S výletom do Škótska prišiel kamarát niekedy na jar tohto roku. Ja, po zhliadnutí pár fotiek som
mu jednoznačne odpovedal, že idem do toho. Potom mi však odišlo koleno, tak sme nechali výlet
výletom. No blížilo sa leto, koleno sa zlepšovalo a začali sme vymýšľať plán. Nakoniec sme sa
dohodli na ceste z Portree do Edinburghu cez 4 trasy - Skye trail, Cape Wrath Trail, West
Highland way a Forth & Clyde and Union Canals. Plán bol zvládnuť to za 13 dní, čo keď sa nad
tým tak zamyslím bol veľmi optimistický plán. No dosť bolo obkecávania, začneme.
Prvých 10 hodín autobusom do Glasgowa zbehlo rýchlo, cestovalo sa v noci a po Manchesteri bol autobus poloprázdny. Ranná zima v Glasgowe nás rýchlo prebrala, počkali sme pár minút a už prišiel bus smerujúci do Portree, ešte 7 hodín cestovania. Mal som chuť si trochu zdriemnúť, ale hneď ako sme vyšli z Glasgowa sme boli pri jazere Loch Lomond. Cesta sa kľukatila popri brehu a ja som sledoval tú nádhernú prírodu, už vtedy mi bolo jasné, že oko nezažmúrim. Ako autobus pokračoval v ceste vošli sme pomaličky do škótskych Highlands, míňali sme miesto natáčania novej bondovky, a stále to bolo krajšie a krajšie. Konečne sme dorazili do Portree...
Skye trailJe to neoficiálna trasa vedúca cez väčšiu časť ostrova. My sme šli jej časť z Portree do Broadfordu, dĺžkou 74kilometrov a plán bol zvládnuť to za 3 dni.
Deň 1.
Po 17 hodinovej ceste sme skočili nakúpiť jedlo do miestneho obchodu a pár minút po 15. hodine anglického času sme vyrazili.
Slniečko svietilo a tak sme nabrali pekné tempo. Do prvého miesta prespávania to bolo z Portree 20kilometrov. Prvých 15kilometrov sme zvládli za 3 hodinky čo bol super čas. Celý čas sme šli po asfaltke.
Asi 2 kilometre nám robili spoločnosť 2 ovce. Keď sme kráčali, kráčali aj ony. Ak sme zastavili na fotenie, zastavili aj ony a čakali kým sa pohneme. Nazvali sme ich Scottish guides (škótski sprievodcovia). Asfaltska skončila a v dialke sme už videli kemp, ešte 2kilometre a vegetíme. Za jemného dažda sme začali kráčať po svahu.
Začalo a prestalo pršať asi 10krát, to je také škótske. Raz vykuklo aj slniečko a mali sme možnosť najprv vidieť začiatok a potom koniec dúhy alebo koniec a potom začiatok?
No pri tejto časti sme narazili na 2 veľké problémy s ktorými sme nerátali. Prvý, bahnité úseky, by sa ešte zvládnuť dali, ale ten druhý to bola hrôza. Midges, malé a veľmi otravné mušky. Nemali sme so sebou žiaden repelent tak jediné čo nám ostávalo bolo nezastavovať a upaľovať do kempu. Chýbalo nám ani nie pol kilometra ku kempu, keď sme narazili na močiare a iná možnosť ako nimi prejsť a premočiť si topánky nebola. Tak sme konečne dorazili do kempu, neustále napádaní muškami sme postavili stan, prezuli sa a išli do neďalekého hotelu na teplú polievku.
Deň 2.
Budíček na pol 8 sa nevydaril, únava po dlhej ceste z Londýna a fakt, že vtedy pršalo nám predĺžil spánok asi o hodinku. Vstávame, sprchujeme sa, raňajkujeme a balíme stan. Je pod mrakom, ale nevyzerá to na dážď a teplota je ideálna. Jediný problém je ten, že sa nám nevysušili topánky, čiže začíname v sandáloch.
Po pár kilometroch prekračujeme množstvo potôčikov a blatnistých úsekov, kde sa vďaka sandálom kľudne môžme namočiť. Možno tie sandále neboli až taký zlý nápad. Bohužial otravné mušky sú stále naokolo čiže zastaviť môžme len na pár sekúnd. Viacminútové prestávky boli nereálne. Nedalo sa to vydržať. Po ceste sme míňali pár jazierok a okolo nás boli nádherné kopce.
Dorazili sme na druhú stranu ostrova a opäť vidíme more. Je tu "dedinka" Camasunary. V úvodzovkách to je preto, že to je len jeden domček ku ktorému nevedie žiadna asfaltka iba kamenistá cesta prechádzajúca cez nižšiu časť pohoria. Miesto na domček je to však veľmi pekné, ak by bol čas rád by som tam strávil pár dní.
Naša trasa pokračuje ďalej po pobreží. Náročnosť sa trošku zvýšili, treba byť opatrný. Miestami boli úseky kde jeden zlý krok mohol skončiť o 5-10 metrov nižšie na kamenistej pláži. Pár krát cesta vošla do minilesíka, kde sa trebalo pozohýnať a trocha potrápiť, ale bolo to príjemné spestrenie.
Jediným mínusom celej tejto časti boli hromady odpadu, ktoré vyplavilo more. No, ale s tým sa bohužial nedá nič urobiť. Cesta pokračovala ďalej a končila nad mestečkom Elgol, kde sme sa opäť napojili na asfaltku. Bolo už niečo po 16. hodine a mali sme za sebou 6 hodín chodenia a pred sebou ešte 3-4. Vyťahujem tajnú zbraň, hroznový cukor a bebe keksy! Po krátkej pauze pokračujeme.
Pomaly sa blíži večer a začíname sa obhliadať po nejakom mieste na stan. Nie je to bohvie čo. Buď súkromný pozemok a na ňom ovce alebo vysoká tráva, kde by sa stan postaviť nedal. Padá aj pár kvapiek, ale nie je to nič hrozné. Okolo 20. hodiny nachádzame vynikajúce miesto na stan. Dostavali sme ho v najvyšší čas. Akurát sa spustil lejak, no my už ležíme a večeriame v suchu v stane.
Deň 3.
Ráno bol plán založiť oheň a urobiť si instantnú polievku, bohužial sa nám to nepodarilo. Tak vyrážame. Do najbližšej dediny, Torrin, je to hodina cesty. Tam si skúsime od domácich popýtať vodu.
Na začiatku dediny je outdoor centrum, kde nám milí škótski turisti dovolili si doplniť vodu. Prehodili sme pár slov, odporučili im navštíviť Slovensko a pokračujeme ďalej. O pár metrov bola malá dedinská reštaurácia a tomu sme nedokázali odolať.
Naberáme energiu a vychádza Slnko, ktoré nám spríjemňuje cestu. Prichádzame k útesom. Sú miernejšie ako včera, ale rovnako krásne.
V diaľke si všímame približujúci sa dážď, prvýkrát vyberáme pršiplášte. Po pár minútovej intenzívnej prehánke prestáva. Rýchlo sa na útesoch posilňujeme a fotíme. Blíži sa totiž ďalší dážď.
Ten bol ešte kratší ako predchádzajúci, my schádzame dole k moru a pokračujeme pár metrov od neho. Cesta sa točí späť do vnútrozemia a do hôr, už len pár km a sme v Broadforde. Samozrejme, že to nemohlo byť tak jednoduché a prišiel posledný lejak, ale ten nás sprevádzal až do mesta. Tam sme sa chceli ubytovať v BnB (Bed and breakfast), všetko obsadené. Tak sme sa šli vysušiť do miestnej krčmy. Dávali futbal Anglicko vs. Škótsko a bola tam super atmosféra. Pomaly sa však začalo stmievať a my sme si museli nájsť miesto na stan.
Miesto to bolo veľmi luxusné. Dokončili sme prvú časť našej trasy a tak sme sa rozhodli, že je čas otvoriť domácu slivovicu. Bola vynikajúca :)
... a to je všetko z prvej časti nášho výletu. Prajem pekný deň. Pokračovanie nabudúce.
S pozdravom Tomáš Link
Pridaj komentár
