V redakcii sa nám po dlhšej dobe objavil ďalší stredoformát. Keďže na rozdiel od kompaktov tieto prístroje každoročne nerastú ako huby po daždi, je to celkom pochopiteľné. Hoci švédsky výrobca na Photokine 2012 predstavil novšiu modelovú radu – H5D, aj tá staršia má stále čo ponúknuť. Vzhľadom na cieľovú skupinu, ktorej je Hasselblad určený, sme k recenzii pristúpili trochu netradične. Fotoaparát sme si vyskúšali dvaja a každý z nás vyjadrí svoj názor. V niečom sa určite budeme opakovať, ale dúfame, že vám to nebude vadiť. Naviac štandardne publikujeme surové alebo len minimálne upravované fotografie. Tentokrát sme sa snažili vcítiť do úlohy profesionálnych fotografov (ktorými nie sme) a vymysleli sme si niekoľko projektov, ktoré sme sa snažili priviesť až do finále v podobe upravenej fotografie.
Recenzia takmer pre nikoho a predsa pre všetkých
99,99% z vás tento fotoaparát nikdy naživo neuvidí, nie aby s ním fotografovalo. Vlastne by vás táto recenzia nemusela vôbec zaujímať. Nedosiahnuteľné a extrémne nás ale láka, Hasselblad rovnako ako najnovšie Ferrari. Sme fascinovaní týmito pre väčšinu nedostupnými produktami. Možno by stačila jedna bombastická veta a niekoľko fotografii, aby sme vás ohromili v štýle bulváru, ale my vám predstavíme fotoaparát tak, ako sa patrí. Akoby ste si ho mali ísť zajtra kúpiť.
Prvé dojmy a základné parametre
Je to obluda, za ktorej použivanie si nechá fotograf dobre zaplatiť. Veľká, ťažká, v mnohých parametroch a v ergonómii by ju porazil akýkoľvek amatérsky fotoaparát. Ale o tom nikdy stredoformátové zrkadlovky neboli a ani nie sú. Tu sa nepočítajú zaostrovacie senzory, obrázky za sekundu. Márne by ste hľadali funkciu videa a nekonečné možnosti užívateľských nastavení. V porovnaní s DSLR fotoaparátmi má omnoho menej funkcií, jednoduchšie meranie expozície, vyváženie bielej, jediný AF bod. Fotografovi sa len málo uľahčuje jeho práca. Ale na výstupe je fotografia spĺňajúca najvyššie kvalitatívne kritéria.
Hasselblad H4D-50 je stredoformátový fotoaparát modulárnej konštrukcie s odnímateľnou digitálnou stenou. Stavia na dlhoročnej tradícii filmových fotoaparátov Hasselblad, ktoré sa stali legendou. Ani Hasselblad sa nevyhol digitalizácii fotografie a celkovej modernizácii. Koncepcia ale zostala zachovaná. Základom je telo fotoaparátu, ku ktorému sa pripájajú objektívy, zadné steny so záznamovým médiom, rukoväte a ďalšie príslušenstvo. Nami testovaný model bol vybavený digitálnou stenou s rozlíšením 50 Mpx a optickým hranolom. K dvojici objektívov sme obdržali aj Tilt-Shift adaptér.
Hasselblad H4D-50 – parametre
Senzor: 50mpx (6132 x 8176 pixelov), 36,7 mm x 49,1 mm
Uzávierka: 1s – 1/800s
Farebná hĺbka: 16bit
ISO: 50-800
Dynamický rozsah: 14,5 EV
Úložný priestor: karty typu CF
Rýchlosť snímania: 1 snímka za 1,1 sekundy, 33 snímkov za minútu
Displej zadnej steny: 3” TFT, 24bit, 460 320 pixelov
Pripojenie: FireWire 800
Rozmery: 153 x 131 x 205 mm (s nasadeným 80mm objektívom)
Váha: 2290g (s 80mm objektívom, batériou a CF kartou)
Hasselblad HC 2.8/80 - parametre
Ohnisko: 82,3mm
Clona: 2,8-32
Optická stavba: 6 členov v 6 skupinách
Zaostrovacia vzdialenosť: 0,7m – nekonečno
Filtrový priemer: 67mm
Váha: 475g
Hasselblad HCD 4,0-5,6/35-90 - parametre
Ohnisko: 36,3 – 87 mm
Clona: 4,0 (5,6) – 32
Optická stavba: 13 členov v 11 skupinách, 1 asférický člen
Zaostrovacia vzdialenosť: 0,65m – nekonečno
Filtrový závit: 95mm
Váha: 1410g
Tilt-Shift adaptér obsahuje optický člen, bez neho by nebolo možne zaostrovať na nekonečno.
Červené klapky poistiek sú výborne navrhnuté pre jednoduchú manipuláciu.
Adaptér je rozmerný a občas zavadzia pri využití niektorých ovládacích prvkov fotoaparátu.
Dizajn a ergonómia
Predná strana
Po nasadení batérie, ktorá slúži ako grip, sú niektoré tlačidlá takmer nedosiahnuteľné.
Na prednej strane fotoaparátu nájdeme presne to čo by sme očakávali – bajonet na pripevnenie objektívu a to pekne veľký. Dosť v zákryte potom tlačidlá na zamknutie zrkadla/samospúšť a rýchle priclonenie. K týmto tlačidlám sa je pomerne ťažké dostať v prípade, že je nasadená batéria, alebo má fotograf väčšie prsty. Trochu nelogické, ale budiž. Nechýba asistenčné svetielko automatického ostrenia a označenie príslušnosti k značke.
Prednú stranu zadnej steny tvorí pohľad na samotné srdce – snímač s rozmermi 36,8 x 49,1 mm.
Bočné strany
Po bokoch toho veľa nenájdeme – okrem pripojenia batérie, či kontaktov na pripojenie zábleskových svetiel nič podstatné. Detto platí pre zadnú digitálnu stenu.
Zadná strana
Tlačidlo True Focus pre aktiváciu zaostrenia je dobre prístupné pre ovládanie palcom.
Ak si to rozdelíme – zadná strana fotoaparátu nám ponúkne výhľad na sklopené zrkadlo z tej druhej strany ako je zvykom. Na pravej strane potom tlačidlo na zaostrovanie pomocou funkcie True Focus a zámok expozície. Nechýba otočný volič.
Zadná strana digitálnej steny – na nej nájdeme 3“ displej na prehliadanie fotiek + samotné ovládanie fotoaparátu. Teda v prípade, že radšej nastavujete parametre cez displej.
Hľadáčik
Pohľad na matnicu vhodnú skôr pre automatické, než manuálne zaostrovanie.
Zvyčajne hľadáčik radíme do inej kategórie, ale keďže celý H systém je modulárny, popíšeme ho tu. Na nami testovanom modeli sme mali hľadáčik s označením HVD 90x – toto označenie znamená, že obraz je otočený o 90° oproti matnici – tak ako sme na to zvyknutí pri digitálnych zrkadlovkách (oči rovnobežne s objektívom). Je vybavený dioptrickou korekciou od -5 do +3,5 dioptrie a 3,1-násobným zväčšením. Na čo asi užívatelia zrkadloviek zvyknutí nebudú je zabudovaný blesk na vrchu hľadáčika, či sánky na externé Metz blesky.
Hasselblad ponúka ešte „menší“ HV 90x s 2,7x zväčšením a HVM hľadáčik (šachta) na fotografovanie od pása (oči kolmo na os objektívu) s 3,2x zväčšením.
Horná strana
Vstavaný blesk by ste na takomto fotoaparáte asi nečakali.
Pokiaľ odpojíme hľadáčik, naskytne sa nám pohľad na matnicu. Vedľa nej potom malý stavový displej, spúšť, ďalší otočný volič a šesť ovládacích tlačidiel.
Technické vybavenie
O technickom vybavení samotného fotoaparátu je ťažké niečo napísať – všetko podstatné sa totiž deje v zadnej digitálnej stene. Keď si to povieme veľmi zjednodušene, samotný Hasselblad H4D sa rovná bajonet, spúšť, zrkadlo a matnica.
Ale nie, nejdeme vás tu naťahovať. Digitálna stena, ktorú sme mali na test mala senzor CCD, ktorého rozlíšenie je 50mpx. Do pixelových rozmerov sa to premietne ako 6132 x 8176 pixelov. Veľkosť senzora, ktorý sa v nej ukrýva je 36,7 x 49,1 mm (pre porovnanie fullframe prístroje majú veľkosť približne 24 x 36 mm). Prepočítavací faktor na 35mm je 0,8x, takže pri Hasselblad objektíve s ohniskovou vzdialenosťou 80mm dostávate 64mm na kinofilme.
Dynamický rozsah udávaný výrobcom je 14,5 EV a rozsah ISO 50-800. Snímky sa ukladajú v 16-bitových farbách a nehľadajte tu žiadny JPEG. Žiadnu kompresiu. RAW snímka formátu 3FR má zhruba 65MB a pri kadencii niečo vyše sekundy na snímku sa tak dostanete na cca 30 snímkov za minútu – no pre športových fotografov tento aparát rozhodne nie je.
O automatické zaostrovanie sa stará jeden jediný pasívny krížový senzor. Práve preto je technológia True Focus natoľko potrebná a určite by ju ocenili mnohí aj v iných prístrojoch. Nie je samozrejme všemocná – ak pri prekomponovaní ustúpite o krok doprava alebo spravíte prekomponovanie s minimálnym uhlovým posunom, neporadí si.
True Focus – pre stredoformátové zrkadlovky neexistuje viac-bodový zaostrovací systém lepšie pokrývajúci fotografovanú scénu. Fotografi sú preto nútení použiť stredový zaostrovací bod a následne snímok prekomponovať. Tým sa zmení uhol roviny zaostrenia voči fotografovanému objektu čím sa časť objektu, ktorú sme chceli mať zaostrenú dostane mimo roviny ostrosti. Tento fakt je dobre pozorovateľný pri nižších clonových číslach a kratších zaostrovacích vzdialenostiach. Aby sa tomu zamedzilo, firma Hasselblad pre svoje stredoformátové prístroje vyvinula novú senzorovú technológiu, ktorá meria uhlový posun a APL(Absolute Position Lock) procesor, ktorý tieto posuvy zaznamenáva a následne vyhodnocuje nutný posun ostrenia, ktorý predá zaostrovaciemu systému v objektíve. Fotograf tak môže s kľudným svedomím prekomponovať snímok a nebáť sa o posun roviny ostrenia. Anglické PDF od Hasselbladu.
Praktické fotografovanie (Tomáš)
Prvé čo si naozaj na Hasselblade všimnete, je jeho úctyhodná veľkosť a váha hravo presahujúca dva kilogramy (s nasadeným základným 80/2,8 objektívom). Nedá sa povedať, že by som bol trasorítka, ale na celodennú túru to fotoaparát nie je. Aj pri zhruba dvojhodinovom fotení dá nezvyknutému fotografovi celkom zabrať. Čo sa týka ergonómie – nie je najhoršia, ale aj tak je vidno, že tu asi Hasselblad na fotografov nemyslel. Niekotoré ovládacie prvky sú umiestnené celkom nepodarene – ako napríklad nastavenie samospúšte – po ergonomickej stránke je lepšia každá D-SLR zrkadlovka, či konkurencia ako Phase One či Pentax 645.
Samotné ovládanie a nastavovanie prístroja je pomerne jednoduché a intuitívne cez malý stavový displej na vrchu. Toto ale už nemôžem povedať o zadnej stene, kde si mohli dať pri tej cene trochu záležať. Veď výzorom a funkčnosťou menu ju predstihne takmer ktorýkoľvek dnešný kompakt.
Prvý pohľad do hľadáčika naplnil a ešte prekonal očakávania a skúsenosti, ktoré som mal s Mamiyou 645AFD II. Obrovské domáce kino, v ktorom fotograf vidí aj to čo nechce. S tým sa komponovalo jedna radosť. Autofokusová matnica, ktorá bola na nami testovanom modeli osadená sa samozrejme dá jednoducho vďaka modularite systému vymeniť. V prípade fotenia makra, alebo potreby ostriť manuálne by som volil výmenu.
O čom ale tento fotoaparát vlastne je? O kvalite vstupu cez vynikajúce objektívy a kvalite výstupu o ktorý sa postará snímač. Čas, clona, ISO – expozičný trojuholník musí mať človek pri fotení s Hasselbladom proste v oku už pred zmáčknutím spúšte – nemôže sa totiž spoľahnúť, že za neho niečo spraví fotoaparát. Ten šumí už na ISO 200, meranie expozície sa skôr spolieha na obrovský dynamický rozsah ako na presnosť, vyváženie bielej je nočná mora a clona sa pochopiteľne správa inak ako na APS-C alebo FullFrame zrkadlovkách.
Aby som vás ale iba nestrašil – to čím sa vám Hasselblad za všetky tieto nepríjemnosti odvďačí je nekompromisný výstup. 16-bitové spracovanie obrazu, obrovské rozlíšenie a kvalitné objektívy. Ideálne na produktovú, reklamnú a fashion fotografiu s tým, že upravovanie fotografií musí byť pre počítač nočnou morou, no pre fotografa/retušéra výbornou pomôckou. To boli predpoklady s ktorými sme na Hasselblad čakali.
Projekt: Mirbach
Chceli sme si vyskúšať veľké rozlíšenie Hasselbladu aj v nejakej reálnej situácii, na aké sa tento fotoaparát používa. Ak to trochu preženieme – na fashion štýl fotenia, v ktorom ani tak nešlo o tú módu ani modelku. Narýchlo zavolaná kamarátka ako modelka a kamarátka vizážistka, z ateliéru zábleskové svetlá a poď ho fotiť do historických priestorov Mirbachovho paláca v Bratislave.
Kým vizážistka pracovala na modelke, my s kolegom sme mali hlavy v smútku z toho ako nasvietiť miestnosť plnú obrazov, ktoré boli zasklené bez toho, aby sme mali úplne šialené svetelné odrazy a pritom mali prostredie kvôli recenzii nasvietené dostatočne homogénne. To bolo z dôvodu, aby ste mohli vidieť na fotografiách maximum detailov z danej miestnosti. Keby išlo iba o samotné nasvietenie modelky, hravo si vystačíme s jedným svetlom a prípadnou odrazovou doskou. (to ani nehovorím o patáliách spojených s fotením za plnej prevádzky, zvedavých návštevníkoch galérie a až príliš proaktívnom technikovi :) ) Akonáhle sme mali všetko pripravené, začal som sa narýchlo zoznamovať s Hasselbladom.
Hoci som mal na zoznámenie sa iba hodinku odkedy nám ho kuriér doniesol, nebol to problém – sparťanské nastavenia a žiadne záludnosti zaručili, že moje starosti sa zúžili na nastavenie expozície a najväčšou starosťou bolo svetlo. Ak patríte, podobne ako ja, medzi tých fotografov, ktorí milujú mechanickejší zvuk zrkadielka tak si prídete na svoje. Je to majestátna hudba pre uši. Samozrejme je ale chod zároveň veľmi kultivovaný a človek sa tak nemusí báť nejakých vibrácií.
Ak si odmyslím doslovnú pomalosť fotoaparátu, nemám mu čo ohľadom fotenia s ním vytknúť. Pri niektorých veciach, na ktoré som zvyknutý zo zrkadlovky som si síce musel iba trpko zahryznúť do jazyka a ísť ďalej – žiadny výber zaostrovacieho bodu, žiadna kadencia 6fps a vyššie. Hasselblad je stroj na precíznosť v každom ohľade a na fotografa kladie vysoké nároky.
Ukáže vám každú chybu ktorú urobíte a bohužiaľ vám ju ale ukáže až na veľkom monitore počítača, nie na trojpalcovom displeji zadnej steny.
Hoci je prvý pohľad na výstup z Hasselblada trochu prekvapením, žiaden strach. RAWy sme v redakcii otvárali za pomoci Adobe Lightroomu vo verzii 4 a vyskúšali sme aj editor priamo od Hasselbladu s názvom Phocus – k tomu vám viac povie Karol.
Pri náhľade na fotografie v Lightroome ma zarazil zaujímavý ružovkastý nádych, ktorý som pri prehliadaní fotografií na zadnej stene nevidel (a už som sa bál, že podobne ako naša školská Mamiya má nejakú chybu, ktorá nepôjde odstrániť – tá pre zmenu silno vinetovala do modra a doteraz netuším či bola chyba v sklách alebo v zadnej stene.) Našťastie sa pri samotnej editácii fotografií tento nádych už neobjavil a tak sme sa na tie 50 megapixelové fotky pozreli. V prvom momente zarazí akási plochosť fotografií čo sa týka farieb. Pleťovka ani po vyvážení bielej nevyzerala najlepšie, zmena profilu v LR4 tiež nepomohla. Kúzlo Hasselbladu sa prejaví až keď fotkám trochu pomôžete. Zvýšenie kontrastu, trocha kolorizácie a človek sa nestačí diviť, koľko polotónov zrazu vidí. Rovnako plynulosť prechodu medzi nimi, medzi svetlom a tieňom a koľko detailov na tej fotografii vďaka 16 bitom a veľkému rozlíšeniu vlastne je. Aj pri 300% zväčšení fotografií sú detaily veľmi dobre viditeľné a retušéri musia mať radosť. Ak si odmyslím dátovú náročnosť na hardvér počítača, s fotografiami v takomto rozlíšení sa pracuje jedna báseň.
Praktické fotografovanie (Karol)
Hasselblad H4D nie je zložitý. Pri jeho používaní nepotrebujete milión funkcii. Potrebujete len správne zaostriť a exponovať. Ovládanie fotoaparátu je sústredené do dvoch častí: na rukoväť a na zadnú stenu. Na rukoväti je malý displej s ešte menšími tlačidlami. Pri nadpriemernej veľkosti fotoaparátu je plocha pre ovládacie prvky malá a trpí tým ergonómia ovládania. Pri fotografovaní nočných záberov v zime a rukaviciach bolo ovládanie obtiažne. Prekvapil ma najdlhší čas uzávierky, ktorý je len 1 sekunda. Dlhšie časy sú k dispozícii už len v režime BULB. Keďže som k fotoaparátu nemal diaľkovú spúšť, musel som s fotografovaním skončiť, kým bolo dosť svetla. Displej ukazuje fotografie svetlejšie ako sú v skutočnosti. Ak fotoaparát poznáte, korigujete expozíciu. Lepšie je ale použiť expozimeter s bodovým meraním jasu.
Napriek veľkosti a vyššej hmotnosti sa mi s fotoaparátom nepracovalo nepohodlne. Vyššia hmotnosť stabilizuje fotoaparát v rukách. Automatické zaostrovanie je za dobrých svetelných podmienok dostatočne rýchle. Za šera ale už niekedy nedokáže zaostrovať a musel som prepnúť zaostrovanie na manuál. V takej chvíli sa ukázala nevýhoda matnice optimalizovanej pre automatické zaostrovanie. Hasselblad je ale modulárny a výmena matnice je štandardý úkon. Keby bol fotoaparát môj, okamžite si kúpim matnicu s fresnelkou a zaostrovacím klinom.
Stredný formát so špecificky malou hĺbkou ostrosti dáva do popredia problém so zmenou zaostrovacej vzdialenosti pri prekomponovaní, ktorý poznajú majitelia DSLR pracujúci s vysokosvetelnými objektívmi. Tí maju k dispozíci viac zaostrovacích senzorov, ktorými tento problém eliminujú. Hasselblad s jediným senzorom prináša iné riešenie - True Focus. Automatické zaostrovanie ktoré pri prekomponovaní upraví zaostrovaciu vzdialenosť. Funkcia sa aktivuje stlačenim tlačidla na rukoväti. Je šikovne umiestnené a priam priťahuje palec. Ovládanie je intuitívne a zvykol som si prakticky ihneď. Funkciu vám vyššie podrobnejšie vysvetlil Tomáš.
Stredný formát je obľúbený pre väčšie možnosti práce s hĺbkou ostrosti a špecifický prechod medzi ostrými a neostrými časťami obrazu. Na druhej strane je problematickejšie dosiahnúť dostatočnú hĺbku ostrosti. Obzvlášť v krajinárskej a produktovej fotografii. Fotografovia týchto žánrov ocenia Tilt-Shift adaptér, ktorý sme mali aj my k dispozícii. Je to kus krásneho príslušenstva, veľmi dobre a premyslene vyhotoveného. Obsahuje optický člen, ktorý je nutný aby sa s objektívmi dalo zaostrovať na nekonečno. Využil som ho pri fotografovaní čokolád. Naklopením roviny ostrosti sa dosiahne väčšia hĺbka ostrosti.
Počítač ako povinná výbava
Zobrazenie fotografii na displeji digitálnej steny treba brať s rezervou. Takmer povinným príslušenstvom je počítač pripojený k fotoaparátu, pre okamžitú kontrolu záberov. Hasselblad vyžaduje presnú expozíciu a pri profesionálnych zákazkách nemáte priestor na chyby. Okrem počítača vo výbave nesmú chýbať exponometrické pomôcky (expozimeter/flashmeter, 18% šedá tabuľka, referenčná kalibračná tabuľka).
Projekt 1: Weimarský stavač
Návšteva mladého páru zo psom v našej redakcii nám prišla vhod. Krásny poľovnícky pes je vďačný objektom pre fotografovanie. Práve tu som využil funkciu True Focus.
Projekt 2: Čokoláda
Jedným z odborov fotografie, kde sa fotoaparáty Hasselblad využívajú, je produktová fotografia. Nie však pre webové obchody. Objektami fotografovania bývajú produkty najlepších a najluxusnejších značiek s vysokými nárokmi na kvalitu reprodukcie. Náš ateliér je vybavený skôr pre portrétnu, než produktovú fotografiu a tak mi dúfam prepáčite nie úplne idálne nasvietené zlaté prvky na obaloch čokolád. Stredoformátový fotoaparát má pri snímaní detailov malú hĺbku ostrosti a tak mi prišiel vhod Tilt-Shift adapér, ktorý sme mali k dispozícii.
Projekt 3: Nočná Bratislava
Nočné zábery sú pre mňa testom dynamického rozsahu fotoaparátu. Na nich sa ukáže aj potenciál RAW súborov pre ďalšie úpravy v počítači. Fotoaparát mi hodil poleno pod nohy, pretože najdlhší expozičný čas je 1 sekunda, čo na nočnú fotografiu nestačí. V režime BULB sa dá samozrejme exponovať aj dlhšími časmi, ale bez káblovej spúšte som dlhšie časy použiť nemohol. Pri expozícii som sa orientoval obrazom na displeji zadnej steny. Ukázalo sa, že displej zobrazuje fotografie svetlejšie ako sú. Nedostatky ukázal aj autofokus, ktorý za šera nevedel zaostriť na protiľahlom hradnom kopci.
Súbory som najprv vyvolal v programe Lightroom, kde sa pri editácii tieňov objavil nepekný farebný šum. Lepšie si počínal program Phocus, ktorý dokáže lepšie využiť dynamický rozsah a informácie ukryté vo svetlách a tieňoch.
Projekt 4: Jednoduchý portrét v interiéri
Pri fotografovaní kolegu Timoteja som nemal žiadne väčšie umelecké ambície. Chcel som si len odskúšať ako u stredoformátového fotoaparátu prebieha prechod medzi zaostrenými časťami obrazu a tými mimo hĺbky ostrosti. Ten je špecifický a veľmi príjemný. U D-SLR s FF alebo APS-C snímačom je prechod strmejší a tak trochu drsnejší. Práca s hĺbkou ostrosti u stredného formátu je niečo, čo sa nedá vyjadriť v megapixeloch, milimetroch, či rozsahu EV.
Na rozdiel od Tomáša som nechal portréty bez retuše vád pleti, aby sa naplno ukázali najmenšie detaily, ktoré je fotoaparát schopný zachytiť.
Prvé dva portréty sú snímané s použitím zábleskových svetiel pri clone F/11.
Tieto portréty sú snímané s použitím pilotných žiaroviek pri clone F/2,8.
Znova pilotky a clona F2,8.
Phocus alebo Lightroom
Spolupráca medzi Hasselbladom a Adobe je avizovaná na stránkach Hasselbladu a aj v ich reklamách. Preto niet divu, že Adobe Camera Raw podporuje RAW súbory z tohto fotoaparátu. My sme fotografie vyvolávali v programe Adobe Lightroom 4, ktorému nechýba ani databáza objektívov Hasselblad pre korekciu chýb.
Hasselblad ponúka zdarma svoju aplikáciu Phocus, ktorá je vlastne RAW konvertorom umožňujúcom aj dávkové spracovanie. Nie je tak prepracovaný ako Lightroom, ktorý má širšiu funkcionalitu a je univerzálnejší. Vyvolal som na porovnanie niekoľko fotografii v obidvoch programoch v štandardnom nastavení, bez akýchkoľvek úprav. Fotografie z Lightroomu sú ostrejšie, ale je na nich zvýraznený farebný šum a celkovo sú mierne studenšie. Oproti tomu fotografie vyvolané vo Phocuse sú farebne vernejšie (profil Standard) s mierne bohatšími poltónmi a menším šumom. Ako podklad pre ďalšie spracovanie, napr. v Photoshope, sú vhodnejšie fotografie vyvolané v programe Phocus. Po chvíľke práce s odšumovaním, doostrovaním a vyvážením bielej sú aj výstupy z Lightroomu veľmi dobré.
Porovnanie reprodukcie farieb v Adobe Lightroom s dvomi dodávanými profilmi a profilom vytvoreným pomocou Colorcheckeru.
Program Phocus je dobrý v zlepšení kresby v tieňoch. Oproti Lightroomu len minimálne zvýrazňuje šum.
Prostredie programu Phocus.
Vľavo fotografia vyvolaná v programe Lightroom, vpravo v programe Phocus.
Vľavo fotografia vyvolaná v programe Lightroom, vpravo v programe Phocus.
Záver (Tomáš)
Ak patríte k ľuďom, ktorí vyžadujú najvyššiu kvalitu a neboja sa za ňu zaplatiť, Hasselbladom nič nepokazíte. Ak vám nevadí to, že vo funkciách mašinu za 30000€ predčí ktorýkoľvek kompaktný fotoaparát a ktorý vás môže na prvý pohľad odstrašiť doslova sparťanskou výbavou. Kvalita výstupu je však so zrkadlovkami ešte stále neporovnateľná, hoci tento rozdiel sa prístrojmi ako Nikon D800E čoraz viac zmazáva.
Tento fotoaparát nie je pre masy – ani cenou, ani funkciami. Je určený pre profesionálov, ktorí jeho kvalitu potrebujú a využijú a nechajú si za to aj náležite zaplatiť. Ak budete mať šancu, určite si s ním skúste zafotiť – každé cvaknutie zrkadla je malý zážitok.
Záver (Karol)
Pred pár rokmi bol rozdiel v obrazovej kvalite medzi DSLR a stredoformátovými zrkadlovkami priepastný. Dnes už tomu tak nie je. Zrkadlovky prenikajú do segmentu, ktorý bol vyhradený stredoformátu. Hasselblad a ostatný výrobcovia ale ponúkajú aj niekoľkonásobne väčšie rozlíšenie ako najlepšie súčasné zrkadlovky. Z nich žiadna neumožňuje výmenu snímača. U Hasselbladu máte možnosť výmeny zadnej steny, výhoda modularity. A potom sú tu samozrejme objektívy. Modularita, objektívy, obrazová kvalita, práca s ostrosťou typická pre stredný formát. To sú benefity Hasselbladu. Nie sú lacné. Majiteľ tohto fotoaparátu si musí vedieť na seba zarobiť.
Stredoformátové fotoaparáty nie sú univerzálne a veľa žánrov s nimi jednoducho nenafotíte. Sú to špecialisti. Pre dosiahnutie špičkových výsledkov musí byť fotograf profesionál (v zmysle fotografickom a nie nutne zárobkovom). Fotoaparátu musí vedieť pripraviť optimálne svetelné podmienky.
Po PhaseOne 645DF P65+ je Hasselblad H4D druhým digitálnym stredaformátom, ktorý som si mohol vyskúšať. Napriek rozdielnemu dizajnu majú obidva fotoapráty mnoho spoločného. PhaseOne vyniká väčším množstvom detailov. Hasselblad ho ale poráža väčším dynamickým rozsahom a lepším vyvážením bielej. Plusom je aj funkcia True Focus.
Odkazy
http://www.hasselbladusa.com/products/h-system/h4d-50.aspx
http://www.hasselbladusa.com/products/lenses-and-accessories/h-system-lenses.aspx
http://www.hasselbladusa.com/media/2234814/when%20true%20focus%20makes%20a%20difference.pdf
Pridaj komentár
