Cestou česko – poľského priateľstva

Západné Krkonoše – Špindlerův mlýn - Harrachov

V mojej turistickej histórii sa ešte nestalo,že by som začínala túru presne na obed, ale všetko je raz prvý krát.

S kamarátkou Larisou sme sa dohodli, že si spravíme víkendový výlet do Krkonôš. V jedno sobotné ráno, 7.30h, sme nasadli v Prahe na autobus, ktorý nás za 3 hodiny odviezol do „Špindla“, odtiaľ sme sa taxíkom /za 15 minút a 50 Kč/ vyviezli až na hrebeň priamo na parkovisko pred Špinderovu boudu. Tu sme si dali kráľovskú desiatovú prestávku a presne o 11.47 sme položili svoje nohy na príjemný kamenistý chodník označený červenou značkou a nazývajúci sa Cesta česko – poľského priateľstva. Chodník vedie po hranici a našim cieľom sa stala, podľa smerovníka, 10,5 km vzdialená horská chata na poľskej strane, zvaná Schronisko na Szrenicy - http://www.szrenica.pl/. Cestou sme obišli zatvorenú Petrovu boudu, skalné útvary Dívčí a Mužské kameny až po Kociol Śniežny. Tu sme si spravili fotografickú prestávku a kochali sa pohľadom do hlbokého kotla, na ktorého upätí stojí televízny a rozhlasový vysielač a bývalá chata Wawel /bližšie informácie na http://www.turistika.cz/turisticke-cile/detail/schronisko-nad-snieznymi-kotlami-wawel/. Krásny pohľad je aj na dve morské oká zvané Śniežne Stawki, ku ktorým sme sa vrátili po zelenej značke a pokračovali k nášmu prechodnému „domovu“. Ak sa vyberiete touto cestou, nezabudnite si pevnú turistickú obuv. Pekne upravený, priam až vydláždený chodník sa totiž pri plesách mení na pravú horskú divočinu plnú skál a kameňov. Tesne pred cieľom sme ešte obchádzali skalný útvar Svinské kamene a unavené sme spočinuli na lavici v chate, mysliac si, že na ten deň stačilo. Dve dobre chladené pivá, polievka boršč /úplne iná, než akú pod názvom ruský boršč poznáme/ a čučoriedkové pirohy však spravili zázrak a pri zapadajúcom slnku sme si ešte večer vychutnali okolie chaty.

Na druhý deň sme hneď zrána vyštartovali smerom k Voseckej boude na českej strane /vzdialenosť asi 300m/. Pozor, chatu pre neubytovaných turistov otvárajú až o 10.00h. Síce bez kávy, ale turisticky naladené, sme po zelenej značke približne po hodine dorazili k prameňu rieky Labe. Pokračovali sme žltou a po nej modrou značkou smer Harrachov. Modrá značka vedie po asfaltovej ceste okolo jednej z najkrajších riečok, aké som kedy videla – okolo Mumlavy. Nájdete v nej prírodné bazény, tône, hotový raj nielen pre fotografov. V závere cesty, asi 1,5 km pred Harrachovom sme nevynechali odbočku k Mumlavskému vodopádu a v miestnej Mumlavskej boude sme ochutnali skvelý čučoriedkový a marhuľový koláč. Na záver pripájam tip na skvelú pizzeriu v Harrachove, kde avokádový šalát, spolu s ružovým vínom zavŕšili naše dvojdňové chodenie a bola to naozaj tá povestná čerešnička na torte  - http://www.harrachov.cz/verderosa/.

Príjemný výlet aj Vám!

Dívčí kameny - (http://www.tisicovky.cz/cs/hory/krkonose/divci-kameny-hlv16/).

Cesta česko - poľského priateľstva. 

Bývalá chata Wawel nachádzajúca sa v nadmorskej výške 1.490 m.

Snežný kotol s Wawelom.

Śniežne Stawki – (http://cs.wikipedia.org/wiki/Vysok%C3%A1_pl%C3%A1%C5%88).

Śniežne Stawki – chodník vedie priamo cez ne.

Svinské kamene – (http://www.treking.cz/archiv/zula.htm).

Romantický západ slnka tesne pod chatou Szrenica.

Príjemné občerstvenie po únavnej túre.

Schronisko na Szrenicy ležiace v nadmorskej výške 1.361 m.

Prameň Labe – miesto kľudu a pokoja (http://cs.wikipedia.org/wiki/Pramen_Labe).

Krkonošská fauna a flóra.

Fotogenická riečka Mumlava (http://cs.wikipedia.org/wiki/Mumlava).

Lahôdka Mumlavskej boudy – čučoriedkový domáci koláč.

Mumlavský vodopád (http://mumlavske-vodopady.ceskehory.cz/).

Mumlavský vodopád

Delikatesa v podobe avokádového šalátu v harrachovskej pizzerii Verde Rosa.