Keďže leto pokračovalo aj ďalším pekným víkendom, tak po debate s odborníkom na turistiku a bezpečnosť popri nej, teda s bratom, sme na sobotu vybrali nám nie veľmi známu lokalitu Belianskych Tatier. Takže, namazať chleba, zobrať cukor a soľ a hlavne nesýtenú vodu a hrrrr sa na vec, teda na kopec.
História (podľa wikipédie)
Chata Plesnivec je jedinou vysokohorskou chatou na území Belianskych Tatier. Nachádza sa na južnom úbočí ich hlavného hrebeňa, pod bralami Skalných vrát. Na chatu sa možno dostať z obce Tatranská kotlina, z Kežmarských Žľabov, alebo z chaty pri Zelenom plese.
V polovici 18. storočia vznikla pri Siedmich prameňoch chatrč zlatokopa Drechslera z Rakús. Do roku 1930 tu stála stará pastierska koliba. Na jej mieste dal v roku 1932 Tibor Gresch zo Spišskej Belej postaviť súkromnú chatu, ku ktorej roku 1938 pribudla prístavba a chata dostala dnešnú podobu. Po 2. svetovej vojne chata slúžila najprv turistom, od roku 1955 ako výskumná stanica TANAP-u a od roku 1997 slúži opäť pre turistickú verejnosť.
Skalné vráta.
Prístup
zelená značka z Tatranskej Kotliny - 1:30
zelená značka od Brnčalky (chata pri Zelenom plese) - 1:15
modrá značka z Kežmarských žľabov, ďalej po žltej dolinou Siedmych prameňov - 2:20
My sme zvolili prvú cestu, teda vrstevnicou cez les. Cesta je nenáročná, jediné strmšie stúpanie je pod chatou, ale to už úspešne zvládne aj malé dieťa, ak ho správne motivujete, ako sme mali možnosť vidieť. Chodník vedie prevažne lesom.
Máte možnosť vidieť zbytky kalamity, suchú starú horu, ale ja rozkvitnutú lúku s malinami na dosah ruky. Vďaka pestrému prírodnému bohatstvu je dolina považovaná za botanickú záhradu Tatier, čo síce poteší zrak, ale nie nosné dutiny alergika, teda mňa.
Ako sme sa mohli cestou dole presvedčiť, chodník je pre nenáročnosť často využívaný rodinami s deťmi. Pripomína to výlet na Žiarsku chatu, alebo Popradské pleso. Nezapotíte sa, ale člen papučovej komunity vám bude z vášho rozprávania o nádherách Slovenska aspoň chvíľu závidieť.
Takže do denníčka si môžeme zapísať ďalší výlet, vystúpaných asi 400 výškových metrov a večer vytriediť fotky ostré, fotky do koša a na túto reportáž. V nedeľu sme boli na Veľkom Hincovom plese, ale keďže reportáž z tejto lokality tu už je, tak si šetrím klávesnicu na iný príbeh.
Pridaj komentár
