Každý z vás určite pozná záludnosti malej hĺbky ostrosti pri veľkom zväčšení. Darmo nastavíte clonu na 13-16, keď aj tak má kvietok ostrých len pár lupeňov či hmyzák ostré len jedno oko. A to hovorím len o makro fotografii pri zväčšení cca 1:1. Ak pôjdeme so zväčšením ešte o kúsok vyššie, hĺbka ostrosti je už žalostne malá a z jednej fotografie s veľmi malou hĺbkou ostrosti človek nemá prakticky nič.
A tu prichádza čarovná finta v podobe termínu "focus stacking". Ostrieľaným makristom tento pojem nie je potrebné bližšie predstavovať, začiatočníkom to zrejme pomôže. Jedná sa o spájanie viacerých fotografii s malou hĺbkou ostrosti, kde je na každej fotografii posunutá rovina ostrosti o malý kúsok. Ostatne, ujo google vám napovie viac.
Ale aby som prešiel k pointe. Na Tamron 90mm f/2,8 som pomocou redukčného krúžku, ktorý má závit rozdielnych priemerov po oboch stranách, namontoval Nikon 35mm f/1,8. Niekde som vyčítal, že pomer zväčšenia sa v takomto prípade rovná pomeru ohniskových vzdialeností, teda 90mm/35mm = cca 2,6 : 1. Pracujem teda so spomínaným zväčšením, kde je hĺbka ostrosti v rádoch desatín až stotín milimetra v závislosti od zvolenej clony. Ak chcem pomýšľať na focus stacking, budem musieť posúvať buď objekt alebo fotoaparát o tieto veľmi malé vzdialenosti čím vlastne dosiahnem posun roviny ostrosti.
Ako to ale realizovať? Ak máte 500 € nazvyš, tento problém vyriešite veľmi jednoducho kúpou špeciálnych makro sánok s motorickým pohonom. Internet je však plný rôznych návodov na zostavenie všakovatých makro sánok za relatívne veľmi lacný peniaz. Zo všetkých sa mi najviac páči riešenie, kde zo starej CD-romky a programovaľného čipu stavebnice Arduino + "shieldu" na ovládanie krokového motorčeka vykúzlite makro sánky s veľmi precíznym ovládaním posunu cez počítačové rozhranie. Do tohto riešenia sa možno pustím neskôr, prípadne ho skombinujem s tým mojim ;) .
A aké je to moje riešenie? Trošku Lega a predstavivosti a dokážete si vyrobiť makro zostavu relatívne skladnú a hlavne rýchlo a ľahko modifikovateľnú. Ja som z nejakého starého Lega postavil základňu pre samotný fotoaparát, posuvnú časť som už musel riešiť kúpou nového Lego technic setu 42006 http://lego.wikia.com/wiki/42006_Excavator, nakoľko žiadny technic som doma nemal. Jednalo sa mi hlavne o súčiastku, ktorá realizuje posun akéhosi piestu v jej vnútri pomocou otáčania vnútorného závitu. Áno, pomerne nákladná hračka, no kto máte doma nejaké Lego, nemusíte možno už kupovať nič.
Cieľom pár dní skladania a vylepšovania bolo nájsť spôsob, ako zprevodovať ovládanie tak, aby som veľkým počtom otočení ovládacieho kolieska dosiahol malý počet otočení osky piestu pri zachovaní malých rozmerov, stability a možnosti presnej regulácie zvolenej hĺbky ostrosti. Navyše som chcel fotiť pod iným uhlom ako priamo oproti objektu. A tu je výsledok:
Neviem, či sa Nikon s Lego-m dohodli, ale D7000 sadne do tých čudlíkov ako r.ť na šerbel ;) .
Schéma:
1 - ovládacie koliesko (ovláda malý posun dopredu alebo dozadu),
2 - index pootočenia (zatiaľ mi stačí realizovať po 1/2 otočení),
3 - piest zabezpečujúci prevod rotačného na posuvný pohyb,
4 - samotná makro nadstavba s fotografovaným objektom.
Otáčaním ovládacieho kolieska (1) sa uvedie celý ozubený mechanizmus do chodu. Index pootočenia (2) mi umožňuje odhadnúť časti otáčky, teda napr. otáčať (1) po celých otáčkach, poloviciach či štrtinách otáčky. Z doterajších skúseností mi postačuje otáčať (1) po pol-otáčke. Na to, aby sa piest (3) posunul o 1 mm potrebujem vykonať cca 10 otáčok (1), resp. 20 polovičných otáčok (1). V pohodičke si tak realizujem posun makro nadstavby (4) o 0,05mm. Pri štvrtinových otáčkach (1) by to bol posun o 0,025mm! Celkom fajn, no nie? Dá sa oponovať presnosťou technického spracovania Lego súčiastky, no zatiaľ mi hĺbky ostrosti jednotlivých snímok krásne na seba nadväzujú.
Detail realizácie ozubeného prevodu.
Bočný pohľad na celú makro sústavu.
Celá zostava je s podložkou spojená pohyblivým kĺbom. Vďaka tomu si môžem určiť jej sklon voči fotografovanému objektu, pretože malú podložku pod ním (kúsok platne z HDD) na pohyblivej nadstavbe udržujem vo vodorovnej polohe.
Struna z gitary fotená z mierneho nadhľadu.
Pri samotnom fotení zohráva veľkú úlohu schopnosť tlmiť vybrácie a zabrániť tak rozmazaniu fotografii. Obzvlášť pri tejto Lego zostave, kde je všetko prepojené cítiť každý malý ťuk. Diaľkové ovládanie a predsklopenie zrkadla sú samozrejmosťou, no najväčšou vychytávkou je hrubá deka pod celou zostavou, ktorá úspešne tlmí aj celkom slušné kopanie D7000. Prvá fotografia z poslednej verzie tejto Lego zostavy:
Dúfam, že som týmto ponúkol malú inšpiráciu a načrtol jednu z možností nielen pre začiatočníkov ako sa dá za relatívne málo peňazí relatívne dlho pohrať ;).
A tu prichádza čarovná finta v podobe termínu "focus stacking". Ostrieľaným makristom tento pojem nie je potrebné bližšie predstavovať, začiatočníkom to zrejme pomôže. Jedná sa o spájanie viacerých fotografii s malou hĺbkou ostrosti, kde je na každej fotografii posunutá rovina ostrosti o malý kúsok. Ostatne, ujo google vám napovie viac.
Ale aby som prešiel k pointe. Na Tamron 90mm f/2,8 som pomocou redukčného krúžku, ktorý má závit rozdielnych priemerov po oboch stranách, namontoval Nikon 35mm f/1,8. Niekde som vyčítal, že pomer zväčšenia sa v takomto prípade rovná pomeru ohniskových vzdialeností, teda 90mm/35mm = cca 2,6 : 1. Pracujem teda so spomínaným zväčšením, kde je hĺbka ostrosti v rádoch desatín až stotín milimetra v závislosti od zvolenej clony. Ak chcem pomýšľať na focus stacking, budem musieť posúvať buď objekt alebo fotoaparát o tieto veľmi malé vzdialenosti čím vlastne dosiahnem posun roviny ostrosti.
Ako to ale realizovať? Ak máte 500 € nazvyš, tento problém vyriešite veľmi jednoducho kúpou špeciálnych makro sánok s motorickým pohonom. Internet je však plný rôznych návodov na zostavenie všakovatých makro sánok za relatívne veľmi lacný peniaz. Zo všetkých sa mi najviac páči riešenie, kde zo starej CD-romky a programovaľného čipu stavebnice Arduino + "shieldu" na ovládanie krokového motorčeka vykúzlite makro sánky s veľmi precíznym ovládaním posunu cez počítačové rozhranie. Do tohto riešenia sa možno pustím neskôr, prípadne ho skombinujem s tým mojim ;) .
A aké je to moje riešenie? Trošku Lega a predstavivosti a dokážete si vyrobiť makro zostavu relatívne skladnú a hlavne rýchlo a ľahko modifikovateľnú. Ja som z nejakého starého Lega postavil základňu pre samotný fotoaparát, posuvnú časť som už musel riešiť kúpou nového Lego technic setu 42006 http://lego.wikia.com/wiki/42006_Excavator, nakoľko žiadny technic som doma nemal. Jednalo sa mi hlavne o súčiastku, ktorá realizuje posun akéhosi piestu v jej vnútri pomocou otáčania vnútorného závitu. Áno, pomerne nákladná hračka, no kto máte doma nejaké Lego, nemusíte možno už kupovať nič.
Cieľom pár dní skladania a vylepšovania bolo nájsť spôsob, ako zprevodovať ovládanie tak, aby som veľkým počtom otočení ovládacieho kolieska dosiahol malý počet otočení osky piestu pri zachovaní malých rozmerov, stability a možnosti presnej regulácie zvolenej hĺbky ostrosti. Navyše som chcel fotiť pod iným uhlom ako priamo oproti objektu. A tu je výsledok:
Neviem, či sa Nikon s Lego-m dohodli, ale D7000 sadne do tých čudlíkov ako r.ť na šerbel ;) .
Schéma:
1 - ovládacie koliesko (ovláda malý posun dopredu alebo dozadu),
2 - index pootočenia (zatiaľ mi stačí realizovať po 1/2 otočení),
3 - piest zabezpečujúci prevod rotačného na posuvný pohyb,
4 - samotná makro nadstavba s fotografovaným objektom.
Otáčaním ovládacieho kolieska (1) sa uvedie celý ozubený mechanizmus do chodu. Index pootočenia (2) mi umožňuje odhadnúť časti otáčky, teda napr. otáčať (1) po celých otáčkach, poloviciach či štrtinách otáčky. Z doterajších skúseností mi postačuje otáčať (1) po pol-otáčke. Na to, aby sa piest (3) posunul o 1 mm potrebujem vykonať cca 10 otáčok (1), resp. 20 polovičných otáčok (1). V pohodičke si tak realizujem posun makro nadstavby (4) o 0,05mm. Pri štvrtinových otáčkach (1) by to bol posun o 0,025mm! Celkom fajn, no nie? Dá sa oponovať presnosťou technického spracovania Lego súčiastky, no zatiaľ mi hĺbky ostrosti jednotlivých snímok krásne na seba nadväzujú.
Detail realizácie ozubeného prevodu.
Bočný pohľad na celú makro sústavu.
Celá zostava je s podložkou spojená pohyblivým kĺbom. Vďaka tomu si môžem určiť jej sklon voči fotografovanému objektu, pretože malú podložku pod ním (kúsok platne z HDD) na pohyblivej nadstavbe udržujem vo vodorovnej polohe.
Struna z gitary fotená z mierneho nadhľadu.
Pri samotnom fotení zohráva veľkú úlohu schopnosť tlmiť vybrácie a zabrániť tak rozmazaniu fotografii. Obzvlášť pri tejto Lego zostave, kde je všetko prepojené cítiť každý malý ťuk. Diaľkové ovládanie a predsklopenie zrkadla sú samozrejmosťou, no najväčšou vychytávkou je hrubá deka pod celou zostavou, ktorá úspešne tlmí aj celkom slušné kopanie D7000. Prvá fotografia z poslednej verzie tejto Lego zostavy:
Dúfam, že som týmto ponúkol malú inšpiráciu a načrtol jednu z možností nielen pre začiatočníkov ako sa dá za relatívne málo peňazí relatívne dlho pohrať ;).