FujiFilm Finepix X100

Okamžite po zverejnení prvých informácii o tomto fotoaparáte, nastal veľký rozruch. Žeby sa niekomu podarilo urobiť takmer dokonalý  “Old School” fotoaparát? Museli sme si pár mesiacov počkať, aby sme sa dozvedeli pravdu. Patrím k tým mála šťastlivcom, ktorým sa dostal do rúk produkčný kus. Prístroj som mal len na štyri dni, aj to cez víkend. Určite by si zaslúžil dlhodobejšie a podrobnejšie otestovanie, ale to nám obom nebolo dopriate.

Luxusné balenie zodpovedajúce kvalite a imidžu fotoaparátu.

Hlavné technické parametre

FujiFilm Finepix X100 je hľadáčikový fotoaparát s pevným objektívom Fujinon 23 mm/F2(135EQ = 35 mm). Osadený je CMOS APS-C snímačom s rozlíšením 12,3 Mpix, o spracovanie obrazu sa stará procesor EXR. Hľadáčik je hybridný
s prepínaním medzi optickým a elektronickým režimom. Hlavný LCD displej má uhlopriečku 2,8” a rozlíšenie 460 000 bodov. Displej v hľadáčiku má rozlíšenie 1 100 000 bodov. Ako pamäťové médium sa používajú karty SD/SDHC a SDXC. Fotoaparát ma dokonca 20MB vstavanú pamäť.

Podrobné technické parametre nájdete na konci recenzie.

Prvý dojem

Ako bazárový kúsok. A to nie je výčitka, ale pochvala. X100 vyzerá ako fotoaparát spred štyridsiatich rokov, kedy sa na materiáloch nešetrilo a ergonómia vychádzala z potrieb fotografov. Vo viedenskej botanickej záhrade som bol oslovený jedným pánom, ktorého zaujalo, že fotím na filmový fotoaparát. Tak som ho rýchlo vyviedol z omylu správou, že sa jedná
o absolútnu digitálnu novinku a dorazil som ho zmienkou o cene.

Práca s fotoaparátom sa skôr podobá práci s kompaktom, než so zrkadlovkou. Najmä ak fotografujete pomocou displeja. Oproti konkurenčnej Leica X1 je prístroj o dosť väčší, ale o to lepšie sa drží v ruke. Nastavenie času, clony a korekcie, to je absolútna mechanická klasika. Pohľad do hľadáčiku vyráža dych. Nielen že je veľký, ale to premietanie údajov je ako zo sci-fi. Na prácu s ním si treba zvyknúť. Na to ostatné som si zvykol takmer okamžite.

Prístroj, ktorý som testoval mal chybu hľadáčika, bol trochu nakrivo. Najprv som si myslel, že mám niečo s očami, ale vstavaná vodováha stále ukazovala mimo, aj keď som mal pomocnú mriežku zrovnanú napr. s budovou. Vodováha mala pravdu a potvrdil to aj Live View režim.

Výrobca udáva, že pristroj nabehne za 2,2 s. To sa mi zdá na takýto fotoaparát pridlho. Sú kompakty, ktoré to dokážu omnoho rýchlejšie. Počas testovania sa fotoaparát rozhodol predĺžiť čas nábehu až na 20 sekúnd a prešlo ho to, až keď som ho mal odovzdať. Zrejme chyba firmvéru, ktorého odladenie by fotoaparátu prospelo.

Dizajn, ergonómia

Dizajn tohto fotoaparátu vás núti obliecť si niečo elegantné a na inzerát,  v  rubrike veteránov si vyhliadnúť kabriolet Škoda Felícia. Pustiť si Beatles alebo starý Olympic a hor sa fotografovať. Ak vám príde divné, že Fujifilm vyrobil takýto mechanický fotoaparát, mali by ste vedieť, že v tom majú tradíciu. Aj v našich obchodoch sa občas vyskytli zrkadlovky Fujica, či legendárny Hasselblad X-Pan, ktorý je tiež z dielne Fuji. Dizajnovo je fotoaparát akousi skĺbeninou Konicy Hexar a Contaxu G.

Telo je vyrobené z kovu. Všetky mechanické časti sú vyhotovené precizne až na plastovú krytku batérie. Konštruktéri sa snažili využiť maximum mechanických ovládacích prvkov. Nastavenie času, clony a korekcie expozície je mechanické. Rovnako aj zapínanie a vypínanie fotoaparátu. Dokonca v spúšti nájdete závit pre pripojenie poctivej mechanickej drôtenej spúšte.

Pokiaľ spredu a zhora je prístroj ukážkou mechaniky, zadná strana je neklamne digitálna a od súčasných digitálnych fotoaparátov sa prakticky nelíši. Okolo displeja sú rozmiestnené ovládače ako na ktoromkoľvek vyspelom kompakte.

Čo jednoznačne odlišuje tento fotoaparát od ostatných, je optický priehľadový hľadáčik unikátnej konštrukcie o ktorom
si viac povieme ďalej.

Okolo pevného objektívu sú dva otočné prstence. Jeden slúži na nastavenie clony a druhý na manuálne zaostrovanie. Objektív nemá štandardný filtrový závit,, preto je potrebné použiť redukciu, čo je trochu naškodu.

Digitálnu podstatu fotoaparátu potvrdzujú výstupy USB a HDMI na bočnej strane, ako aj priestor pre akumulátor
a pamäťovú kartu, ku ktorým je prístup zospodu.

Napájanie zabezpečuje Li-Ion akumulátor NP-95. Jeho výdrž je okolo 250 záberov. K dodávanej nabíjačke mám výtku. Zrejme je určená aj pre inú veľkosť akumulátora a pri použití NP-96 treba vložiť dištančnú vložku, ktora drží slabo a ľahko ju môžete pri prenášaní stratiť.

Ovládanie

Nastavovanie času, clony  a korekcie expozície je mechanické. Vo všetkom ostatnom fotoaparát nezaprie, že je digitálny. Pri pohľade zo zadu sú okolo displeja rozmiestnené ovládače, ako u ktoréhokoľvek súčasného fotoaparátu. Nebudem sa im podrobnejšie venovať. Bolo by to nosením dreva do lesa. Fujifilm neprináša žiadne špeciality, ktoré by ste inde nevideli.

Menu je prehľadné, bez grafických výstrelkov a nelogických rozčlenení.

Objektív

Nevýmenný objektív má ohniskovú dĺžku 23 mm, čo uhlom záberu zodpovedá 35 mm objektívu použitému na fotoaparáte so snímacím prvkom veľkosti kinofilmového políčka. Svetelnosť f2,0 je veľmi dobrá a umožňuje snímať bez blesku
a statívu aj za horších svetelných podmienok. Optická sústava sa skladá z ôsmich šošoviek, z toho jednej asferickej.

Hneď za prednými šošovkami sa nachádzajú ND filter, závierka a 9-lamelová clona. Pri zaostrovaní na kratšie vzdialenosti umožňuje tento objektív dostatočne “odpichnuť” objekt v popredí od pozadia. Bokeh je vtedy hladký a ľúbivý, kruhový tvar otvoru clony sa tu jasne prejavuje.

3D schéma optickej konštrukcie objektívu

Odclonený objektív má maličko mäkšiu kresbu. Skúšal som ho s nastavením na rôznu hodnotu clony a v celom rozsahu podáva vyrovnané výsledky. Minimálna clona f16 je použiteľná, aj keď vzhľadom na difrakciu vedie k zhoršeniu kresby, ktoré však nie je kritické. Osobne by som očakával rezavejšiu ostrosť. Leica X1 si v tomto počína lepšie.

Porovnanie záberu bez (vľavo) a so softvérovou úpravou vinetácie a skreslenia (vpravo). Použitá clona f11.

Pomerne prekvapujúca je vinetácia pozorovateľná aj pri priclonení. Objektív má malé súdkovité sféricke skreslenie. Prikladám fotografie bez korekcie a s korekciou v RAW konvertore. Jednoduchšia optická sústava nie je náchylná na vznik reflexov na vnútorných šošovkách (lens flare), pri bočnom slnku bez použitia slnečnej clony, však často vzniká prežiarenie obrazu.

Ukážka prežarovania pri bočnom svetle. Fotografiu v plnom rozlíšení nájdete v galérii k tejto recenzii.

Oficiálny MTF graf.

Makro

Pomerné veľkú minimálnu zaostrovaciu vzdialenosť (80 cm) riešia konštruktéri zabudovaným makro režimom. V ňom fotoaparát zaostruje už od 10 cm. S kvalitou som nebol spokojný. Obraz je “mliečny”. Podobne vyzerajú zábery z digitálnej zrkadlovky, ak na objektív namontujete jednoduchú makropredsádku.

Pri prepnutí na makro sa hľadáčik automaticky prepne do režimu EVF.  Riešenie korekcie paralaxy asi v tomto režime nie je technicky možné.

Detail makrozáberu pri f2,0.

Hľadáčik a displej

Unikátne konštruovaný hľadáčik má dva režimy prepínateľné páčkou na prednej strane fotoaparátu. Konštrukcia hľadáčiku je unikátna, využívajúca prizmatický hranol s polopriepustným zrkadlom, umožňujúci kombinovať optický
a elektronický obraz. Okulár ma nastaviteľnú dioptrickú korekciu. Podobne ako u niektorých zrkadloviek, sa pri okuláre nachádza senzor priblíženia oka k hľadáčiku, ktorý slúži na automatické prepínanie medzi hľadáčikom a veľkým displejom.

V hľadáčiku sa na “optický” obraz premietajú digitálne údaje

Okrem expozičných údajov sa zobrazuje aj informácia o zaostrenej vzdialenosti a aktuálnej hĺbke ostrosti

Optický hľadáčik (OVF) je kombináciou typického priehľadového hľadáčiku s premietaním digitálnych údajov, podobne ako to majú bojové stíhačky alebo luxusné auta. Pokrytie hľadáčiku je väčšie, než je pokrytie objektívu, pokrýva 134% snímanej scény pri 0,5-násobnom zväčšení. Komponovať treba pomocou rámčeka, ktorého poloha sa prispôsobuje aktuálnej paralaxe (odchýlky toho, čo zaznamenáva objektív a čo vidí fotograf v hľadáčiku). Kompozičný rámik možno doplniť pomocnou mriežkou a vodováhou. Forma zobrazovania informácii je uživateľsky nastaviteľná.

Ak máte zapnutú funkciu náhľadu po exponovaní fotografie, prepne sa na chvíľu hľadáčik z optického na elektronicky, aby vám zobrazil fotografiu bez toho, aby ste museli skontrolovať hlavný displej.

Schéma obidvoch režimov hľadáčika

Po posunutí páčky sa hľadáčik prepne do režimu EVF, ktorý poznáme napr. z ultrazoomov. Vtedy zobrazuje obraz
a informácie na miniaturnom displeji s rozlíšením 1 100 000 bodov.

Hlavný displej na zadnej strane fotoaparátu má uhlopriečku 2,8” a rozlíšenie 460 000 bodov. Rozlíšenie je plne postačujúce a displej musím pochváliť za kvalitný obraz, dobre pozorovacie uhly a dobrú čitateľnosť na slnku. Displej okrem zobrazovania informácií a nasnímaných záberov slúži v režime Live View pre pozorovanie snímanej scény.

Displej, ale aj EVF hľadáčik dokáže zobrazovať množstvo informácii, ktoré sa jednoducho prepínajú tlačidlom “Display”
a dajú sa doladiť aj uživateľsky. Jednou z výborných informačných funkcií je elektronicka vodováha, ktorá sa zobrazuje aj
v hľadáčiku (v obidvoch režimoch).

K dokonalosti retro anológového konceptu chýba už len jedno - vstavaný diaľkomer. Tých, ktorí by chceli zaostrovať ako na fotoaparátoch Leica M, pomocou diaľkomeru, musím sklamať. Či ste správne zaostrili uvidíte výhradne v LV režime. A to nielen v manuálnom, ale aj automatickom režime zaostrovania.

Blesk

Vstavaný blesk sa nachádza pomerne blízko objektívu a tak nebude núdza o “červené oči” na fotografiach. Výrobca neudáva smerné číslo (dpreview,com uvádza smerné číslo 4,5). V popise je blesk označený ako “super intelligent flash”, čo naznačuje, že by mal v automatickom režime veľmi citlivo dávkovať množstvo svetla tak, aby nepotlačil svetelnú atmosféru záberu. Fotoaparát má však aj sánky pre pripojenie externého blesku s podporou TTL.

Expozičné režimy

Nehľadájte známy volič PASM, aj keď aj tu nájdete všetky tieto programy. Nehľadajte ich ani v menu, či pod nejakým tlačidlom. Nastavujú sa kombináciou mechanického voliča clony a času. Dvakrát AA je plná programová automatika P
s možnosťou šiftovania. A-čko na clonovom prstenci a manuálne zvolený čas je vlastne program S (predvoľa času). A-čko na voliči časov a manuálne nastavená clona tvoria spolu clonovú automatiku A. Ak zvolíte manuálne čas aj clonu, máte program M, pri ktorom sa môžete riadiť vstavaným expozimetrom.

K expozičným programom neodmysliteľne patrí korekcia expozície. Tá ma samostatný otočný volič s rozsahom +/- 2EV.

Závierka

Listová závierka je inštalovaná v objektíve. Vďaka tejto konštrukcii je možná synchronizácia blesku aj s krátkymi časmi. Určitou nepríjemnosťou je, že celkový rozsah časov nie je vždy k dispozícii. Krátke časy je možné nastaviť len v závislosti na clone:

• 1/1000s at f/2 – f/3.5
• 1/2000s at f/4 – f/7.1
• 1/4000s at f/8 – f/16

To je za dobrých svetelných podmienok a otvorenej clone určitým nedostatkom. Fotoaparát vás upozorní červenou tisíckou, že ste mimo expozičného rozsahu a musíte aktivovať zabudovaný ND filter s účinnosťou -3EV. Škoda, že sa ND filter neaktivuje automaticky.

Rozsah časov závierky je 30 s. - 1/4000 s., v režime Bullb až 60 minút.

Režimy snímania

Pomerne prekvapujúca je rýchlosť sériového snímania 5 obr./s. Na “kompakt” je to viac než slušná rýchlosť. V jednej sekvencii umožňuje nasnímať 8 RAW (RAW+JPG) alebo 10 JPG záberov.

Pri výbere režimov snímania nájdete okrem tradičnej samospúšte aj panoramatický režim. Ten je v štýle, ktorý poznáme
z fotoaparátov Sony (Motion panorama). Po stlačení spúšte treba pomaly otáčať fotoaparátom v smere panorámovania. Pri tom sa využíva videozáznam, takže výsledná fotografia nevyužíva maximálne rozlíšenie snímača. Fotoaparát núti užívateľa dokončiť celú 120° panorámu, inak vypíše, že bolo snímanie prerušené. Na tejto funkcii musí Fuji ešte popracovať. Príjemné je, že panoráma môže byť nielen horizontálna, ale aj vertikálna.

Meranie expozície

Tradičné tri spôsoby merania expozície nájdete aj v tomto prístroji. 256 zónové TTL meranie, integrálne meranie so zvýrazneným stredom a bodové meranie sú doplnené pamäťou expozície AE Lock, ktorú som využíval najmä pri snímaní videa, ktoré by inak expozične “dýchalo”.

Fotoaprát ma tendenciu fotografie mierne podexponovať, aby sa vyhol prepalom. Pri náročnejšej práci odporúčam použiť expozičný bracketing a ak fotografujete do formátu JPG, tak určite funkciu rozšírenia dynamického rozsahu (DR).

Zaostrovanie

Automatické zaostrovanie sa hrdí 49-timi bodmi pokrývajúcimi takmer celú snímanú plochu. Na výber máte automatický alebo manuálny výber zaostrovacieho bodu. Vzhľadom na koncepciu vyhodnocovania zaostrenia sú všetky body rovnocenné. Osobne som aj tak používal len stredový tak, ako som zvyknutý.  Pri práci zo statívu ale veľké pokrytie scény senzormi určite oceníte.

Automatické zaostrovanie je dostatočne rýchle, aby vás nezdržiavalo, ale o niečo pomalšie ako u Micro 4/3 zrkadloviek. Výtku mám k presnosti alebo možno k algoritmu vyhodnocovania pozície zaostrovacieho bodu. Ak je bod blízko kraja objektu, stáva sa, že preostrí dozadu, to si v režime priehľadového hľadáčika nevšimnete. Len v režime Live View alebo na výslednej fotografii.

Prejdime na manuálne zaostrovanie. To sa nelíši od bežných kompaktov typu Canon Powershot G12, či Panasonic Lumix LX-5. Ovláda sa síce prstencom na objektíve, ale prenos pohybu na ostrenie je elektronický. Zaostrovanie viete posúdiť výhradne v Live View režime. Ak je hľadáčik prepnutý na optiku, nevidíte žiadnu zmenu v zaostrovaní. Tú nevidíte ani
v režime automatického zaostrovania. Hľadáčik tak slúži len na posúdenie kompozície záberu. Určitou pomôckou je zobrazenie zaostrenej vzdialenosti a hĺbky ostrosti.

Prepínanie režimov ostrenia je na bočnej strane fotoaparátu. Ponúka dva spôsoby automatického zaostrovania (Single AF a Continuous AF) a manuálne zaostrovanie. Fotoaparát má vstavané pomocné svetlo automatického zaostrovania pre zaostrovanie v zlých svetelných podmienkach.

WB

Vyváženie bielej pracuje spoľahlivo a pri testovaní som sa mohol spoľahnúť na WB automatiku. Ponuka prednastavených režimov obsahuje všetky tradičné nastavenia a aj manuálne nastavenie vyváženia bielej.

Snímač

Podľa DxO Labs je snímač takmer totožný s Nikonmi D5000/D90/D300. Musím im dať za pravdu. Charakter obrazového výstupu vrátane možnosti “vycucnutia maxima” z RAW formátu si s týmito modelmi v ničom nezadá. To je dobrá správa. Osvedčená obrazová kvalita v hľadáčikovom kompakte je veľkým plusom a aj hlavným lákadlom.

12,3 Mpix snímač je vyrobený technológiou CMOS s optimalizovaným dopadom svetla na bunky. Rozsah citlivosti je užívateľsky nastaviteľný na hodnoty ISO 100 až 12 800. Posúdenie množstva šumu je individuálne a každý ma inú predstavu o tom, kedy je šumu už priveľa. Pri ISO 1600 je množstvo detailov stále dostatočné a neprekrýva ho výrazný šum. Podľa mňa je použiteľná aj hodnota ISO 6400.

Detail pri 100% zväčšení, ISO 1600

Detail pri 100% zväčšení, ISO 3200

Detail pri 100% zväčšení, ISO 6400

RAW, JPG

Aj keď nezvyknem používať JPG formát, pri testoch mám navolené snímanie do RAW+JPG, aby som pohol porovnať čo spraví z fotkou procesor fotoaparátu a čo sa dá “vymačkať” v počítači. S využitím prednastavených profilov známych filmov (Velvia, Provia, Astia) a funkciou rozšírenia dynamického rozsahu, dostanete z fotoaparátu veľmi kvalitné fotografie vo formáte JPG. Továrenske nastavenie parametrov doostrovania a odšumovania nemá chybu, je akurátne.

Prostredie programu Raw File Converter EX pod Mac OS X

RAW súbory som vyvolával v programoch RAW file converter EX a Adobe Lightroom 3. Výstup bol takmer zhodný. Pribalený program má ale viac funkcii špecializovaných pre tento fotoaparát, než Lightroom. Je o niečo ťažkopádnejší, ale nechýba mu nič podstatné a je to plnohodnotný RAW konvertor aj pre profesionálne použitie. Neslúži ale ako katalogizačný program.

Pri vyvolávani môžete využiť prednastavené profily filmov Fuji, ktoré sú k dispozícii priamo vo fotoaparáte. Podporuje aj správu farieb a je užívateľsky dobre prispôsobiteľný.

V galérii nájdete zábery nasnímane priamo do JPG alebo vyvolané z RAWu. Pozor, niektoré fotografie sú nasnímané do priestoru AdobeRGB, s čím môžu mať problémy niektoré prehliadače, ktoré nedokážu korektne zobraziť fotografie s týmto profilom (pôsobia šedivo).

Do pozornosti dávam aj galériu obsahujúci jednu a tú istú fotografiu nasnímanú súčasne do JPG a RAW, vyvolanú viacerými spôsobmi v obidvoch programoch.

Video

Filmy sú snímané do formátu MOV (Quick Time) v rozlíšení 1280x720 bodov pri frekvencii 24 obr./s. Maximálna dĺžka jednej sekvencie je 10 minút. Zvuk je stereofónny. Rušivé je neustále drobné korigovanie automatického zaostrovania.

Pri manuálnom ostrení poteší dobrá kvalita obrazového výstupu. Vzhľadom na to, že má fotoaparát pevný širokouhlý objektív, sú možnosti kameramana dosť obmedzené. Celkovo je video len doplnkovou funkciou a videokameru nenahradí.

Ukážky videa v plnom rozlíšení

PLUSY

+ možnosť použitia drôtenej spúšte

+ unikátna konštrukcia hľadáčika

+ synchronizácia s bleskom až 1/2000 s

+ sánky pre blesk

+ 5 obr./s

+ Fn tlačidlo

+ simulácia filmov, bracketing simulácie filmov

+ vstavaný ND filter

+ vyvolávanie RAW vo fotoaparáte

+ diaľkové ovládanie externého blesku

+ elektronická vodováha aj v optickom hľadáčiku

+ priložený program pre spracovanie fotografii

MÍNUSY

- vypadávajúca zarážka na nabíjačke

- manuálne zaostrovanie

- v automatike len 1/1000 s

- nedotiahnutý firmvér

- koncepcia nasadzovania filtrov

- video

Záver

Fujifilm-u sa podarilo výborne skĺbiť tradičný koncept hľadáčikového fotoaparátu s digitálnou technológiou. Fotoaparát tak nie je len zlepenec prístrojov z dvoch časových ér, ale prístroj, ktorého koncepcia má jasný smer. Samostatnou kapitolou je hľadáčik, ktorý je majstrovským dielom konštruktérov. Obrazový výstup je taký, aký by ste od takéhoto fotoaparátu očakávali, ako z kvalitnej APS-C zrkadlovky. Po optickej stránke mám výhradu k makrorežimu, kde prístroj podáva podpriemerný výkon. Potešila by ma rezavejšia kresba objektívu a menšia vinetácia.

Chýba mi aj optická stabilizácia, aj keď u takéhto objektívu nie je nutná, ale posunulo by to možnosti snímania bez blesku a ešte rýchlejší štart fotoaparátu.

Fujifilm Finepix X100 je určite splneným snom mnohých fotografov zo starej školy. Vypĺňa medzeru na trhu a to vo veľkom štýle. Nie je to fotoaparát pre každého a to nemyslím na cenu. Budúci majiteľ by mal presne vedieť, do čoho ide, čo od fotoaparátu môže očakávať a aké je jeho primárne využitie. Určite sa nájdu aj takí, ktorí si kúpia X100 pre to ako vyzerá
a budú s ním fotiť ako s bežným kompaktom.

Na prvý pohľad vyššia cena zodpovedá nadštandardnému vypracovaniu, jedinečnej konštrukcii hľadáčika, kvalitnému snímaču a objektívu.

Oficiálne propagačné video (ang.)

FujiFilm Finepix X100 - technické parametre

Firma FujiFilm si je vedomá výnimočnosti tohto modelu a venovala mu samostatnú internetovú stránku, navrhnutú rovnako precízne ako fotoaparát: http://www.finepix-x100.com

Prospekt vo formáte PDF (ang.):  http://www.fujifilm.com/photokina2010/pdf/catalogue/finepix_x100_catalog.pdf

FujiFilm Finepix X100 si môžete zakúpiť v našom predajnom štúdiu www.ephotoshop.sk. Nákupom v našom obchode podporíte váš obľúbený portál.