Prečo sa stať fotografom? Kto je to fotograf? Som ešte stále amatér? Či sa už zo mňa stáva profík? Zbytočné otázky.. Možno otázka, či sa stať fotografom, obsahovo súvisí s otázkou, kto je to fotograf. A táto potom súvisí s ďalšími, no žiadna sa nedočká vyčerpávajúcej odpovede. Spokojní budú tí, ktorí začnú uvedomením, že každý sa môže stať fotografom. A každý človek, ktorý má akokoľvek blízko, či ďaleko k fotografii, je schopný sám v sebe zadefinovať pojem fotograf a fotografia. Takže možno by bola namieste otázka, čo fotografia svojim nadšencom dáva, čím ich zaplavuje, čím ich preniká a pripútava si ich.
Väčšina ľudí siaha po fotoaparáte z „dokumentaristických“ dôvodov. Majú potrebu zdokumentovať = nafotiť narodeniny svojho dieťaťa, bratovu svadbu, či párty s kamarátmi. V súčasnosti sa dá fotiť prakticky so všetkým – telefóny, tablety, kompakty, či zrkadlovky. Nie je dôležité, čo na začiatku človek chytí do ruky. Dôležitý je pocit, ktorý nasleduje.
Pokiaľ sa fotografia prilepí na pocity človeka, začnú sa meniť aj mnohé jeho dovtedajšie návyky. Mení sa videnie skutočnosti. Človek si zrazu začne uvedomovať tvary, textúry, svetlo, najjemnejšie odtienky všednosti sa stanú krásnou mozaikou. Keď si toto všetko človek uvedomí, nutne začína vnímať krásu okolo seba a skúša si skladať obrazce svojej reality. Na tých najobyčajnejších miestach nachádza tie najneobyčajnejšie momenty, každej, aj tej najtriviálnejšej veci, venuje pozornosť celého svojho ducha a snaží sa ju objať. Mnohokrát stačí odlišná kvalita svetla, výrazný tieň, ktorý doplní kompozíciu videného a človek má pocit, akoby sa premiestnil do iného sveta.
Vnorí sa do hľadáčika alebo prilepí oči na displej kompaktu, či telefónu. Celý svet okolo sa zmenší a rozvinie v obraze v hľadáčiku. Všetko ostatné, nepotrebné, prestane existovať. Všetky bežné súvislosti, starosti, trápenia akoby zrazu neboli. Fotograf sa sústreďuje na pevne vyhraničenú scénu a jeho myseľ sa uzavrie pred čímkoľvek deštruktívnym v snahe plne vyčerpať pocit zo scenérie pred sebou.
Fotograf si hľadá scény a námety sám. Prehŕňa sa tisíckrát videným a zaujíma svoj postoj. Nepátra po jedinečných scenériách, po originálnych výjavoch. Snaží sa zaujať postoj. Pokúša sa servírovať bežnú šeď v nezvyčajnom šate. Každá snímka patrí na isté miesto, do istých súvislostí. Tie miesta, či súvislosti sú známe miliónom ostatných. No práve vlastná originálna kombinácia vzťahov, pohľadov, projekcií, svetla a kompozície robí zo snímky fotografiu. Fotografiu, ktorá dáva divákovi dôvod uchopiť pocit, kde ho pred tým nehľadal. Tam by mal každý fotograf hľadať cestu svojho sebavyjadrenia, tam by mal hľadať zdroj svojej kreativity.
A tak fotograf postupne odkrýva triviálne, opozerané scény v úplne nových súvislostiach. A smeruje k samotnému jadru obsahu fotografie. Dokumentuje odraz bežnej skutočnosti svojím interpretačným zmyslom. Hľadá podstatu vecí, vnútornú podstatu osôb. Hľadá spôsob ako fotený subjekt zanechá na fotografii správu samým sebou. Poslanie takmer posvätné. Zrak nám bol daný, no vidieť sa musíme naučiť každý sám. Fotografia nie je skratka k poznaniu vecí. Je to cesta, na ktorej sa postupne začnú veci a súvislosti obnažovať na svoju podstatu. A to je dôvod, prečo sa stať fotografom.
Pridaj komentár
