje crop 1,3 a označuje sa aj ako APS-H. Pri rozlíšení 16,1 MPx je hustota obrazových bodov 3,1 MPx/cm² (ako pri modeloch Canon 1000D, 400D, alebo 40D). Vďaka použitiu modernejších technológií je ale úroveň digitálneho šumu oveľa nižšia a aj charakter šumu je na pohľad menej rušivý (je viac náhodný bez „šumových čiar" - bandingu). Predstaviteľ Canonu minulý rok pripustil (http://news.cnet.com/8301-13580_3-9865553-39.html), že cena je momentálne jediný dôvod, prečo má význam formát APS-H. Žiaľ, je to len výrobná cena, koncový používateľ zaplatí cenu ako za profesionálny full frame fotoaparát.

Výhody APS-H

Rýchlosť

Menšie zrkadlo je možné sklopiť rýchlejšie, čo skráti čas, kedy cez hľadáčik nič nevidíme, poskytne AF systému viac času na sledovanie objektu. Vďaka rýchlejšej práci zrkadla môže 1D snímať rýchlosťou 10 obr./sec. aj pri aktivovanom AF.

Väčší dosah teleobjektívov

Teleobjektívy majú vďaka orezu väčší dosah. Pre rozlíšenie detailov v diaľke je pri rovnakom ohnisku dôležitá hustota bodov a nie crop faktor (za predpokladu, že objektív má dostatočné rozlíšenie).

Orez optických chýb objektívov

Väčšina optických chýb objektívov sa najviac prejavuje v rohoch fotografií. Jedná sa najmä o ostrosť, vinetáciu a chromatické chyby. Tieto najproblematickejšie miesta sú pri formáte APS-H mimo senzora, a preto je ich vplyv menší, často úplne eliminovaný. Overil som si to na Canon EF 15mm fisheye a Canon 17-40/4L USM, ktoré na fullframe snímači podávajú v rohoch slabší výkon a pre zlepšenie kresby je potrebné ich cloniť až na hranicu difrakcie. Na APS-H bol obraz výborný až do rohov aj pri odclonenom objektíve.

Nevýhody crop 1.3

Absencia ultra-wide objektívov

Canon nevyrába žiadne ultraširokouhlé objektívy pre crop 1,3. Najširší 14 mm objektív bude ekvivalent 18,2 mm a objektív Canon 16-35 mm bude ekvivalent 20,8-45,5 mm. Ak vám to nestačí, môžete siahnuť po Sigme 12-24 mm (ekvivalent 15,6-31,2). Pokiaľ hľadáte rybie oko, Canon 15mm je síce pre moje použitie dostatočne širokouhlý, ak to nestačí, pomôcť môže Tokina 10-17 mm fisheye, alebo niektorý z objektívov typu rybie oko, určených pre APS-C, ktoré ale budú vyžadovať následný orez.

Šum

Nejde o to, že by 1D mal vysoký šum. Šumí menej, alebo podobne, ako najlepšie full frame senzory staršej generácie. Momentálne jediný fotoaparát, ktorý má menší šum, je Nikon D3s, ale má väčší senzor a nižšie rozlíšenie. Ak by mal 1D full frame senzor pri rovnakej technológii, šum by bol nižší, ale možno by utrpela rýchlosť.

Objektív Canon EF 135/2L USM; 1/50 s, F 2.0, ISO 6400	Objektív Canon EF 35mm/1.4L USM 1/640 s, F 1.76, ISO 1600

Objektív Canon EF 70-200/4L IS USM; 1/1000 s, F 8.0, ISO 400	šum pri ISO 1600 (po kliknutí sa zobrazí výrez 1:1), objektív Canon EF 200/1.8L USM

Autofokus

45 zaostrovacích bodov pekne rozmiestnených po veľkej ploche umožňuje komponovať takmer bez obmedzení. Rýchlosť a presnosť zaostrovania je veľmi dobrá. Nemal som problém ani so svetelnými objektívmi s malou hĺbkou ostrosti (pri EOS 5D mark II je to dosť problém).

Zaostrovanie som testoval v rôznych podmienkach, pri fotení za dobrého svetla, umelého osvetlenia, fotení cez sklo, cez ploty, prírodné prekážky, s telekonvertorom a rôznymi objektívmi. Pri väčšine objektívov som dosiahol optimálne výsledky až po nastavení microfocus adjustment (cez Live View sa to dá pri objektívoch s USM zaostrovaním urobiť aj v teréne za 1-2 minúty aj bez pomocného zaostrovacieho terča).

Treba spomenúť, že citlivá oblasť zaostrovacích bodov je v skutočnosti o dosť väčšia, ako je naznačené v hľadáčiku a niekedy sa chytia objektov v pozadí, ak majú lepší kontrast. Tento problém rieši funkcia Spot AF, ale žiaľ nie je možné ju použiť pri bežných objektívoch (dá sa namapovať len na tlačidlo Stop AF, ktoré nájdeme len na veľmi drahých super telefoto objektívoch). Na Canon 7D je možné Spot AF aktivovať aj pri bežnom objektíve, tak snáď Canon príde s aktualizáciou firmware pre 1D, ktorá to vyrieši.

Pri veľmi nízkej hladine osvetlenia (F2, ISO 3200, 1/30s) sa autofokus často nevie chytiť. Pomôže manuálne približne zaostriť a potom sa už automatika chytá. V horších svetelných podmienkach sa dajú dosiahnuť lepšie výsledky použitím ONE SHOT režimu zaostrovania, ak to nestačí, použiť citlivejší stredový bod a ak fotografujete vo veľmi zlých svetelných podmienkach, tak použiť externý blesk, alebo Canon ST-E2 s pomocným AF svetlom (tiež sa aktivuje len v AF režime ONE SHOT).

Objektív Canon EF 135/2L USM 1/500 s, F 2.48, ISO 1600	Objektív Canon EF 135/2L USM 1/500 s, F 2.48, ISO 1600

Objektív Canon EF 135/2L USM 1/500 s, F 2.48, ISO 1600	Objektív Canon EF 135/2L USM 1/1600 s, F 2.48, ISO 1600*	Objektív Canon EF 135/2L USM 1/1600 s, F 2.48, ISO 1600*

* podexponované pri ISO 1600 v rámci postprocesu pridaná expozícia +1,5 EV ("push" efekt)

Canon EOS-1D mark IV očami Dominika

Továrenské spracovanie fotoaparátu je bezchybné. Robustné, utesnené odolné telo je vyváženým spoločníkom profesionálnych objektívov. S integrovaným batériovým gripom, rozmerným hranolom a svojou hmotnosťou patrí naozaj do kategórie „veľkých" fotoaparátov. To, že je pomerne veľký a ťažký, sa v tejto triede nepovažuje za nevýhodu, skôr naopak. Úchop je príjemný a držanie isté. Tento fotoaparát mi z tohto pohľadu veľmi rýchlo prirástol ku srdcu. Je však možné, že by „nesadol" ideálne do ruky jedincom s menšími dlaňami, prípadne tým, ktorí sú až priveľmi zvyknutí na malé a ľahké aparáty.

Ovládanie je spoľahlivé, dôležité funkcie sú už tradične priamo spriahnuté s tlačidlami na tele. Výborný je tzv. nekonečný otočný ovládač na zadnej strane, najmä pre rýchle posuny v zozname fotografií jedným prstom. Funkčnosť ovládacích tlačidiel je bezproblémová, ale pre príjemnejší pocit a istejšie stláčanie by mohli byť aj trochu väčšie. Hlavný vypínač je pákový a nachádza sa na zadnej strane tela. Jeho umiestnenie znemožňuje uchopiť fotoaparát jednou rukou a zároveň ho aj rýchlo zapnúť - potrebujete na to aj druhú ruku. Otváranie dvierok pamäťových slotov je chránené poistkou, ktorá sa musí vyklopiť a otočiť.

K spôsobu ovládania by som mal len dve zásadnejšie pripomienky. Prvá sa týka nemožnosti zväčšiť okamžitý náhľad fotografie ihneď po expozícii. Je to možné až po opätovnom aktivovaní prezerania. V podstate jediná funkcia, ktorá je dostupná okamžite po automatickom zobrazení náhľadu, je zmazanie fotografie (aspoň, že tak). Na jeho realizáciu však potrebujete dve ruky a tri úkony - ľavou rukou stlačíte tlačidlo mazania, pravou otočíte koliesko na výber kladnej odpovede na bezpečnostnú otázku a následne potvrdíte váš úmysel tlačidlom SET. Preto moja druhá pripomienka sa týka tohto mierneho zdržovania pri odstraňovaní nepotrebných záberov. Dá sa samozrejme na obe spomínané vlastnosti zvyknúť, ale v prípade fotoaparátu, určeného na rýchlu reportážnu prácu, je to trochu mrzuté.

Ako sa dalo predpokladať, fotoaparát má košaté menu s najrozmanitejšími nastaveniami a voľbami, a trochu vám potrvá, kým si ho plne prispôsobíte svojim predstavám. Treba pritom uznať, že také množstvo nastaviteľných vlastností robí tento model naozaj prispôsobivým spoločníkom.

Telo ukrýva obrazový snímač trochu neštandardnej veľkosti APS-H, ktorý sa svojimi rozmermi radí medzi full frame a APS-C. Je to zaujímavý kompromis z pohľadu rozlíšenia, šumu a crop-faktoru. Keby bolo 16,1 MPx nahustených na APS-C snímači, hranica prakticky použiteľnej maximálnej citlivosti by bola určite posunutá nižšie. Vďaka väčšej ploche APS-H a z toho vyplývajúcej nižšej hustoty svetlocitlivých buniek je zvládanie šumu citeľne lepšie, než v prípade APS-C fotoaparátov. Predlžovací faktor 1,3 je príjemným dôsledkom veľkosti snímača, čo prichádza vhod napríklad pri športovej fotografii, kde sa stávajú ohniskové vzdialenosti takmer o tretinu väčšími (oproti Full Frame).

Najväčším plusom tohto fotoaparátu je jeho rýchlosť. 10 fps pri snímaní s rozlíšením 16 MPx do formátu RAW je bezpochyby excelentný výkon. Samozrejme, nie je to všeliek, ale sú situácie, kedy rýchlosť pohybu objektu spojená s jeho nepredvídateľnosťou vytvára také podmienky, že táto vymoženosť môže značne zvýšiť šance na úspešné zachytenie toho najatraktívnejšieho, jedinečného momentu.

1/1000 s, F 2.8, ISO 100	1/2500 s, F 3.2, ISO 100
1/2000 s, F 2.8, ISO 100	1/1000 s, F 2.8, ISO 100

1/1250 s, F 3.5, ISO 100

1/100 s, F 14, ISO 100

Keďže som chcel dať fotoaparátu riadne „zabrať" (v dobrom), zobral som ho na karting (majstrovské motokárové preteky), kde som mohol byť pomerne blízko objektov pohybujúcich sa vysokými rýchlosťami a tiež na basketbal, kde sú typické podmienky halového športu (pohyb a nedostatok svetla). Musím priznať, že som sa na to vyslovene tešil, lebo som mal z tohto stroja veľmi dobrý prvotný dojem.

1/640 s, F 2.8, ISO 100	1/800 s, F 2.8, ISO 100	1/400 s, F 2.8, ISO 100

V praxi boli pohotovosť a rýchlosť fotoaparátu veľmi dobrými sluhami. Naozaj mi neuniklo nič, čo som chcel vyfotografovať. Expozícia bola takmer v každej situácii presná a spoľahlivá. Jedným z kritických bodov pri športovej fotografii je rýchlosť, presnosť a spoľahlivosť autofokusu. Podiel odpadu v podobe neostrých fotiek je silne závislý na jeho kvalitách. Používal som objektív Canon EF 70-200/2,8 L USM. Čo sa presnosti týka, nebadal som známky back/front focusu, takže som nemusel vo fotoaparáte použiť žiadnu korekciu. Pole zaostrovacích bodov je dostatočne rozmerné, takže nie je problém ani v prípade odvážnejších kompozičných riešení (s hlavným objektom blízko kraja záberu).

Najskôr som skúšal fotografovanie statických scén. Rýchlosť ostrenia sa mi javila dobrá. Keďže preferujem nezávislosť závierky od stavu zaostrenia, toto nastavenie som používal aj v prípade tohto fotoaparátu. Nedostatočná ostrosť sa vyskytla len sporadicky, keď som bol príliš rýchly, t.j. náhle som zaostril a skoro súčasne aj exponoval (teda aparát mal príliš krátky čas na zaostrenie, najmä ak bol objektív pri predchádzajúcom zábere zaostrený „na opačný koniec").

Potom už prišlo na rad akčné fotenie, čiže kontinuálne zaostrovanie (AI Servo). Používal som dva spôsoby: s pevným zaostrovacím bodom a s dynamickým (kedy poloha aktívneho zaostrovacieho bodu automaticky „nasleduje" objekt, na ktorý sa na začiatku namieri). Trochu ma prekvapila veľmi vysoká rýchlosť „preskakovania" zaostrovacích bodov v druhom spomínanom prípade. Dalo by sa povedať, že boli tak „neposedné", že aj keď sa nič nehýbalo, aj tak sem-tam „uskakovali" do bokov a späť. Aj táto vlastnosť naznačovala, že tento fotoaparát je predurčený na rýchlosť a na akciu.

Asi po hodine fotografovania som si sadol a začal skúmať výsledky (zatiaľ na monitore fotoaparátu). Už tam bolo cítiť (a neskôr na počítači sa to potvrdilo), že pri správnom zaostrení je obrazové podanie vynikajúce. Ostrosť, detaily, kontrast a farby dávali v súhrne vysoko kvalitné výstupy, aké sa od aparátu tohto kalibru dajú očakávať. Na druhej strane sa nedalo prehliadnuť, že podiel nedostatočne ostrých záberov bol o niečo vyšší, než na aký som bol zvyknutý. Pri približovaní sa motokár k fotoaparátu strednou rýchlosťou (v zákrute) sa stávalo, že zo záberov fotografovaných sekvenčne bol iba jeden dokonale ostrý. Na niektorých sekvenciách jasne vidieť, že rovina ostrosti mierne „zaostáva" za pretekárom. Je veľmi ťažko jednoznačne povedať, či je to spôsobené rýchlosťou zmien v optickej sústave, alebo v rýchlosti „rozhodovania" fotoaparátu, kedy už začať preostrovať. Skúšal som rôzne nastavenia, ale výrazné zmeny som tým nedosiahol.

Ukážka prípadu, kedy ostrenie nestíha. Prvý záber v sekvencii je ostrý. 1/2500 s, F 2.8, ISO 100	Druhý záber v sekvencii v režime AI Servo - rovina ostrosti už zaostáva (na asfalte je vidieť, kde sa nachádza) 1/2500 s, F 2.8, ISO 100

Je samozrejmé, že ak sa auto rúti obrovskou rýchlosťou a jeho vzdialenosť od fotoaparátu sa extrémne rýchlo mení, môže to byť problém pre akýkoľvek prístroj. Nie je možné urobiť jednoznačný, nespochybniteľný a stopercentne objektívny záver, ale očakával som v týchto konkrétnych situáciách trochu menší počet neostrých záberov. Pre úplnosť treba podotknúť, že ostrosť je všeobecne výslednicou súhry mnohých faktorov - okrem zaostrovacieho mechanizmu samotného fotoaparátu je to otázka objektívu, osvetlenia, kontrastu a tiež spôsobu ostrenia, ktorý fotograf používa.

1/500 s, F 3.2, ISO 2500	1/500 s, F 3.2, ISO 2500	1/640 s, F 2.8, ISO 2000
1/500 s, F 3.2, ISO 2500	1/500 s, F 3.2, ISO 2500	1/500 s, F 3.2, ISO 2500

1/500 s, F 3.2, ISO 2500	1/500 s, F 3.2, ISO 2500
1/500 s, F 3.2, ISO 2500

Pri fotografovaní basketbalu sa ukázala reálna schopnosť fotoaparátu pracovať v situáciách s nedostatkom svetla. Keďže sa jedná o dynamický šport a svetelnosť objektívu je daná (v prípade telezoomu je jej maximálna hodnota 2,8), tu nepomôže nič iné, ako zvyšovanie citlivosti ISO. Hodnota 1600 sa tu dá považovať za minimum, ale častejšie sa pohybujeme na úrovni 2000-2500 ISO, niekedy aj 3200. Fotoaparát sa s týmito podmienkami popasoval veľmi dobre. Obrazová kvalita je pri týchto hodnotách citlivosti vynikajúca. Nedosahuje síce brilantnosť full frame aparátov, ale vzhľadom na vysoké rozlíšenie a operačnú rýchlosť sú výsledky veľmi presvedčivé.

Crop faktor vyplývajúci z veľkosti snímača s hodnotou 1,3 tu prišiel tiež vhod. Pri športovej fotografii sa niektoré vrcholové momenty odohrávajú veľmi rýchlo a nepredvídateľne, preto sa dodatočný výrez používa na optimalizáciu kompozície pomerne často.

Vysoké rozlíšenie tohto fotoaparátu poskytuje možnosť zachytiť dostatok detailov, ale v prípade potreby dáva priestor aj na výrezy s dostatočným „zbytkovým" rozlíšením. Toto všetko sú samé pozitívne vlastnosti pre športovú, akčnú a reportážnu fotografiu. Z tohto pohľadu je tento fotoaparát skutočne vynikajúcim nástrojom. Pravdou je, že autofokus má občas problémy so scénami s nedostatkom svetla (to je všeobecný jav), ale keď sa „mieri na" kontrastnejší fragment, dá sa to ľahko prekonať.

Žiarovkové osvetlenie; WB - auto	Žiarovkové osvetlenie; WB - žiarovka
Žiarivkové osvetlenie; WB - auto	Žiarivkové osvetlenie; WB - žiarivka

Záver z testovania fotoaparátu by som zhrnul nasledovne: aj keď zaostrovací mechanizmus funguje inak než na Nikonoch tejto triedy a mal som o niečo vyšší podiel neostrých záberov v náročných podmienkach, fotoaparát je svojou rýchlosťou, robustnosťou, rozlíšením a zvládaním vysokých citlivostí výborným strojom pre akčnú fotografiu. Tu už záleží hlavne na schopnostiach fotografa, čo z neho vie vyťažiť.

Základné technické údaje