Hore

Austrálske putovanie 2 – Kings Canyon

Po zverejnení prvej časti seriálu ste sa pýtali, aká bola celková trasa nášho putovania po Austrálii. Je ťažké vtesnať vyše 8000 kilometrov do jednej mapy, no predsa som sa o to s pomocou máp od Google pokúsil. Pre názornosť prikladám celkový pohľad na naše cestovanie od začiatku až do konca. Pri ďalších cestách to budú podrobnejšie informácie o miestach, ktoré sme v dané obdobie, o ktorom budem písať navštívili.


Celkový pohľad na trasu nášho putovania. Zdroj - Google maps.

Po úspešnom absolvovaní Merenee Loop Drive doslova v strede kontinentu sme dorazili do národného parku Kings Canyon. Ešte predtým sme si dopriali obednú prestávku v neďalekom kempe s rovnakým menom. Tu sme po prvý krát pochopili, prečo sa po austrálskych cestách premáva toľko veľa karavanov a prečo si tento štýl fungovania niektorí ľudia vyberajú ako životný štýl. Odhliadnúc od toho, že ako denných návštevníkov nás do kempu pustili zadarmo, našli sme tu všetko potrebné aj pre náročných cestovateľov, od čistých spŕch a toaliet, počnúc cez bazén a končiac pri vždy funkčných antikorových griloch a kuchynkách.


Typický kemp v strede Austrálie.


Stačí pristaviť auto a začať pripravovať obed.

Po povinnej zastávke ešte potrebujeme natankovať benzín a môžeme vyraziť ďalej. Ten je všeobecne v Austrálii lacnejší ako v Európe, no v odľahlých oblastiach sa jeho cena šplhá do astronomických výšok. V civilizácii sme ho na porovnanie tankovali za 1,5 austrálskeho dolára, no tu sme museli pristáť na cenu až 2,26. Malou nevýhodou je, že čerpacie stanice tu môžu byť od seba vzdialené aj stovky kilometrov a preto sa naozaj neoplatí kdekoľvek vyrážať s poloprázdnou nádržou a spoliehať sa na rezervu.



Informačná tabuľa pri vstupe do národného parku.

Do parku prichádzame už popoludní a hneď nás vítajú informačné tabule spolu so všetkými dôležitými informáciami. Samozrejmosťou boli kohútiky, z ktorých sa dala na cestu nabrať čerstvá, aj keď trochu teplá pitná voda. Zjavne tu majú zlé skúsenosti s dehydratáciou a následným zachraňovaním turistov, tak je v odporúčaniach napísané, aby sme si zobrali so sebou minimálne liter vody na osobu, na hodinu túry. My máme v pláne absolvovať tú najdlhšiu, ktorá trvá asi 4 hodiny, no zhodnotili sme, že po 4 litre so sebou vláčiť nebudeme a postačia nám aj 2.

Ako sme čakali, všetko je pekne označené a začíname kráčať smerom ku kaňonu. Malou prekážkou v našej ceste je však zavretý chodník, čo nás nemilo prekvapilo. Dôvod je jednoduchý. Ak v daný deň vystúpi teplota o 11 hodine ráno nad 36 stupňov Celzia, strážcovia parku jednoducho turistický chodník uzavrú. Nám sa však poobede nezdalo až tak horúco, a tak sme sa rozhodli pokračovať ďalej, keďže plán B sme nemali a túto prírodnú krásu sme si nechceli za žiadnych okolností nechať ujsť.


Celkový pohľad na Kings Canyon počas výstupu na jeho okraj.


Výhľad na okolitú, inak pomerne rovnú krajinu.

Túra začína prudkým stúpaním na okraj kaňonu, ktorá dáva našim nohám poriadne zabrať. Odmenou za námahu sú však nádherné výhľady na okolitú krajinu. Celá naša dnešná cesta bude lemovať strmé svahy kaňonu a spolu s informačnými tabuľami nám ponúkne dokonalý obraz o miestnej faune a flóre. Počasie máme ideálne a dokonca sme aj radi, že sme tu úplne sami a môžeme si toto miesto vychutnať do sýtosti.



Všadeprítomné výstražné tabule spolu s jedným z piatich miest, z ktorého sa dá zavolať pomoc záchranárov.

Začiatky túry vedú cez skalné priesmyky staré niekoľko stoviek miliónov rokov. Na informačných tabuliach sme sa dočítali, že tu kedysi boli dokonca pieskové duny a ich pozostatky sa dajú spozorovať vo forme zvláštne zahnutých skál. Aj napriek horúcemu počasiu a kontinentálnej klíme je tu na náš vkus pomerne veľa vegetácie. A kde je flóra musí byť zákonite aj nejaká fauna. Všetky výstrahy ohľadne jedovatých a nebezpečných živočíchov v Austrálii sme brali vážne a preto sme sa poriadne pozerali pod nohy a na metre sme sa vyhýbali kríkom a húštinám, v ktorých sa mohli ukrývať tvory, ktoré sme si práve nepriali stretnúť. Našťastie sme sa nemuseli vyhýbať žiadnym hadom ani pavúkom, no aj tak sme mali pred týmto miestom náležitý rešpekt.


Zvláštna kombinácia zvetraných kameňov uprostred púšte a palmových rastlín.


Človek sa až čuduje z čoho takýto strom môže čerpať živiny.

Zo začiatku viedla naša trasa po rôznych skalných terasách, ktoré nám nedovolili zadívať sa ďaleko do diaľky. Scenéria sa však razom zmenila, keď sme sa dostali na kraj ohromného kaňonu. Kto by čakal prehnané bezpečnostné opatrenia, aby turisti nepadali niekoľko desiatok metrov do rokliny, určite by bol sklamaný. Našťastie Austrália nie je USA, a tak tu turisti majú pocit aspoň akej takej voľnosti. Nič okrem pudu sebazáchovy a zdravého rozumu vám nebráni sadnúť si na úplný okraj kaňonu a pohojdať si nohy v prázdnote. Nám však bohato stačilo pár záberov na pamiatku z bezpečnej vzdialenosti. Náprotivné steny boli kolmé a akoby odkrojené nožom a všetko nasvedčovalo tomu, že na našej strane je situácia úplne rovnaká.


Pohľad na kaňon po výstupe až k jeho okrajom.


Kolmé steny vzbudzujúce rešpekt.

Keď sme už mali pocit, že najbližšie hodiny nás čaká jednotvárna scenéria a poriadny úpek naša trasa nabrala nečakaný smer. Namiesto kráčania až na miesto, kde táto veľká puklina v zemi začína sme zrazu začali kráčať smerom dole. Vysvetlenie bolo jednoduché. Pre skrátenie a oživenie trate, táto vedie cez časť nazvanú Garden of Eden, vo voľnom preklade Záhrady Edenu. Pomerne hlboká priepasť chránená pred prudkým slnkom s vlastným zdrojom vody tu poskytuje ideálne podmienky na rast vegetácie. V období, keď výdatnejšie zaprší sa tu dá dokonca v prírodných bazénoch aj vykúpať. Pohľadom na väčšie mláky pod nami sme skonštatovali, že to nie je náš prípad a kúpanie tentokrát preskočíme.


Garden of Eden, počas našej návštevy bez vody.


Kvalitný turistický chodník s drevenými lávkami vedie ponad rokliny.

Aj keď nám počasie prialo, fotenie v podobných prírodných podmienkach je veľmi náročné na dynamický rozsah. Riešením je len správna expozícia a dodatkové úpravy v grafickom editore. Je na individuálnom vkuse každého fotografa ako bude vyzerať finálna fotografia. V mojom prípade, ako ste si určite všimli som často presvetľoval tiene a znižoval jas v jasných častiach, aby sa ukázali biele oblaky. Fotka tak dostáva ráz HDR, no aspoň sú v nej živšie a žiarivejšie farby. Osobne radšej volím túto techniku, ako sa pozerať na fotky cez akoby šedý závoj, ktorý produkujú napríklad klasické automatické fotoaparáty.


Celkový pohľad na oázu stromov uprostred skál.

Po Záhradách Edenu prichádzame k ďalšej lávke, na ktorej konci sú dvere, ktoré by ste tu určite nečakali. Našťastie idú z našej strany otvoriť a môžeme pokračovať v ceste. Vysvetlenie ich prítomnosti sa nachádza hneď na ich druhej strane, kde je napísané, že je to koniec kratšej túry, ktorá vedie z opačnej strany. Pokiaľ si chcete pozrieť kaňon "len" za 2 hodinky je to práve cesta pre vás. Neďaleko od tejto prekážky zase pre zmenu nachádzame na zemi veľkú železnú krabicu. So zvedavosťou ju otvárame a zisťujeme, že je to obrovská lekárnička prvej pomoci s rôznymi liekmi, obväzmi a niekoľkými fľašami pitnej vody. Každá z nich je označená dátumom pre upresnenie času ako dlho tu pod rozpáleným plechovým vrchnákom leží v plastovej fľaške.


Koniec kratšej túry v Kings Canyon.


Lekárnička prvej pomoci.

Slnko už pomaly začína klesať, a preto sa aj my ponáhľame späť dole, odkiaľ sme sa na túru vydali. Na jednej strane nás tlačí čas, aby sme ešte stihli západ slnka pri Uluru, no na strane druhej spomaľujú nádherné výhľady všade navôkol. Viem si tu predstaviť aspoň 2 dni kedy by bolo dostatok času vyhliadnuť si pekné miesta na východ ako aj západ slnka. Ak však toho chceme stihnúť viac, nedá sa nič robiť, a len pokračovať ďalej.


Zaujímavé odrazy vo zvyškoch zachytenej vody.


Náprotivná strana kaňonu, po ktorej sme len pred pár chvíľami kráčali aj my.

Pri pohľade na opačnú stranu a ešte rovnejšie skaly sme radi, že sa príroda práve dnes nerozhodla ukrojiť ďalší kus z tejto nádhery tak, ako to robí už po milióny rokov. Dôkazmi toho sú obrovské balvany váľajúce sa na dne kaňonu, ktoré niekedy vyzerajú akoby boli opracované obrovským dlátom. Cesta dole nám ubieha pomerne rýchlo a zanedlho sme už pri ďalšej zatvorenej bráne, ktorú poľahky obchádzame a sadáme do našich áut. Celú cestu nám spríjemňovalo príjemné počasie a znepríjemňovali všadeprítomné muchy. Miestami ich bolo tak veľa, že sme sa museli neustále ovievať a kontrolovať každú fotku, lebo niekedy sa ich aj pár rozhodlo posedieť si na objektíve. Riešením na tento problém bol klobúk s hustou sieťkou, ktorý sme však podľa Murphyho zákonov zohnali až na ďalší deň večer.


Posledné pohľady na cestu odkiaľ sme prišli.


Prekážka, ktorá stála medzi nami a nezabudnuteľným výletom.

Náš ďalší cieľ je stihnúť západ slnka pri Uluru, ktoré je vzdialené 330 kilometrov, alebo skoro štyri a pol hodiny jazdy autom. Maximálna povolená rýchlosť 110 km/h spolu s autom o výške cez dva a pol metra nám nedovoľujú lámať rýchlostné rekordy. Aj samotná cesta je zážitok a tak všetko nechávame na osud a nikam sa neponáhľame. Dnešná túra nás poriadne nabila energiou a zážitkami minimálne na pár dní dopredu.


Blížime sa ku križovatke s cestou Lesseter highway vedúcej až k Uluru.


Socha symbolizujúca Red Centre Way spolu s mapou okolia.

Na prvej križovatke po 160 kilometroch jazdy nadobro zisťujeme, že dnes sa západ slnka pri Uluru bude musieť zaobísť bez našej prítomnosti. Slnko sa už skoro dotklo horizontu a nás ešte čakajú dobré 2 hodiny jazdy. Nestrácame tak ani minútku a ideme ďalej kým svetlo aspoň ako tak osvetľuje cestu a my máme aspoň šancu zbadať poskakujúce kengury, ktoré by inak mohli spraviť na našich autách veľkú škodu, keby sa rozhodli skrížiť nám cestu. Nič také sa však nestalo a my unavení parkujeme v jedinom kempe navôkol a tešíme sa na ďalší zaujímavý deň, ktorý začne východom slnka pri najznámejšej skale Austrálie - Uluru.


Posledné lúče dnešného slnka.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
tomino1980
2014-05-30 08:49:48
z fotiek to mi to az tak nepride ale nazivo to muselo 100x vacsi zazitok,...zato text ma pekne vtiahol do deja

mhh....keby take vybavene kempy boli aj v nasej dzamarii, tak by som mozno aj moju ukecal s deckami kempovat
 
trso11
2014-05-30 09:33:07
Dobré čítanie .Díky
 
seifi
2014-05-30 14:33:17
fajn, zaujímavé
 
Ľuboš Capcara
2014-05-31 12:22:13
Nebo na väčšine fotiek je fest prepísknuté...inač fajn článok
 
blahoslav J B Art
2014-06-02 00:38:44
obrazky aj text fajn ... ale pre mna by to nebolo, cestovat vyprahnutou krajinou a este k tomu dole hlavou ... radsej okruznu jazdu po slovenskych krcmach
 
TibkoOzik
2014-06-02 12:04:54
Bol som tam pred 12 rokmi a fotil na Velviu a Kodachrome. Fotky su absolutne rovnake. Ta zem, skaly ako aj obloha sa v tych miestach naozaj neda inak farebne zachytit. Trochu pomoze polarizak. Prudke svetlo a vysoke horucavy robia s akoukolvek technikou svoje.
Zaujimave citanie. Uzite si to! Ak mate moznost, doporucujem aj let helikopterou. V ziadnom pripade nevynechajte Coober Pedy - opalove jaskyne.
 
marcus_labeo
2014-06-02 12:51:17
príspevok od: Ľuboš Capcara
Nebo na väčšine fotiek je fest prepísknuté...inač fajn článok
To je subjektívne. Ja som nedávno fotil počas slnečného dňa s pár oblakmi a s polarizákom sa mi tá obloha i bez úprav zdala až prehnane sýta. A pri náhľade na titulnú fotku som si myslel, že autor dosiahol takúto oblohu a mraky len s CPL.
 
snow
2014-06-02 13:02:20
tie fotky su fotene mobilom od boku ?
 
solaris
2014-06-02 13:32:26
príspevok od: Ľuboš Capcara
Nebo na väčšine fotiek je fest prepísknuté...inač fajn článok
Rano a vecer by to bolo urcite lepsie, no my sme tam boli popoludni.
 
solaris
2014-06-02 13:33:16
príspevok od: TibkoOzik
Bol som tam pred 12 rokmi a fotil na Velviu a Kodachrome. Fotky su absolutne rovnake. Ta zem, skaly ako aj obloha sa v tych miestach naozaj neda inak farebne zachytit. Trochu pomoze polarizak. Prudke svetlo a vysoke horucavy robia s akoukolvek technikou svoje.
Zaujimave citanie. Uzite si to! Ak mate moznost, doporucujem aj let helikopterou. V ziadnom pripade nevynechajte Coober Pedy - opalove jaskyne.
Helikopteru sme v programe nemali, ale v Coober Pedy sme boli, aj odtial chystam casom clanok.
 
solaris
2014-06-02 13:34:26
príspevok od: snow
tie fotky su fotene mobilom od boku ?
Zdrkadlovkou, treba vyskusat ...
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované