Keď som začal fotiť, film bol najdostupnejší.. a myslím, že manipulácia s ním bola jednoduchšia, než práca napríklad s fotografickými doskami..
priviedol ma k tomu taký klasický spomienkový fotografický účel
neskôr som sa prostredníctvom fotografie snazil a snazim nejak realizovat, ucit sa, vidiet svet mozno inými očami

Keď som začal na film fotografovať, tak to bola nutnosť - digitál neexistoval. A teraz po rokoch digitálneho ošiaľu si s filmom oddýchnem. Od brilantne ostrých záberov s neuveriteľne saturovanými farbami, od tisícov raw súborov na karte, od neustálych nákupov nových tiel, objektívov...

dalo mi to slobodu v tvorbe. viac pracujem s fotakom v terene ako so suborom v pocitaci. Vobec sa nemusim starat o postprocess, jedine na co sa sustredim je myslienka/dej/akt co chcem zachytit a ponuknut divakovi.

a kedze mam omnoho mensiu kapacitu tak si rozmyslim co vyfotim, resp. skor sa viac sustredim aby bola fotografia kvalitna. necvakam len tak...

Serus, tak ja som fotil na film od školských čias (mám 32), ale bolo to len také cvakanie, neuvážlivé, potom nastúpili prvé digi.aparáty, vtedy ma to začalo chytať za srdce o čosi viac, ale to asi každého, ale posledné cca 2roky sa vraciam späť ku kinofilmu. Mám aj dva kúsky dslr..(mám na mysli, že by som ich zas kvôli kinofilmovému aparátu nevyhodil ), ale už časom prišli fotením nejaké tie skúsenosti a s tým aj poznanie-že s kinofilmom je fotografovanie akoby taká intímnejšia záležitosť, akoby viac človek preciťoval ten proces fotenia a v neposlednom rade je to zábava-v tom pravom zmysle slova. Človek by si ako-keby dal viac záležať na tom, čo fotí a ako to fotí. Vlastním momentálne z kinofilm.techniky Minoltu Hi-matic a Prakticu s pevným sklíčkom a mám tie foťáčiky rád

Ja fotim na film preto lebo sa clovek viac snazi kym cosi odfoti a dobre si to rozmysli a este ak sa dobre exponuje a tak, tak fotka je prakticky hotova bez nasledneho zloziteho postprocesu ktory simuluje to co ja na filme hned. Ja film prirovnavam k LP platniam. Zvuk je kvalitnejsi ako na CD ale obcas tam cosi zapuka a moze sa zaprasit. Ale vysledok je viac stavnatejsi ako zo sterilneho digitalu. Ktory by som prirovnal k mp3. Ked to vies tak laik na prvy pohlad nerozozna rozdiel medzi mp3 a LP platnov

Ja fotím na film lebo mám z toho lepší pocit pri fotografovaní. Digitál nezatracujem len pri filme si to nejako viac užívam.

ja som začínal v dobe keď ešte nebol digitál, môj prvý analóg bol RICOH, presné označenie neviem, ale bol to prvý automat na 35mm film. Fotil som len tak pre zdokumentovanie životných situácií, film aj fotky som dával vyvolávať do fotolabu. Potom som prešiel na digital, neskôr na zrkadlovku a pred asi pol rokom som si kúpil analog stredoformat Yashica a tak ma to dostalo, že si teraz doma vyvolávam aj filmy aj fotky sám. Samozrejme že naďalej používam digital, ale analóg je iná liga, čb klasika je pre mňa niečo fascinujúce. Ak budú nejaké euríčka navyše tak si určite v blízkej budúcnosti kúpim niečo lepšie, no zatial sa aj s týmto foťákom dajú fotiť pekné fotky.

pretoze ma sere ten uniformny digitalny look

Nooooo tak takto: kolegovia z fotoklubu sa mi uz pomali smeju, ze som na tom opacne ako oni, a sice, ze som presiel od digitalu k filmu. Viedla ma k tomu cista zvedavost, vyskusat si to, alchymiu miesto elektroniky. Digitalom sa snazim co najlepsie a najdoslednejsie komponovat, aby som mal co najmenej roboty potom. S filmom som este doslednejsi, vymazat to nejde. Kupujem sa skusam rozne filmy. Niektore veci mi lepsie sedia na filme a niekore zase na digitale. Su to dve rozne a odlisne sposoby zaznamu svetla na medium.

Na filmový alebo digitálny fotoaparát fotím rovnako rád. Každý má svoje výhody a nevýhody, ale to čo robí fotografiu fotografiou nie je závislé od techniky, a tak odpoveď na položené otázky je rovnaká pre obe média, proste ma teší, keď cvakne uzáverka..

Môj prvý fotoaparát sa mi dostal do rúk v tretej triede základny a keďže môj krstný otec bol vo voľnom čase športovým fotografom tak som si k tomu pričuchol aj ja. Najprv pozeraním sa, potom neskôr aj pokusmi o fotografiu. ... bolo sa čo učiť, ale bola to paráda. Foťák mi prirástol nejako k ruke a nosil som ho na každý školský výlet. Film bol dostupný prakticky v každom obchode, spracovanie doma bolo tak bežné že sa to zdalo jednoduché - nielen zdalo, ale aj bolo. Neskôr na strednej škole som si zaobstaral vlastný zväčšovák a o prebdeté noci bolo postarané ... Dodnes ma čiernobiela fotografia baví viac ako farba - a to nielen ako digitál, ale som verný aj klasickému filmu. Je to o relaxe, zábave, spomienkach ... ale pri fotografovaní to núti človeka viac premýšľať ... aj z dôvodu menšej kapacity pamäťového média ... Jednoducho, klasická fotografia - mokrý proces ostane klasikou.

Trochu oživim tuto umretu temu. Ani tak nemozem povedat, ze preco som zacal. No proste preto, ze ked som zacal, tak digital neexistoval. Potom po prisla u mna konecne doba, ked som si mohol dovolit digitalnu zrkadlovku a analog som na dlhe roky odpisal. Casom som vsak hladad nieco, kde by som si trochu vyvetral hlavu po pracovnom dni, tak som sa vratil späť k analgu. Docela mi vyhovuje ten casovo zdlhavy proces od cvaku spuste az po vyslednu fotografiu. Je to pre mna forma relaxu s nadychom nostalgie.