Keď deti a študenti otvorili nový školský rok, Canon otvoril novú triedu zrkadloviek. Nie že by doteraz neexistovala, len spomínaný výrobca v nej nemal zastúpenie. Spresním teda vetu na „Canon poslal nováčika do semiprofi triedy zrkadloviek s menším (APS-C) snímačom".
Už pred dvoma rokmi sa množili požiadavky na Canon, aby vyrobil fotoaparát s APS-C senzorom v semiprofi triede, ktorý by mal rýchly zaostrovací systém, pružné kontinuálne snímanie a prehľadné a rýchle ovládanie. Tesnenie proti prachu a stekajúcej vode už v tejto triede bolo štandardom. Po dlhom čakaní sa prvého septembra objavila v triede nová zrkadlovka Canon EOS 7D! No a ako nováčik sa podľa výbavy, ktorú dostala do školskej tašky, netvári. Poďme sa teda pozrieť na to, čo dokáže.
Hlavné rozdiely oproti EOS 50D (aj keď sa veľmi nedá hovoriť o 50D ako o predchodcovi, predsa to je prístroj, ktorý je k 7D najbližšie)
CMOS senzor 18Mp. |
- 18 Mp APS-C CMOS senzor
Nová závierka umožňuje fotografovať vo vysokej frekvencii. |
- Kontinuálne snímanie vo frekvencii 8 obr./s
AF senzor a zobrazenie zaostrovacích bodov. |
- Nový 19 bodový systém automatického zaostrovania (všetky senzory sú krížové so stredným so zvýšenou citlivosťou)
- 1080p HD video
Zväčšený optický hranol znamená väčší a jasnejší obraz v hľadáčiku. |
- Nový hľadáčik so zväčšením 1X a 100% pokrytím obrazu
Schéma bezdrôtového riadenia externých bleskov. |
- Bezdrôtové ovládanie externých bleskov pomocou vstavaného blesku
- Tesnenie proti prachu a vode
- Nový dizajn s premiestnením ovládacích prvkov spod na ľavú stranu displeja, nové tlačidlá (pre video/live view, RAW, Q menu, zaostrovanie)
Dizajn a ergonómia
Je pre mňa viac podobný 5D II ako 50D. Podobné rozmiestnenie ovládacích prvkov, zaoblenejšie tvary a držanie aparátu sa viac podobá na nový full frame ako na predchodcu v APS-C skupine. Myslím si, že ho nový fotoaparát dokonca ovládaním, rýchlosťou a komfortom prekoná aj 5D II.
Nové tlačidlá výrazne urýchľujú manipuláciu s fotoaparátom. Veľmi sa mi páči rýchle menu, ktoré si na obrazovku vyvoláte stlačením tlačidla „Q". Na obrazovke potom môžete rýchlym spôsobom meniť naozaj všetky najdôležitejšie nastavenie pomocou joystick-a, ktorým sa na danú veličinu nastavíte a otočných voličov, ktorými ju hneď môžete zmeniť. Ak ste si nie istí, aké sú ďalšie nastavenia veličiny, či čo veličina je a čo mení, je možné OK tlačidlom vstúpiť do volieb veličiny a až potom aj s textovou informáciou meniť nastavenie hodnôt.
Ďalším tlačidlom, ktoré chcem pochváliť, je špeciálne tlačidlo pre jednorazové snímanie do RAW formátu. Je to užitočné, ak z akýchkoľvek príčin nemôžete alebo nechcete fotografovať do RAW neustále ale iba niekedy pri najzaujímavejších scénach alebo pri ťažkých svetelných podmienkach. Ak takáto situácia nastane, nemusíte do menu pre zmenu nastavenia kvality snímania, ale jednoducho stlačíte tlačidlo a nasledujúci obrázok fotoaparát uloží okrem JPG aj do formátu RAW.
Nové tlačidlo s páčkou má aj live view a video. Páčkou prepnete do polohy podľa toho, ktorú z týchto dvoch funkcií chcete používať. Pri videu sa ihneď sklopí zrkadlo a stlačíte tlačidla start/stop spustíte nahrávanie. Pri live view je pre sklopenie zrkadla potrebné stlačiť tlačidlo start/stop, inak fotoaparát funguje bežne. V tejto polohe je teda páčka pri normálnom snímaní.
Posledným novým tlačidlom je tlačidlo M-Fn na prednej strane prístroja medzi spúšťou a predným otočným voličom hodnôt. Toto tlačidlo má programovateľné funkcie pre svoje samostatné použitie. V kombinácii s tlačidlom pre voľbu zaostrovacích bodov je možné aktivovať všetkých 19 bodov, alebo iba skupinu 9, 5 alebo 3 bodov v zóne, v ktorej si to prajeme alebo samozrejme aktivovať iba jeden konkrétny zaostrovací bod. Je to jednoduché a praktické riešenie, ktorým si nastavíte zaostrovanie bez toho, aby ste museli odtrhnúť oko od hľadáčika.
Umiestnenie ostatných tlačidiel naľavo od displeja je praktické a je prirodzené ich používať ľavou rukou. Ich presun spod displeja na terajšie miesto je pre mňa určite posunom v ovládaní. Je to možno spôsobené aj tým, že v štúdiu používame 5D II, ktorá má podobné usporiadanie tlačidiel.
Na ľavej strane fotoaparátu pod gumovými krytmi nájdete všetky konektory pre pripojenie fotoaparátu k ďalším zariadeniam a príslušenstvu. Je to konektor pre blesk, konektor pre káblovú elektrickú spúšť, konektor pre externý mikrofón, konektor AV a digital pre pripojenie k PC a nakoniec konektor HDMI pre pripojenie napríklad k televízoru pri sledovaní fotografií vo vysokom rozlíšení alebo pri využití TV pri snímaní v live view.
Na pravej strane pod plastovým krytom je slot pre CF kartu.
Celkovo môžem hodnotiť dizajn a hlavne ergonómiu veľmi kladne. Pre mňa to bol Canon, ktorý sa ovládal najintuitívnejšie a najpríjemnejšie a to mi už cez ruky prešli jednotkové profesionálne rady, obidva päťkové aparáty ale aj viaceré fotoaparáty z desiatkovej rady. Takže tu si zaslúži 7D jednotku s hviezdičkou.
V praxi
Prístroj je bleskový a nabieha okamžite bez pocitu akéhokoľvek zdržiavania. Ostrenie je veľkým pokrokom oproti prístrojom z desiatkovej rady a je lepšie, ako ostrenie u nového full frame aparátu 5D II. Konečne výrobca implementoval nový AF systém aj do semiprofi triedy, kde predchádzajúci bol už naozaj nedostatočný. Nový AF je nielen rýchlejší ale ponúka aj lepšie rozloženie ostriacich bodov a pokrýva nimi väčšiu plochu. AF systém je schopný úspešne sledovať aj pohybujúce sa objekty, no prehodnotenie nového systému radšej nechám na Erika, ktorý sa na šport špecializuje. Z mojich poznatkov si trúfam povedať, že aparát s dobrým objektívom nemá problém sledovať konštantne pohybujúce sa objekty až do rýchlosti cca. 50km/h. Po niekoľkých pokusoch sa mi začalo dariť aj s lietajúcimi čajkami, pričom som využil aj kontinuálne snímanie, a to až vo frekvencii 8 obr./s!
To ma naozaj prekvapilo. Nie že by som nemal v rukách tak rýchly prístroj, ale prekvapí vás to od tak malého prístroja. Jednotková rada je totiž omnoho väčšia a robustnejšia a podobne aj konkurencia, ktorá takéto rýchle snímanie ponúka (aj na D300s je potrebný battery pack pre dosiahnutie takého frekvenčného snímania). Za toto si opäť malý prístroj zaslúži pochvalu.
Fotoaparát má vstavaný blesk, ktorý teraz dokáže ovládať bezdrôtovo externé blesky Canon Speedlite. Testovali sme v tmavom štúdiu s bodovým meraním na tvár fotografovanej osoby v režime ETTL II.
Toto bol začiatok skúšania wireless odpaľovania bleskov v režime ETTLII. Manuálna expozície, externý blesk v režime ETTLII, bodové meranie na tvár, korekcia blesku 0. |
Po siedmych krokoch korigovania expozície sme sa dopracovali k prijateľnému výsledku. Manuálna expozície, externý blesk v režime ETTLII, bodové meranie na tvár, korekcia blesku -3EV. |
Až po niekoľkonásobných korekciách sme dosiahli želané výsledky. Podobne sme sa problémami automatického bezdrôtového blesku stretli aj pri fotografovaní v protisvetle. Asi je lepšie v takýchto sťažených podmienkach použiť manuálne nastavenie výkonu blesku. To je však trochu komplikované, vzhľadom na to, že meniť silu vyžiarenia blesku v manuálnom režime z fotoaparátu nemôžete.
Ešte sa dotknem jednej veci - ovládania bezdrôtových funkcií blesku. Tým, že je možné veľké množstvo nastavení externých skupín, ovládanie je pomerne zložité. Ak sa však raz doň dostanete a zvyknete si na to, môžete ich efektívne využívať. Skupiny bleskov môžete nechať v ETTLII režime a použiť na ne korekcie expozície blesku, môžete určiť ich výkon vzájomným pomerom (a to buď iba dvoch skupín alebo dvoch skupín v pomere a tretiu bez). Samozrejme, externé blesky môžete odpáliť aj v manuálnom režime, meniť ich výkon v tomto režime však môžete iba priamo na blesku, nedokážete to z tela aparátu, ako je tomu napríklad u Nikonov. To je jediná nevýhoda, ktorá môže byť otravná, ak máte blesk vysoko na stojane alebo ich máte viac a musíte ku každému prísť a manuálne meniť hodnotu výkonu.
V tomto ohľade sa teda Canon na svoju najvyššiu konkurenciu nedotiahol, ale počkáme si na ďalšie generácie bezdrôtového ovládania, ktoré určite prinesú viac spoľahlivosti aj v sťažených svetelných podmienkach a manuálne ovládanie výkonu externých bleskov priamo z fotoaparátu.
Obrazová kvalita
Ako sme zvyknutí u Canonu, aj 7D ponúka výrazné farby, aj keď nie sú až tak zvýraznené ako v desiatkovej rade. Obrázky tak pôsobia omnoho prirodzenejšie. Tí, ktorí sú ale zvyknutí na „compact like" štýl si budú určite aktivovať „Vivid" režim, aby viac zvýraznili farby, zvlášť modrú a azúrovú. Červená a oranžová sú stále výrazné aj v štandardnom režime. Môže sa stať, že keď zvýšite saturáciu farieb v režime Vivid, dosiahnete síce živé farby ale červená bude zvýraznená až veľmi. Kým fotografujete krajinu, detail, architektúru... nerobí to žiaden problém. Nezabudnite si ale deaktivovať režim VIVID, keď idete fotografovať portrét, inak skončíte s tvárami vo farbe pečených rakov. Naopak, pri portréte sa vám osvedčí režim Portrait, ktorý vylepší podanie pokožky a zabráni nepríjemnému presaturovaniu červenej, oranžovej a purpurovej farby, čo je následne pri portrétoch problém upraviť. Ak totiž sťahujete saturáciu bežným spôsobom v obrazových editoroch, viac vystupuje do popredia sivá, ak teda nefotíte do RAW formátu, pri portrétoch si daný režim aktivujte. Pozor, nejde o klasický motívový režim alebo program, uvedený štýl nájdete v menu „Picture style" alebo sa k nemu dostanete priamo tlačidlom určeným pre vyvolanie týchto štýlov fotenia.
Dynamický rozsah by som zaradil medzi to lepšie, čo v danej kategórii existuje. Aj keď D300s sa mi zdá byť o trochu lepší v zachovaní detailov vo vysokých svetlách. 7D ale ponúka režim „highlight tone priority", ktorý ešte vytiahne čo to zo svetiel priamo do JPG a dynamický kontrast sa tak posúva na špičku semipro triedy spolu s D300s. Samozrejme, ak chcete zo scény vydolovať maximum, najlepším riešením ostáva fotografovať do RAW formátu a fotografie vyvolávať do konečnej podoby doma v PC.
JPG | JPG z RAW | |
|
||
JPG | JPG z RAW | |
|
||
JPG | JPG z RAW |
Na to ale nemá každý čas a chuť, ani schopnosti. Preto je potešujúce konštatovať, že D7 dynamickým rozsahom patrí k tomu najlepšiemu, o v danej kategórii existuje. Jedno dôležité upozornenie si ale neodpustím, D7 má tendenciu aj konštantne nasvietené scény trochu preexponovať a preto sa nebojím odporúčať konštantnú korekciu -0,3 EV v protisvetle a nevyvážených scénach aj viac. Našťastie displej na fotoaparáte je veľmi schopný a tak si prípadne korekcie môžete hneď skontrolovať na displeji. Zapnite si pritom aj histogram, lebo aj najlepší displej môže byť klamlivý. Prepaly tak najlepšie ukáže grafické znázornenie pomeru tieňov a svetiel.
Rozlíšenie fotoaparátu je výborné, kladie ale obrovské nároky na kvalitu objektívov. My sme ho mali v teste s Canon EF 35 f1,4 USM L a kým objektív nebol zaclonený na F5,6, neposkytoval dostatočnú kresbu pre senzor s takou veľkou hustotou obrazových bodov. Potenciál senzora teda využijete iba s najdrahšími sklami od výrobcu. Niet sa čomu čudovať, keďže Canon EOS 7D má hustotu pixelov 5,4Mp/cm2 čo je v porovnaní napríklad s Canonom 5D mark II viac ako dvojnásobná hodnota (2,4Mp/ cm2). No a tu sa dostávame k výkonu pri vysokých citlivostiach ISO.
ISO galéria
ISO 800 | ISO 1600 |
ISO 2500 | ISO 3200 |
ISO 6400 | ISO 12800 |
Na webe sa objavili rôzne recenzie, z ktorých jedni chválili výkon pri vyšších citlivostiach a iní ho hanili. Niektorí trúfalci ho dokonca porovnali ku kompaktom. Osobne si myslím, že pravda je niekde v strede. Už porovnanie dvoch súčasných senzorov a ich hustoty pixelov napovedá, že pri vysokých citlivostiach 7D ťahá za kratší koniec, ak ho porovnáme s full frame zrkadlovkami Canon alebo konkurenčnými zrkadlovkami s väčším senzorom. Ak teda hľadáte ultimátny výkon pri vysokých citlivostiach, skúste skôr Canon EOS 5D Mark II alebo nový Canon EOS 1D Mark IV.
Na druhej strane mám pre vás aj dobrú správu. Vo svojej kategórii APSC snímačov sa nedá 7D zahanbiť a je na podobnej úrovni, ako jeho najsilnejšia konkurencia (Nikon D300s). Platí to aspoň od ISO1600 a viac. Musím však povedať, že šum sa u 7D objavuje už pri ISO400. ISO400 a 800 je u najväčšieho rivala vybalansované málinko lepšie, aspoň toto je môj subjektívny dojem. Je pravda, že zásadne fotografujem s vypnutou redukciou šumu alebo s jej najnižšou úrovňou. 7D pritom ponúka niekoľko nastavení redukcie šumu.
No aby sme nepočítali pixel po pixeli môžem výkon na vyšších citlivostiach ISO zhodnotiť ako veľmi dobrý. ISO1600 je použiteľné aj na tlač väčších materiálov. Od 2000 do 3200 je stále použiteľné na menšie aplikácie. Vyššie ISO je skôr marketingový ťah a malo by mať výstrahu „len v najnutnejšom prípade" alebo na malé web aplikácie.
Video, video!
Osobne nie som fanúšikom videa vo fotoaparátoch, aj keď sme ho už niekoľkokrát u služobného Canonu 5D II ocenili. Vadí mi na tom všetkom krkolomné ovládanie. Aj najlacnejšia kamera väčšinou ponúka komfortnejšie ovládanie videa, ako má napríklad 5D II. Musím však trochu pochváliť 7D, lebo práve u neho nastali dôležité zmeny - zrýchlený AF na základe detekcie kontrastu na senzore (aj keď stále nie porovnateľný s kamerami alebo niektorými prístrojmi micro 4/3), lepšie ovládanie aj kontrola videa. Vo všetkých režimoch nastavenie videa prebieha automaticky, prístroj teda sám volí čas i clonu. Výnimkou je manuálny režim, kde môžete sami kontrolovať aj čas aj clonu. Je to výhodné v situáciách, kde môže byť meranie ovplyvnené pohybujúcimi sa objektmi popred fotoaparát. Expozícia tak nekolíše a zabránite tak nepríjemnému mimovoľnému stmaveniu či zosvetleniu obrazu.
Video môžete nahrávať:
- Vo Full HD rozlíšení 1920x1080 bodov vo frekvencii 30/25/24 obrázkov za sekundu.
- V HD rozlíšení 1280x720 bodov vo frekvencii 60/50 obrázkov za sekundu
- Vo VGA rozlíšení 640x480 bodov tiaž vo frekvencii 60/50 obrázkov za sekundu
Maximálna rýchlosť ukladania dát na kartu pri nahrávaní videa je 5,5Mb/s a váš jeden klip môže mať veľkosť až 4GB. Nahráte tak pol hodinový záber. Je to úctyhodný výkon, aj keď toto asi veľa užívateľov prístroja nevyužije, keďže pre lepšiu dynamiku a estetiku je dobré záber prestrihávať a klip spájať z viacerých čiastkových záberov. Na niektoré experimenty to môže byť ale zaujímavá možnosť - napríklad nahrávanie divokej zveri z diaľky, umiestnením fotoaparátu do jej bezprostrednej blízkosti.
Nebudem veľmi posudzovať kvalitu videa, keďže nemám veľa skúseností s videom v digitálnych zrkadlovkách. Zdá sa mi byť plynulé s peknými farbami a čarovnou hĺbkou ostrosti napriek tomu, že v poslednom ohľade sa nevyrovná FF bratovi EOS 5D Mark II. Odporúčam pri snímaní väčších pohybujúcich sa objektov snímať video v manuálnom režime, vyhnete sa tak nepríjemným výkyvom v expozícii (jase) videa. Čo sa týka ostatnej konkurencie medzi DSLR, práve po 5D II má 7D najlepšie video z nami testovaných zrkadloviek (testovali sme ešte Panasonic GH1 a Nikon D90, Nikon D5000). Je to zrejmé, keďže Nikony ponúkajú iba HD rozlíšenie. Panasonic mal zas menej jemný algoritmus a nerozlíšil toľko detailov ako 7D, no ovládanie bolo najlepšie práve uňho.
Záver
No a je tu záver. Môžem v ňom stručne povedať, že Canon prvý krát vstúpil do segmentu APSC semi-profi fotoaparátov a to rovno na vrchol. Zdieľa tam prvú pozíciu so svojím najväčším rivalom a bojuje statočne nielen špecifikáciami ale aj reálnym výkonom v teréne.
Nebojím sa ho odporúčať fotografom, ktorí nechcú alebo nemôžu investovať do jednotkovej rady a predsa by radi fotografovali šport, akciu a disponovali rýchlym ostrením i kontinuálnym snímaním. Odporúčam ho aj tým, ktorí chcú výbornú obrazovú kvalitu za rozumnú cenu a váhu prístroja. A tí, ktorí fotografujú alebo chcú fotografovať častejšie za znížených svetelných podmienok a na extrémne vysokých citlivostiach ISO tiež nebudú sklamaní, aj keď tu existujú lepšie voľby. Dobrou správou pre Canonistov je, že existujú vo vlastnom Canon stánku. Je to predovšetkým EOS 1D Mark IV a EOS 5D Mark II.
Plusy
+ výborné spracovanie fotoaparátu
+ vylepšená (u Canon APSC a 5D rady asi najlepšia) ergonómia a ovládanie
+ rýchle reakcie, kontinuálne snímania 8 obr./s
+ nový AF systém s 19 krížovými senzormi
+ nové tlačidlá pre RAW, quick menu, video/live view
+ výborná kvalita obrazu až do ISO 1600, veľmi dobrá na vyšších citlivostiach
+ verné farby bez presaturovania
+ kvalitné video
+ bezdrôtové ovládanie externých bleskov (pozri mínusy), zvlášť v manuálnom režime bleskov
+ kvalitné video
Mínusy
- chýba AF pomocné svetlo (ostreniu pomáha séria zábleskov vstavaného blesku)
- tendencia vypáliť svetlá v kontrastných scénach (korekcia expozície rieši)
- diaľkové ovládanie externých bleskov pomocou vstavaného nie je spoľahlivé v zmysle merania expozície (v porovnaní s najlepšou konkurenciou)
- pri ISO400 - 1600 badateľný vyšší šum ako u najvyššej konkurencie (nie však na príliš rušivej úrovni, má menší vplyv na stratu ostrosti a detailov)
Galéria (Julo Kotus)
|
||||
|
Galéria (Karol Srnec)
|
||
Erik Toček o Canon EOS 7D
Pohľad športového fotografa
"Máme na test 7-déčko, nechcel by si ho otestovať?" opýtal sa ma Julo jedného nepríjemne sychravého novembrového dňa. Priznám sa, že odkedy som odišiel z "ephota", tak som úplne stratil kontakt so svetom foto-techniky, ponuka vyskúšať najnovší semi-profi EOS sa však nedala odmietnuť. Keďže ma už nejaký ten piatok fotografovanie živí, príležitosť na odskúšanie 7D-éčka sa samozrejme našla a konkurentom mu nebol nikto iný, než môj EOS-1D Mark III. Musím však hneď na úvod upozorniť, že tu nehodlám robiť priame porovnania týchto dvoch (podľa mňa) neporovnateľných aparátov. Mojím cieľom bolo absolvovať s novým prístrojom niekoľko fotení a následne zhodnotiť jeho výkon a správanie sa v náročnejších podmienkach profesionálnej fotografie. Porovnaniu s Markom III sa nevyhnem, keďže práve tento prístroj takmer denne používam a považujem ho za "benchmark" v reportážnej fotografii. Nasledujúce riadky vznikli na základe mojich subjektívnych zistení a závery preto berte s nadhľadom. Tu je teda mojich "pár centov" k prístroju Canon EOS 7D:
Začnem úchopom, pretože tak sa začína každý vzťah medzi fotografom a aparátom (samozrejme nerátam každodenné okukovanie tela v časopisoch, či vo výklade obchodu). Klasická veta recenzenta, ktorá sa tu natíska znie: "aparát sadne výborne do ruky". A 7D-éčko naozaj sadne výborne do ruky, čo v preklade znamená, že dizajnéri Canonu sa pri tvarovaní madla nepustili do žiadnych úletov a len dotiahli k dokonalosti to, čo už roky funguje a čo nám žlto-čierni kolegovia ticho závidia. Všetky tlačidlá sú tam, kde ich očakávate, prsty sú pevne na svojich miestach a celkovo teda nie je čo vytknúť. Toto však platí pre klasické horizontálne snímanie. V prípade, že chcete fotografovať vertikálne, musíte zmeniť polohu z príjemnej na krkolomnú a zrazu tu máme síce iba jednu, ale zato poriadnu výčitku. Poviete si: "O čom týpek točí, veď tak fotografujem odjakživa a nemám problém". Fajn, ja však aj pri vertikálnom snímaní môžem nechať ruky v prirodzenej polohe a milujem to. Napríklad pri snímaní behajúceho futbalistu s teleobjektívom je to neoceniteľné, najmä keď zápas trvá 2 x 45 minút. Na 7D-éčku mi jednoducho chýba vertikálny grip. Keby som si mal ten aparát kúpiť ako druhé telo k Markovi, určite by som ako prvý dokupoval grip. Pravdepodobne by som ho kúpil rovno s telom a ani by som ho nikdy neskladal. Váhové a rozmerové argumenty veľmi neberiem. Marka často nosím na krku celý deň, nezriedka je na ňom 70-200L IS a nesťažujem si (až na pár ojedinelých momentov, kedy by som si želal vláčiť miesto neho 500D, ale to už musí byť naozaj kríza). Samotné 7D nie je žiadny drobec a mne je jasné prečo - odolnosť, veľký hľadáčik, ergonómia a pohodlný úchop, stabilita, vyváženosť. To sú veci, ktoré na fotoaparáte chcem bezpodmienečne mať a rád im obetujem tie občasné momenty nepohody.
Galéria (Erik Toček)
Julo chcel, aby som s aparátom nafotil nejaké športové fotky, čo však nebolo tak jednoduché. Niečo som sa však naučil... Poznatok prvý - keď máš aparát na test, v ten víkend sa nekonajú žiadne vhodné a prístupné športové podujatia. Poznatok druhý - keď máš aparát na test, celý svet sa ponorí do nepreniknuteľnej hmly a prší.
Sklamaný hľadám alternatívy a tie prichádzajú v podobe ponuky na workshop divadelnej fotografie v divadle Astorka u Pavla Breiera (dík Zuzi). Canon EOS 7D sa teda spolu so mnou, niekoľkými sklami, fotografmi a divákmi ocitá v "trezore". Aby som nezabudol, prišla aj Zuza Kronerová... Svetla sa zdá byť dostatok, ale je ostré, bodové zdroje svietia zo šialených pozícií a miesta na môj pohyb je žalostne málo. Dostávam inštrukcie, že je potrebné vypnúť všetky zvuky, ktoré by mohli rušiť predstavenie. Robím všetky potrebné úkony a zisťujem, že 7D toho dokáže v tomto smere naozaj dosť. Poteší najmä možnosť tichého snímania, čo na Markovi oceňujem najmä pri svadobných obradoch a hodí sa to aj tu. „Šroubujem" tam 70-200L IS, zvyšujem ISO, volím bodové meranie expozície a fotím. Po chvíli pozerám na displej 7D a keďže je o riadny kus kvalitnejší, než ten na Markovi, môžem zhodnotiť prvé nástrely. Zdá sa, že AF funguje dobre, čo v kombinácii s mojím telezoomom prekvapuje (ľúbi totiž predostrovať). K jemnému doladeniu zaostrovania teda pristúpiť nemusím, no fotky aj tak pôsobia akosi zvláštne. Nepáči sa mi farebné podanie a po kontrole na PC ani šum a strata detailov na vyššom ISO. Nepoužívam žiadne redukcie šumu, ani nefotím do RAWu, zaujíma ma, ako si poradí s podmienkami samotný aparát a jeho procesory. Zatiaľ teda nič moc. Prehadzujem objektív na Marka a výsledok sa mi páči viac. Nie som posadnutý ostrosťou ani dokonalými farbami, od fotografií ale očakávam, že zaujmú a na mňa fotky z Marka pôsobia určite príjemnejšie.
Primárnym cieľom tu však nebolo hodnotiť obrazovú kvalitu, ale prácu s aparátom v náročných podmienkach. V oblasti reportážnej fotografie, v pokojnej atmosfére so stálymi podmienkami, nie je prístroju čo vyčítať. Chcelo by to niečo akčnejšie, kde by dostal autofokus poriadne zabrať. Na to však muselo prejsť niekoľko dní a rovnako tak bola potrebná aj spolupráca počasia a niekoľkých komparzistov.
Dostal som sa k foteniu nočného futbalu spoza plota a pre otestovanie presnosti kontinuálneho zaostrovania som si dokonca obul aj moje bežecké Asicsy a absolvoval niekoľko šprintov na schodoch v Horskom parku. V oboch prípadoch bol použitý objektív EF 300/2,8L IS, teda asi to najlepšie v oblasti rýchleho a presného zaostrovania, čo je momentálne na trhu. V oboch prípadoch boli dosiahnuté takmer rovnaké výsledky.
V prvom prípade (futbal) som fotil ja a tradične som používal najcitlivejší stredový zaostrovací bod. Svetlo bolo naozaj málo, ak bolo, tak poriadne kontrastné. ISO som nechcel po poslednej skúsenosti zbytočne zvyšovať a musím povedať, že autofokus 7D veľmi príjemne prekvapil. Chlapci na ihrisku síce nepredvádzali žiadne extra bežecké výkony, no svetelné podmienky boli naozaj na hrane a prevažná väčšina fotografií je napriek tomu dostatočne ostrá.
Galéria (Zuzka Minarovičová)
V druhom prípade fotila Zuzuliena, keďže ja som sa zhostil úlohy snímaného objektu (Usain Bolt sa ospravedlnil). Rovnako zvolený stredový AF bod, ale odskúšané aj okrajové body. Výsledky opäť kvalitné, teda aspoň čo do zaostrovania. Aparát bez výraznejších problémov dokázal sledovať a správne preostrovať rýchlo sa približujúci aj vzďaľujúci objekt, teda mňa J. Pri tomto fotení už bolo použité druhé telo 7D, ktoré si môj kamarát kúpil a požičal nám na test. Nešlo teda o predprodukčnú vzorku. Obrazová kvalita je podľa môjho názoru v oboch prípadoch výborná, udivuje najmä množstvo detailov, ktoré je senzor schopný zachytiť.
Škoda, že som nemal možnosť vyskúšať aparát aj pri nejakom z motoristických podujatí. Práve tam sa dostáva autofokus na hranu a oddeľuje sa plevel od zrna.
Záverom mi už zostáva len zamyslieť sa nad otázkou "pre koho je EOS 7D určený?". Kúpil by som si ho ako druhé telo k Markovi? Možno áno, aj keď by som si asi skôr kúpil 5D Mark II, lebo pri mojom súčasnom fotení by sa "full frame" skôr uživil. Viem si však predstaviť, že ak niekto preferuje väčší dosah pre svoje objektívy, môže byť preňho 7D-čko ten pravý kandidát. Keďže má však Canon v ponuke už dosť pokročilý EOS 50D, úspech nového, dokonalého, no drahého "cropu" nie je až tak istý aj keď ide o nepochybne lepší aparát. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že tento aparát vznikol len z jediného dôvodu - ako priama konkurencia pre Nikon D300S. Dojmy a úvahy však nie sú dôležité, treba hlavne fotiť.