Cieľové destinácie bratislavského letiska, by človek pomaly zrátal na prstoch jednej ruky, ale aj tak sa v ponuke našla jedna výnimočná perla - talianska Sardínia s letiskom na severozápade ostrova, v meste Alghero. Tak prečo to nevyužiť ?
Alghero, druhé najväčšie mesto provincie Sassari s viac ako 40 000 obyvateľmi
Cestovať lietadlom aj s bicyklom nie je jednoduchá záležitosť. Treba riešiť veľa komplikácii, ktoré práve prináša krabica s bicyklom. V prvom rade ho treba rozmontovať, a s božou pomocou natlačiť do prepravného kartónu, na nič nezabudnúť, prilba, bidón s ohnivou vodou, náradie. Treba mať na pamäti, že si to po dovolenke zopakujete. S jej prepravou na Slovensku autom nie je problém. Ale na Sardínii vlastné auto nebudete mať. Iba tú nešťastnú a nadrozmernú krabicu, za ktorú zaplatíte Ryanairu nekresťanských 120 Eur, oproti 33 Eurám za letenku. Na rad musí prísť miestna doprava a v tomto prípade ak sa zadarí tak ideálna je mestská - tri eurá tam a tri eurá späť. Presun s kufrom v jednej ruke a v druhej s takmer dvojmetrovým kartónom je nad ľudské sily a preto sme si na spodnú časť namontovali kolečká. Áno, robíte obrovský hluk, ale na druhej strane si vás ľudia aspoň zapamätajú. Počul som o prípade, že kartóny si schovali do kríkov a ďalej pokračovali na bicykloch.
Kemping Laguna Blu v dedinke Fertilia. Mobilný dom s výhľadom na more, ktorý sa na sedem dní stal našim domovom, s cenou za hubičku - 10 Eur na hlavu a noc
Good Mooooooooooorning,Sardegna ! Jeden preventívny na vypálenie červíka
Ubytovanie treba hľadať v dosahu letiska a miestnej dopravy. Ja som ho našiel vo Fertílii a v kempe vzdialenom iba štyri zastávky mestskou dopravou. A zhruba päť kilometrov od Alghera a iba niekoľko metrov od mora.
Románsky most vo Fertilii
C A P O C A C C I A
Pobrežie od Alghera až po La Pelosu na severe je doslova exkluzívne. Necelých dvadsať kilometrov západne sa nachádza Capo Caccia s vojenským objektom, skorej to bola iba "deveťáreň" kam sa samozrejme nedostanete. Dolu k moru vedie Escala del Cabirol a po 654 schodoch sa dostávate k malému molu pri jaskyni Grote di Netuno, kde lanom pritiahnú výletne lodičky s turistami z Alghera...
Escala del Cabirol
.
.
Vstup do Grotte di Nettuno
Isola Forarada
Na tento výlet som to po dlhom zvažovaní riskol a zobral si iba pevné sklá s jednou výnimkou a s tým, že neviem čo ma čaká. Fish Eye od Samyangu 7.5 mm, Zuiko 12 mm, 25 mm a 45 mm, Sigmu Art 60 mm, Panasonic 40-200 mm a dve telá od Olympusu OMD EM-1 a EPL 7. Takmer všetky fotografie s rybím okom som robil s EPL 7. No aj tak to bola dosť šialená a častá prehadzovačka. Väčšinou som fotil aj tak s dvanástkou a 45 som takmer ani nepoužil. Okrem toho som používal CPL a ND1000 od VF Foto.
Cestou na Capo Caccia pôjde okolo Nuraghu Palmavera. Na Sardínii je týchto historických stavieb siahajúcích až do doby bronzovej viac ako 7000. Neexistuje jednotný názor na ich pôvodnú funkciu: mohli to byť náboženské chrámy, obyčajné budovy, rezidencie panovníkov, vojenské pevnosti, konferenčné miestnosti, čokoľvek. Nuragh Palmavere patrí k tým najväčším, avšak nie je v najlepšom stave.
.
A L G H E R O
Alghero je v bedekroch popisované ako nádherné mesto s úzkymi uličkami, kaviarňami, dláždenými uličkami, rušnými námestiami. Jednoducho prímorská nádhera. Všetko o čom sa dočítate je viac menej pravda, ale na mňa tak nepôsobilo. Pomerne malé historické centrum nebolo až tak úchvatné ako napríklad toskánska Lucca, či Alberobello na juhu Talianska. Pár metrov od centra začína moderná výstavba, ktorá sem jednoducho nepasuje. Zato napríklad neznáme Corenno Plinio na východnom pobreží Lago di Como je úplne iný level. Ale o to tu predsa nejde. Sme na Sardínii tak si ju vychutnajme.
Alghero z južnej strany
Katapulty sú po celej promenáde a vojnové bunkre po celej Sardinii. Druhé Albánsko
.
Na chiesa san Michelle a jeho kupolu som sa obzvlášť tešil, ale odfotiť ju bez rušivých elemtov je nemožné. Riešením bol editor.
Alghero nie je typické sardské mesto a už vôbec nie talianske. Má bližšie k Barcelone ako k Rímu. Vplyv katalánska tu pretrval do dnešných dní od prvej polovice 13. storočia a ešte dnes sa tu bežne používa katalánština. Ja som s tým problém nemal. Pre mňa bola taliančina a rovnako aj katalánština španielská vesnica a nerozumel som im zhola nič.
O to viac je potešiteľné, že sme dokázali preraziť s "patanskou pizzou" aj v Alghere.
Budova galérie. No čo už, aj takýchto umelcov autobus zoberie.
Okrem už spomenutých vojnových betónových bunkrov je ostrov plný rôznych strážnych veží, či už priamo v meste, alebo na pobreží. Torre di Sulis v Alghero.
Dobre maskovaný betónový domček, na ceste do Alghera z kopcov od Monteleone
Malá časť z veľkého prístavu. Trajekty na Korziku chodia z Porto Torres, alebo zo Santa Terasa Gallura do BonifaciaAragonové schody v korzickom Bonifaciu
Začiatok mája sa ukázal ako správny čas na návštevu Sardínie. Všade plno kvetov, tráva ešte zelená, teplota znesiteľná a žiadne zástupy turistov
A R G E N T I E R A
Cestou po pobreží smerom k severne ležiacej Argentiere, už roky opustenej dedinke, sa zastavujeme na pobreží pri pláži Porticciolo. Táto časť výletu prebehla v pohode, pobrežie vyráža dych a nasledujúca cesta robí to isté. Nasledne google potvrdí, že sme v správnom čase na správnom mieste a to čo je pred nami je tá správna cesta.
Torre del Porticciolo, ďaľšia z množstva strážných veží - fotené s rybím okom od Samyangu
.Je pravdou, že odtiaľto vedie na Argentieru aj asfaltka, ale táto austrálska buš bola viac sexi
No nechoďte tadeto !
.Plot na konci sveta, o ktorom asi rozprával Pacho, hybský zbojník - Porto Ferro
plot z ľavej strany
Voda za plotom - OMD EM1, Zuiko 12 mm a ND 1000
Pláž v Argentiere, tu ešte bol nejaký život
Zato doslova za rohom už život vyprchal. Časť opustených dolov
Veže, bunkre a ploty sú tu vo veľkej obľube
V N Ú T R O Z E M I E
Ako by to bolo, keby sme sa nepozreli trochu ďalej od mora, do miest kam sa štandartne nechodí. Na miesta kam sa autom, alebo autobusom nedostanete. Chodník dolu len tak bokom od hlavnej cesty. Zastavil som sa tam až na spiatočnej ceste.
.Serpentínky výživného kopca asi tridsať kilometrov za Algherom, smerom na Bosu, tak ako ich videlo rybie oko
Mega šutre pri ceste smerom na Sassari, to už sme tušili že sa dažďu nevyhneme a v Sassari sme videli akurát tak železničnú stanicu
Krajina v okolí dedinky Palmadula
Väčšina krajiny bola pustá, opustená. Občas nejaká ta kravička, viac na severe aj obrobené polia, vinice, olivy
Chodník k moru
S T I N T I N O A L A P E L O S A
Na severozápadnom cýpe Sardínie je poloostrov Capo Falcone s vyhľadávanou plážou La Pelosa. Za strážnou vežou Torre Pelosa, ktorá stojí na malom ostrovčeku sa nachádza ostrov Asinara, ktorý bol ešte donedávna neprístupný, kvôli väznici, ktorá sa tu nachádzala. Dnes je národným parkom. Okrem plameniakov, divých koní sú tu aj malé biele somáre, po ktorých ostrov dostal aj meno.
Krásne biele kamienky sme si doma kupovali v obchode. Tu ich boli tony
Kamienková pláž v Stintine
.Ako sa to mohlo stať, že na takejto luxusnej pláži nebol ani človiečik ? Jednoducho, nebola ešte hlavná turistická sezóna.
Pohľad na Torre Pelosa a za ňou na Isola Asinara cez 12 milimetrové Zuiko
a tá istá scéna cez Samyang 7,5 mmTu som si kládal fotoaparát na stľpik a v duchu sa modlil, aby nespadol, keď ma oslovil manželský pár : Když chcete my Vás odfotíme. My si Vás s těma krabicemapamatujeme z letiště .
Čo dodať na koniec ? Najbližšie si do Škótska predsa len zoberiem aj základný zoom 14-54 a obľúbený širokáč 9-18 mm. Nie že by mi pevné sklá nevyhovovali, ale niekedy je to o pohotovosti a pohodlí. Dva fotoaparáty boli skvelé, ale ani to nebolo úplne bez problémov. Presun na bicykli, zastávka, ruksak dolu, ruksak hore na plecia a tak stále dokola. Určite pôjde na bicykel aj statív.
Ešte jedna dobrá rada. Nabudúce si už doma pozriem kde je nejaký cyklo servis, alebo predajňa. Hľadať pol dňa obchod s náhradnými dielmi nie je žiadna výhra. Nakoniec nám ho opravila miestna dobrá duša. Určite si doma vymením aj batérie v čidlách.
Bicyklom po Europe 1 - LAGO DI GARDA
Bicyklom po Europe 2 - NÓRSKO
Bicyklom po Europe 3 - CYPRUS
Bicyklom po Europe 4 - UKRAJINA