Po dlhšom čase som opäť strávila turistický víkend na Liptove. Rovnako ako na takmer celom území našej rodnej hrudy, v dolinách šarapatila hmla, námraza, ľudovo povedané psota. Stačilo však vyjsť o niekoľko desiatok metrov vyššie a razom som sa ocitla v inom, priam rozprávkovom svete.
S Paľom /človek/ a Bakom /pes/ sme sa vybrali na pre mňa doteraz neznáme miesto zvané Ohnište. Veru, v chladnom zamrznutom ráne mi tento názov nielen ušiam, ale celej duši lahodí. Priamo od Stanišovskej jaskyne v ústí Jánskej doliny stúpame do Stanišovského sedla. Pred jaskyňou kontrolujeme teplotu, mínus 6 stupňov. Bŕŕŕŕŕŕŕŕŕ. Zatiaľ mám na sebe všetky vrstvy, teplo veru inak vyzerá. Pri fučaní do kopca netuším, aká krásna a pomerne málo známa trasa ma čaká.
Prichádzame na rázcestie pod Ohnišťom, z ktorého by malo byť Ohnište vzdialené len niečo okolo 20 minút chôdze. A tabuľa neklame. Naraz sa predo mnou otvára panoráma Nízkych Tatier s jej kráľom – pánom Ďumbierom a o málo vzdialenejším Chopkom. Na malú chvíľku si sadám a vychutnávam si tento skvostný výhľad. A nerozumiem ako to, že mi táto trasa doteraz unikla, nikde som si o nej neprečítala, akoby neexistovala. Paľo ma durí, najkrajšie miesto máme stále pred sebou. A tak zostupujeme a opäť mierne stúpame popod vápencovú skalu, kde na malom úseku znervózniem – jednak od hladu a jednak od prekvapujúcej skalnatej hop sem - hop tam cestičky, v závere ktorej ma čaká prekvapenie – najväčšie skalné okno na Slovensku s príznačným názvom Okno. Jeho výška je okolo 20 m. Keby takéto miesto mali bratia Česi, vie už o ňom celá Európa. A my, Slovač, svoj klenot takmer sami nepoznáme.
A tak po chvíľke fotenia sadáme s Paľom ku chlebu s maslom a kalerábu a takmer bez slov vstrebávame krásu tohto miesta do seba. Dozvedám sa, že späť pôjdeme inou trasou, pomerne strmým zrázom prejdeme do Svidovského sedla a odtiaľ okolo horárne asfaltovou cestou späť k Stanišovskej jaskyni.
Záver cesty vedie popod skalné útvary rozmanitých tvarov, v ktorých sa skrýva množstvo jaskýň, ponorov a vyvieračiek. Za šera sadáme do auta a vraciame sa späť do psoty.
Celá trasa nám trvala miernym tempom s občerstvovacími prestávkami celý deň. Začali sme o 8.45h a vrátili sa späť o 16.15h. A všetkým neznalým opísanej trasy /mimochodom sa dá robiť aj opačne/ doporučujem tento nádherný celodenný výlet.
Pridaj komentár
