...pár minút po 15 hodine sa oddýchnutí a najedení poberáme z King Housu na zvyšok dnešnej túry. Náš cieľ, Bridge of Orchy, je asi 15km vzdialený.
Prekvapilo nás aj Slnko, ktoré nám na pár minút vyčarilo úsmev na tvárach. Pohodovým tempom sme sa vzďaľovali z King Housu a pred nami sa začala rozprestierať nádherná krajina. Nadšení fotíme a kráčame, míňame stále viac a viac walkerov West Highland way.
Takto parádne to vydržalo asi hodinu chôdze, keď sme potom pri horách zbadali približijúci sa lejak už sme to neriešilo. Tento deň to bolo asi 3 alebo 4 krát čo sme zmokli. Prichádzajúci lejak bol však špecifický.
Kým sa ku nám lejak dostal vstúpili sme na starú kamenistú cestu zo 17. storočia. Bolo fascinujúce v akom skvelom stave sa nachádza avšak to bolo asi jej jediné pozitívum. Pre naše už takto unavené nohy to bola nočná mora. Na chodidlách sme cítili každý kameň, na ktorý sme stúpili. Bolo to niečo hrozné. Do toho nakoniec dorazil aj lejak. Oproti tým predchádzajúcim z tohto dňa bol však silnejší a trval viac ako hodinu. Množstvo vody nevydržali naše topánky a boli totálne mokré čo nepridalo na pohodlnosti. Aj napriek týmto okolnostiam sme mali dobrú náladu a postupovali tak rýchlo ako to po tej ceste šlo.
Prestalo! Nachádzame sa pri Inveroran hoteli. K Bridge of Orchy to už je len chvíľka. Obaja si na pár minút sadáme a prezliekame mokré oblečenie. V dialke na lúke sa zjavujú 3 srnky a my obaja nemo sledujeme ako sa ku nám približujú. Vtedy mi konečne crnklo, že to chce vytiahnuť foták. Nedarí sa mi ho zapnúť. Žeby mi došla baterka? Rýchlo ju vymieňam a kričím na Jožiho nech to cvakne on lebo mám problémy.
Zatiaľ čo som sa ja snažil zistiť čo sa deje, Joži niečo odfotil. Môj foťák aj po výmene baterky nereaguje a mám z toho zlý pocit. No obaja sme už chcelo byť v Bridge of Orchy, sadnúť si, postaviť stan takže nechávam foťák foťákom.
Nachádza sa tu pri rieke malé miesto na kempovanie, kde sme sa zložili. Postavili sme stan, ktorý bol ešte mokrý z dnešného rána. Obaja sme si uvedomovali, že naše topánky do rána nevyschnú a pôjdeme v sandáloch. Stan našťastie vyschol za pár minút, pohádzali sme doňho veci a šli sme do krčmy zahriať sa. Bral som zo sebou aj nabíjačku na baterky. Zatiaľ čo Joži študoval cestu na ďalší deň a počasie ja som sa hral s foťákom. Skúsil som všetko, bohužial nezapol sa. Tušil som, že s tým nič nenarobím a dúfal som, že aspoň fotky sú v poriadku. Po zahriatí sa sme sa pobrali do stanu. Mali sme za sebou 34 kilometrov, zmokli sme 3-4 krát, pokazil sa mi foťák a už sme nemali nič na jedlo. Aj napriek tomu to bol výborný deň. Na záver sme si dali po poháriku slivovice a zaľahli spať.
Deň 8.
Sme bez jedla čiže nemá zmysel sa zdržovať a hneď sa pakujeme a vyrážame do najbližšieho mestečka Tyndrum. Je to približne 12 kilometrov čo sme chceli zvládnuť za 3 hodiny. Kráčali sme v sandáloch čiže to nemuselo byť až také jednoduché.
Cestička parádne lemovala krajinu. Bola to paráda. Hnal nás hlad a tak sme nakoniec do tej dediny dorazili za tie 3 hodiny. Vychádza Slnko a vysúša nám topánky zatiaľ čo sa stravujeme. Blíži sa 16-ta hodina, všetko vyzerá byť podľa plánu a pred nami je ešte 20 kilometrov do kempu, kde sa konečne osprchujeme.
Pár kilometrov po odchode z mestečka Tyndrum sa dostávame do takejto nádhernej časti, ktorá nám obom pripomínala naše Tatry. Bolo to úžasné. Zhodli sme sa, že z West Highland Way to bola zatiaľ najkrajšia časť a bola aj pekne náročná s pár nepríjemnými stupákmi.
Blížil sa večer a s ním aj obrovská únava. Naše chodidlá boli zničené už dosť a tých 12 kilometrov v sandáloch to nezlepšilo. Joži bol asi 20 metrov predomnou. Otáča sa a kričí, že vidí kemp. Jedlo, pivo! a teplo sprcha po 3 dňoch? Toto by neodmietol nikto. V reštike oznamujem Jožimu, že sme za 3 dni prešli úžasných 87 kilometrov a sme za polovicou West Highland Way. S touto super správou sa poberáme spať.
Deň 9.
Natešený sa budíme. Obaja vieme, že za kopcom sa nachádza obrovské jazero Loch Lomond, ktoré by nás malo sprevádzať ďalšie 2 dni a z neho je to do Glasgowa už iba na skok. Poberáme sa a ani nie po polhodine je to tu. Nádhera.
Prvá časť úseku popri jazere je veľmi zaujímavá a vôbec nie je jednoduchá. Trocha mi pripomínala Slovenský Raj, kde si treba dávať pozor na každý krok lebo môžte ľahko skončiť v jazere. Táto časť končí pri hoteli Inversnaid.
Taktiež tu ukončím aj tretiu časť nášho výletu. Ďakujem za pozornosť a ospravedlňujem sa za meškanie s touto časťou.
S pozdravom Tomáš Link.
Pridaj komentár
