Samsung NX11 sa prakticky nelíši od svojho predchodcu NX10 – upravená bola trochu ergonómia (prerobený grip), a doplnená podpora funkcie i-Function a GPS. Odporúčam teda si pozrieť recenziu NX10, toto bude skôr doplnenie.
NX11 je teda hybridný fotoaparát s výmennými objektívmi, s proprietárnym bajonetom NX. Samsung zatiaľ predáva iba minimum objektívov – stabilizované zoomy 18-55 a 50-200 mm, nestabilizovaný skladací zoom 20-50 mm (dodáva sa s kompaktnejším modelom NX100) – všetky so svetelnosťou 3,5-5,6 – a dva pevné objektívy 20 mm f/2,8 a 30 mm f/2. Okrem toho sa dá použiť originálna redukcia na bajonet Pentax K (Samsung používal bajonet Pentax v niekoľkých zrkadlovkách), jej cena je ale dosť vysoká. A objavujú sa samozrejme aj neoriginálne redukcie na takmer všetky ostatné bajonety.
Systém NX sa ale dosť spolieha na kompatibilitu s vlastnými objektívmi – niektoré sú napríklad vybavené nastavovacím tlačidlom, zväčšenie obrazu pri manuálnom ostrení sa aktivuje ostriacim krúžkom, a hlavne je tu stabilizácia. Podobne ako systém Sony NEX, aj Samsung opustil systém stabilizovaného tela, ktorý bol použitý v zrkadlovkách (ako Sony/Minolta, tak aj Samsung/Pentax) a zaradil sa tak k Panasonicu – všetci používajú už iba stabilizované objektívy. Je to škoda, pretože u hybridných fotoaparátov nemá stabilizácia v tele žiadne nevýhody. U zrkadloviek sa dá argumentovať stabilizovaným hľadáčikom a ostriacim senzorom, ale u hybridov všetky tieto funkcie obstaráva samotný obrazový senzor. Takto treba kupovať novú stabilizáciu s každým objektívom, čo ich robí náchylnejšími a drahšími. Kto si chce užívať stabilizáciu s každým objektívom, vrátane tých pripojených cez redukciu, má iba jednu možnosť – Olympus m43.
Objektívy NX používajú rovnaký smer zoomu a ostrenia, ako napr. systém Nikon. NX má však opačne orientovaný bajonet, takže ak chytáme objektív za zoomovací krúžok (vzhľadom k drobným rozmerom dosť pochopiteľné), pri odoberaní objektívu z tela si odzoomujeme. Toto sa trochu nedomyslelo. A celkovo sa zdá, akoby telo a oba objektívy navrhovali tri rôzne tímy.
Ergonómia chválitebná
Telo Samsungu NX11 je spracované príkladne. Iba zopár takýchto malých fotoaparátov sa drží takto dobre a ešte menej ich pôsobí pevne. Plast je kvalitný, zdrsnený, úchop prekvapivo stabilný, s malým objektívom 18-55 je fotoaparát výborne vyvážený. Rozmiestnenie tlačidiel dáva logiku a hoci sú všetky okrem Menu nasadené na pravú stranu, nezavadzajú a napriek drobným rozmerom sa dobre ovládajú. Iba tlačidlo farebného profilu sa mi podarilo párkrát omylom stlačiť pri silnejšom úchope. Zapínanie je riešené otočným ovládačom okolo spúšte – detail zdedený od Pentaxu.
Porovnanie rozmerov s bežnou malou zrkadlovkou
Celkovo je NX11 v podstate zmenšená zrkadlovka – jednak samozrejme vstavaným hľadáčikom (hoci LCD), ale aj celkovou koncepciou a ovládaním. Nejde cestou dotykových displejov ani prílišného zjednodušovania. Nemá telo posiate priehrštím tlačidiel, ale všetky dostupné majú svoj účel a veľká väčšina funkcií sa dá ovládať priamo. Zaujímavé je napríklad tlačidlo reset blízko spúšte – jedno stlačenie vyresetuje kompenzáciu expozície, dve stlačenia aj nastavenú clonu alebo čas. Praktická vec hlavne vtedy, keď chytíme aparát do ruky a potrebujeme rýchlo urobiť záber, ale niečo je nevhodne nastavené. Aparát je vybavený aj tlačidlom hĺbky ostrosti, keďže objektív sa zacloní až pri snímaní, podobne ako u zrkadloviek. Fotoaparátu by možno prospel druhý otočný volič, ako má menší súrodenec NX100, ale v podstate nechýba.
Prehľadné je aj zobrazenie informácií na displeji. Naspodku sú základné údaje, ktoré imitujú štýl hľadáčika zrkadlovky, po stranách všetky podstatné nastavenia a takisto živý histogram. Keď je niečo nastavené mimo základ, objavujú sa ďalšie ikonky, takže vidíme, že vyváženie bielej je upravené do istej farby. Keď je nastavené ISO na automatiku, pri stlačení spúšte do polovice sa ukáže aktuálna hodnota. Pri návrhu fotoaparátu sa evidentne rozmýšľalo a dobre sa s ním pracuje.
Dizajnéri si ale príliš pustili fantáziu pri navrhovaní grafického rozhrania. Nastavenie každej veci (ISO...) prekryje väčšinu obrazovky grafickým prvkom. Vyzerá to pekne, ale je skôr na príťaž. Napríklad pri vyvážení bielej je v strede obrazovky obrovská ikona a tretina obrazovky je čiernobiela, čo je pri vyvažovaní bielej naozaj hlúpe. Jednoduchšie rozhranie by bolo praktickejšie. Na druhej strane sa každé nastavenie dá upraviť priamo z režimu fotografovania a netreba loziť do menu. Jediná voľba, ktoré nie sú dostupná okamžite, je systém ostrenia (jeden bod, rozpoznanie tváre atď.), ktorý treba vybrať v menu.
Systém NX podporuje aj tlačidlá na objektívoch – jedno sa nachádza aj na objektíve 18-55. Dajú sa pomocou neho meniť základné parametre ako ISO – stláčaním iFn sa vyberá voľba a otáčaním ostriaceho krúžku sa nastavuje hodnota.
Prezeranie fotografií je už ťažkopádnejšie. Fotoaparát svoje 16-megové snímky nevykresľuje veľmi bleskovo. Zoomovanie je pomalé a po veľmi malých krokoch, navyše tlačidlami navrchu – lepšie by sa na to hodili tlačidlá v dosahu palca, obzvlášť keď jedno je vhodne označené +/- (kompenzácia expozície). Horšie je, že po nazoomovaní sa nedá kolieskom prechádzať medzi snímkami, takže napr. na kontrolu správneho zaostrenia treba každý záber nazoomovať jednotlivo. Navyše obrázky fotené na výšku sa pri nazoomovaní preklopia do horizontálnej polohy. Takisto zdržiava, že pri mazaní jednotlivých snímkov treba tri stlačenia.
Trochu aj k displejom. Hlavný, na zadnej strane, používa technológiu AMOLED. Hoci používa nižšie rozlíšenie než najlepšie LCD (obvykle 920k bodov), pôsobí veľmi prirodzene – asi ako kvalitný CRT monitor v porovnaní s LCD. Najlepšou devízou je výborná čitateľnosť aj na veľmi ostrom slnku a široké pozorovacie uhly.
Hľadáčik je klasický LCD a hoci nedosahuje kvalitu hľadáčikov Panasonicu, takisto poskytuje pomerne prirodzený obraz. Je úplne porovnateľný s hľadáčikmi zrkadloviek amatérskej triedy – zrkadlovky síce poskytujú lepší pocit, keďže sa pozerá priamo cez sklo, ale v horšom osvetlení poskytne LCD hľadáčik lepšiu službu. Fotil som v interiéri starého domu lacnou zrkadlovkou aj Samsungom NX11 – v hľadáčiku zrkadlovky bolo vidieť veľmi slabo, kým NX11 zosilnil signál a hľadáčik bol jasný ako za dňa. Takisto prekresľovanie obrazu je veľmi rýchle, aj keď občas je viditeľný efekt rolling shutter (nakláňanie zvislých čiar pri rýchlom pohybe).
Prepínanie medzi displejmi sa realizuje automaticky, pri priložení k oku, mohlo by ale byť rýchlejšie. Oba displeje na testovanom kuse mali nádych do modra, ale farebnosť aj jas sa dajú nastaviť pre oba nezávisle. Jas sa štandardne mení automaticky podľa svetelných podmienok.
Processing...
S nasadeným objektívom 18-55 sa NX11 aj rýchlosťou vyrovnáva bežnej základnej zrkadlovke so setovým objektívom podobného rozsahu. Oneskorenie spúšte je takisto porovnateľné, možno o pár milisekúnd väčšie. Avšak kto je už zvyknutý na ostrenie so zrkadlovkou, potrebuje si trochu poopraviť očakávania. Ostrenie pomocou obrazového senzora má svoje muchy. Keď pred fotoaparát postavíme komplexnú scénu s objektmi v rôznej vzdialenosti, často zaostrí akosi kompromisne. Podobne robí problém ostrenie na žiarivé farby – radšej zaostrí na zelené pozadie než na žltý alebo červený objekt v popredí, hoci je ostriaci bod priamo na ňom. Na druhej strane napríklad vo veľmi slabom svetle dokáže zaostriť na málo kontrastné subjekty, kde majú lacnejšie zrkadlovky často problém. Pomocné ostriace svetlo sa dá kľudne vypnúť – ak nie je úplná tma, nebude chýbať.
Na manuálne ostrenie treba objektív prepnúť do režimu MF a pootočiť ostriacim krúžkom. Tým sa aktivuje zväčšenie, ale vždy iba stredná časť (nie oblasť okolo ostriaceho bodu) a navyše zaberie celý obraz, takže stratíme prehľad o celkovej kompozícii scény. Nie je to veľmi podarené riešenie. Alternatívne sa dá zapnúť niečo ako diaľkomer, kde fotoaparát zvýrazňuje zaostrenú oblasť a graficky znázorňuje mieru ostrosti.
Nevýhody ostrenia pomocou merania kontrastu sa najviac ukážu pri použití teleobjektívu 50-200 alebo pri fotení pohyblivých objektov. Pri takomto použití nemá proti zrkadlovke šancu. Fotiť napríklad letiace čajky nemá význam sa ani pokúšať – nestihne ani zaostriť, nie to ešte sledovať pohyb. Na street fotografiu je lepšie sa spoliehať na bressonovský štýl a ostriť manuálne na fixnú vzdialenosť. Aj keď budú výrobcovia ostriace systémy tohto druhu naďalej vylepšovať, niektoré úlohy sú proste neriešiteľné.
Zatiaľ sú to systémové vlastnosti. Čo je už ale chybou fotoaparátu, je spomalenie pri fotení do RAW. Pri použití JPEG je všetko v poriadku, ale pri vyhotovení snímku do RAW sa počas ukladania nedajú meniť žiadne nastavenia ani spustiť prehrávanie. Ak sa o to pokúsime, pre istotu aparát zamrzne úplne s hláškou Processing, kým sa RAW neuloží. K záseku na pár sekúnd dochádza aj pri zobudení fotoaparátu zo spiaceho režimu. Lepšie je ho pri nepoužívaní vypínať, zapínanie je totiž okamžité. Niekoľkokrát sa stalo, že vyhotovenie fotografie trvalo dlhšie ako obvykle, zrejme keď fotoaparát identifikuje v obraze nejaký pohyb a pokúša sa doostriť.
Hláška Processing je trvalou súčasťou tohto fotoaparátu
Asi to nebol zámer, ale fotoaparát takto jasne naznačuje, že rýchlosťou so zrkadlovkou súperiť nebude. Na bežné, nenáročné použitie je ostriaci systém aj celková rýchlosť úplne dostatočná, ale netreba mať vysoké očakávania.
Video sa nahráva v kodeku H264 a rozlíšení 720p a je dobre použiteľné, no nejde o žiaden nadštandard. Oba setové objektívy majú také tiché ostrenie, že sa do zvuku videa vôbec neprenášajú ruchy.
Video – slabé svetlo (ISO 3 200) s objektívom 50-200 – zjavná je rýchlosť ostrenia s týmto objektívom a mimoriadne tuhý zoomovací prstenec.
Po stopách zrkadlovky
Fotoaparát samotný, aj so svojimi muchami, je sympatický prístroj – je skutočne orientovaný na fotografa, čo v dnešnej dobe dotykových displejov a HD videa nie je úplne samozrejmé. Kvalitný senzor APS-C, veľmi rozumné ovládanie a dobré spracovanie tvoria slušný základ fotoaparátu. Keby neboli problémy s rýchlosťou pri ukladaní do RAW a zoomovaní snímkov, a prehnane ikonkové grafické rozhranie, takmer by som nemal čo vytknúť (vzhľadom k triede a cene), a to sa mi nestáva často.
Ale setové objektívy, tie prišli z úplne inej galaxie. Ich mechanické spracovanie je skutočne slabé, priam bakelitové. Zoomovací krúžok na 50-200 je taký tuhý, že na jeho otáčanie treba vyvinúť priam silu – výsledok je vidieť na videu. Navyše sú oba objektívy rozlične koncipované – 18-55 má tlačidlo iFn a vertikálny prepínač AF/MF, takže stabilizátor sa dá vypnúť iba v menu. 50-200 má horizontálne prepínače AF/MF a stabilizátora.
Teleobjektív je ale kvalitatívne rozhodne lepší – aj na dlhom ohnisku a odclonení poskytuje slušne ostrý obraz. 18-55 je dobre použiteľný hlavne na dlhom konci, na niektorých širších ohniskách treba cloniť na f/11, aby bol obraz ostrý. Najviac mi vadila jeho slabá odolnosť voči protisvetlu – často spôsobuje veľmi silný závoj alebo aspoň prasiatka. Stabilizácia mi v oboch objektívoch pripadá o čosi menej účinná, než je zvykom, ale to môže byť spôsobené aj malou hmotnosťou zostavy – ľahký fotoaparát sa trasie oveľa viac.
Po stránke obrazu sa stačí pozrieť na recenziu NX10 – tu sa nič nezmenilo. APS-C senzor fotí zhruba na úrovni zrkadloviek minulej generácie, čiže veľmi dobre, hlavne keď vezmeme v úvahu cenu. Poradí si s farebnou dennou scenériou aj pochmúrnym večerom. V základe má tendenciu vytvárať viac pastelové farby, ale disponuje dostatkom farebných režimov, ktoré sa dajú nastaviť. Vo výstupe v JPG by mohlo byť lepšie riešený odstup od šumu, na hodnotách ISO od 800 sa už objavuje jednak šum, ale aj výrazné vyhladzovanie. Výstup na ISO 3 200 je už výrazne zašumený, hlavne v slabom svetle. S fotoaparátom sa dodáva bohatý, aj keď pomerne komplikovaný RAW konvertor Silkypix, takže s obrazom sa dá vyhrať.
Prostredie RAW konvertora
 |
 |
Výstup z JPG a RAW, ISO 1 600
Celkovo je fotoaparát podarený. NX11 sa dobre zaraďuje do medzery medzi kompakty a zrkadlovky a je vhodný hlavne pre ľudí, ktorí hľadajú menšiu a menej výkonnú alternatívu k lacnej zrkadlovke. Prípadne dovolenkový doplnok, ale so zachovaním ovládacieho komfortu. Zároveň patrí v kategórii bezzrkadloviek k najväčším. Potenciál každého systému je hlavne v objektívoch a v oblastí tých setových musí NX ešte presvedčiť, hlavne v porovnaní s bohatšou konkurenciou (m43, NEX). Zatiaľ je to dobrý kandidát hlavne na používanie s pevnými sklami 20 a 30 mm.
Plusy a mínusy:
+ Kvalitné spracovanie a dobrá ergonómia
+ Logické ovládanie
+ Obraz (senzor) prakticky na úrovni zrkadloviek
+ Kvalitný zadný displej
+ Dobrý RAW konvertor
- Spomalenie pri fotení do RAW
- Nedoriešené zoomovanie snímkov
- Hľadáčik by mohol byť lepší
- Šum nie je dobre pod kontrolou
- Nepresvedčivé objektívy
V porovnaní so zrkadlovkami:
+ Výrazne menšie rozmery, s výnimkou Olympus E-4xx
+ Ostrenie s 18-55 je porovnateľné, oba systémy majú výhody
+ Video sa nahráva pohodlnejšie
- Ostrenie s 50-200 a na pohyblivé objekty je veľmi pomalé
- Niektoré operácie sú pomalšie
- Stabilizácia je menej účinná kvôli nižšej hmotnosti
Pridaj komentár
