Na jar všetko ožíva a prebúdza sa. Všetko sa zazelenie, kvety začínajú kvitnúť, poletujú vtáky a sem tam sa objavia aj motýle. Zvieratká sa tiež prebúdzajú a pretože do zimy ja to len 6 mesiacov, musia stihnúť splodiť a vychovať nové potomstvo. Väčšinou tento proces nevidíme, ale na niektorých miestach je veľmi dobre pozorovateľný.
Kúsok od môjho bydliska v Turci sa nachádza umelo vytvorený rybník Biele brehy, ľudovo nazvané Ontário. Táto nádrž slúži ako výcviková oblasť pre vojakov. Ľudia sem ale chodia tráviť voľné chvíle prechádzkami, kúpaním, opekaním alebo korčuľovaním.
Ontário.
Okolo sú hory Malej Fatry.
Pre fotografa je toto miesto najzaujímavejšie hlavne na jar. Všetko to tu ožije, prebúdza sa k životu, predovšetkým žaby. Na „Ontárku“ je to najmä Ropucha bradavičnatá. Na jar medzi nimi zavládne lásky čas, a tak sa tu všetky stretnú a oddávajú sa aktom lásky.
Ropucha bradavičnatá.
Šťastný párik.
Žiab je tu neskutočne veľa. Začiatkom mája celá oblasť kŕka, kváka skáče . Keď sa prechádzate musíte si dávať pozor, aby ste niektorú z nich nezašliapli. Každý si chce „užiť“ a tak vznikajú celé klbká žiab.
Tieto klbká sa niekey valia a je ich tu neúrekom.
Koľko ich napočítate?
Keď vás omrzia žaby, môžete si odfotiť kvety a rastliny. Je ich tu veľa, alebo môžete hľadať motívy v celkovej scenérii.
Keď budete chvíľku ticho, zrazu uvidíte niečo plávať alebo sa mihne niečo kúsok od vás. Veľké množstvo unavených a vyčerpaných ropúch po aktoch lásky láka ďalšie zviera, ktoré sa na jar prebúdza. Je to užovka. Konkrétne Užovka obyčajná a Užovka stromová. Zaručujem vám, že pokiaľ sa posadíte a budete sledovať okolie, zbadáte minimálne 3 užovky. Keď však hreje slniečko sú veľmi aktívne a vyfotografovať ich je skoro nadľudský výkon.
Občas sa nechajú presvedčiť a zapózujú.
K večeru sú ropušiaci unavení, a tak niektorí len tak čakajú... niektorí zo seba vydajú všetky sily a bojujú o samičky do posledného dychu. O par dní ich preto môžete vidieť vyschnutých v tráve.
Slniečko zapadá. Zajtra sa bude všetko opakovať. Asi o týždeň – dva tu po žabách nezostane nič, ale o pár týždňov bude celý „rybník“ plný žubrienok a neskôr malých žiab, čím sa kolobeh prírody pre rodičov uzavrie, ale pre ich potomkov to bude znamenať nový začiatok. O pár týždňov sa to tu budú všade hemžiť malými ropuchami a malými užovkami... ale to je zas iný príbeh.
Slnko zapadá a lúčime sa s Ontáriom a aj s Vážskou kaskádou, ktorá sa tu nachádza čo by kameňom dohodil.
Použitá fototechnika: Pentax K10D +Pentax smc P-DA 18-55mm f/3.5-5.6, Tamron 70-300mm F/4-5.6 AF Di LD Macro, Tamron 90mm f/2.8 AF SP DI Macro.
Pridaj komentár
