Umenie ulice

Patrím k tým šťastlivcom, ktorí zažili revolúciu v osemdesiatom deviatom na vlastnej koži. Zmena politického systému okrem iného priniesla aj rôzne slobody. Jednou z nich bola i sloboda prejavu. Tá môže mať viaceré podoby a mne vtedy do tínedžerského slovníka pribudol nový pojem. Graffiti. Výraz v tých dobách pre puberťáka z malého mesta skôr teoretický. O niekoľko rokov neskôr som odišiel za štúdiom do najväčšej slovenskej dediny. Postsocialistická Bratislava bola šedivá a ošarpaná. Tešil som sa z každej obnovenej historickej budovy a veril, že raz bude aj naša metropola pekná a čistá. S pribúdajúcimi rekonštrukciami však pribúdali aj nasprejované čarbanice na vynovených fasádach. Výraz graffiti nadobudol trpkú príchuť na jazyku. Čarbanice sa z budov rozšírili na zastávky a do dopravných prostriedkov. Päť rokov som sa na Slovensko pozeral cez zasprejované okná železničných vagónov. Trpkú príchuť na jazyku vystriedala žlč. Výraz, ktorý sa mi pred pár rokmi spájal so slobodou prejavu, nadobudol novú konotáciu. Graffiti rovná sa vandalizmus. Toto ponímanie zotrvalo. Až kým som si pri nedávnej návšteve austrálskeho Melbourne jeho význam nezadefinoval nanovo.

Sprej a počmárané steny - najčastejšie symboly graffiti.

Môj turistický bedeker síce venoval melbournskému umeniu ulice hneď niekoľko stránok, tie som však pri jeho čítaní automaticky preskočil. Rovnako som odignoroval prvú "umeleckú" ulicu, na ktorú som pri potuľkách mestom natrafil. Úzka a tmavá, syntetický zápach sa miešal s pachmi organickými. Miesto, ktorému sa väčšina ľudí vyhne veľkým oblúkom.

Vstupné priestory jednej z aerosólových ulíc.

Do ďalšej z pouličných galérií som sa dostal úplne náhodou. Jednoducho som zablúdil. Náhoda však vie byť majstrom prekvapení. A tých tam na mňa čakalo hneď niekoľko. Ulica bola plná ľudí. Na jednom konci skupina turistov so zaujatím počúvala výklad sprievodcu, na konci opačnom pózoval mladomanželský pár. Turistov, fotografov a mamičky s kočíkmi dopĺňali náhodní chodci. Viacerých sprejerov som si v prvom momente ani nevšimol. A to, že som stál uprostred slávnej Hosier Lane, jednej z hlavných atrakcií tohto veľkomesta, som ani len netušil.

Ulica Hosier Lane s jej každodennými návštevníkmi.

Možno to bolo tým dovolenkovým pocitom, kedy človek vníma svoje okolie zhovievavejšie. Možno príjemným slnečným ránom a predchádzajúcou zastávkou v kaviarni. Možno takmer nebadaným toulénovým oparom, ktorý sa ulicou šíril. V kažom prípade Hosier Lane mi učarila. Nasledujúce dni som strávil hľadaním podobných zákutí v uliciach Melbourne. A večery zasa pozeraním dokumentov o graffiti scéne. S orientáciou v meste a identifikáciou vhodných lokalít mi pomohli mapa a kamarát Google. S objektivizáciou môjho názoru na street art a všetky jeho podoby to bolo trocha zložitejšie.

Hosier Lane si podmaní svojím špecifickým čarom aj náhodných okoloidúcich.

Vráťme sa ale ešte na chvíľu do Hosier Lane. Z jednej strany ju ohraničujú populárne reštaurácie a z druhej zasa vhodne umiestnená rýchločistiareň odevov. Na prvý pohľad ulica ako mnohé iné. Túto však okrem turistov vyhľadávajú aj street art umelci z celého sveta. Pred nedávnom bola v rámci projektu Paint Up! nanovo "vymaľovaná". Pod záštitou a s finančným príspevkom mestského úradu boli po prvýkrát sprejerom sprístupnené aj časti vysoko nad úrovňou chodníka. Miestny umelec, známy pod pseudonymom Adnate, tu v priebehu troch dní vytvoril 23 metrovú nástennú maľbu. Jeho, do detailov prepracované diela pripomínajú svojou vernosťou skôr veľkorozmerné fotografie. Ako námet pre Hosier Lane si zvolil portrét domorodého chlapca, ktorý sa pozerá dole ulicou na neďaleký park Birrarung Marr. Názov parku pochádza z jazyka pôvodných obyvateľov, ktorí žili v tejto oblasti pred Európanmi. Obrysy sôch a iných objektov v parku sa chlapcovi odrážajú v jeho očiach.

Ak sa pri prehliadke Hosier Lane na vás niečo z umenia doslova a do písmena nalepí, stačí zájsť do miestnej rýchločistiarne odevov...

...a na výsledok si počkať v niektorej z reštaurácií.

Nástenná maľba, ktorú v Hosier Lane vytvoril Adnate v priebehu 3 dní.

Hosier Lane je akoby kronikou melbournskej street art scény. Jej múry bok po boku s najnovšími výtvormi zdobia aj staršie diela. Pre umenie ulice je však charakteristická pominuteľnosť. Niektoré kusy prežijú len pár hodín.

Príklady starších diel v Hosier Lane.

Múry ulice boli prestriekané už nespočetnekrát.

Ulica je zároveň aj vhodným miestom na zoznámenie sa s viacerými technikami a štýlmi, ktoré spolu vytvárajú pestrý kolorit Street art-u. Stencil art  (alebo aj stencil graffiti) využíva obstriekavanie či premaľovávanie vopred pripravených šablón. Sticker art a poster art zasa používajú nálepky a plagáty na šírenie odkazov s častokrát politickým či ideologickým podtónom. Do niektorých diel sú zakomponované aj rôzne predmety každodenného života. Iné využívajú sochárske postupy, hudbu, video, svetelné efekty. Umenie ulice je široký pojem, ktorého spektrum sa neustále mení a rozvíja.

Príklad stencil art-u...

...a poster art-u v Hosier Lane.

Kombinácia poster art-u a yarn bombing-u, ktorý využíva techniky štrikovania a háčkovania.

Pamätáte sa ešte na diskety?

Najpočetnejšie zastúpenie má však aj v Hosier Lane graffiti. Predovšetkým jeho najrozšírenejšia forma - tagy. Tag je niečo ako podpis, či monogram sprejera. Niekoľko rýchlych ťahov, ktorými sa sprejer odlišuje od svojich konkurentov. Ks-ks-ksssss a tag je na svete. Častokrát však na nesprávnom mieste.

Jeden zo sprejerov v Hosier Lane pri striekaní svojho tagu.

A práve tagy, respektíve ich nelegálne šírenie, majú vo veľkej miere na svedomí negatívny postoj verejnosti ku graffiti. V Melbourne majú v tomto jasno. Za protizákonné graffiti považujú každé dielo, ktoré bolo vytvorené bez súhlasu majiteľa "podkladu" a bez povolenia mestského úradu. A je pritom jedno, či ide o tag alebo veľkorozmernú maľbu. Ich autorom hrozia prísne tresty s možnosťou väzby. Naopak diela, ktoré spĺňajú tieto dve podmienky sú pokladané za street art. Zástupcovia mesta v spolupráci s viacerými galériami, združeniami a nadáciami už niekoľko rokov organizujú rôzne projekty zamerané na graffiti a street art scénu. A s osvetou začínajú už na základnej škole. Na schválených lokalitách môžu tak mladí autori rozvíjať svoj talent za denného svetla a bez obáv z perzekúcie. Niektorým z nich sa aj vďaka takémuto prístupu podarilo prepracovať do svetovej špičky. Svojimi výtvormi potom prispievajú k špecifickej forme oslavy a popularizácie mesta. Z glorifikácie sa stáva graffitikácia. A tá priťahuje turistov z celého sveta. Viacerí sprievodcovia, galérie a cestovné kancelárie sa tu špecializujú len na street art turizmus.

Mladí ľudia sa môžu v Melbourne venovať svojmu koníčku na schválených lokalitách úplne legálne.

Ulíc, ktoré slúžia ako neustále sa meniace otvorené galérie, je v centre Melbourne hneď niekoľko. Okrem už spomínanej Hosier Lane sú to napríklad aj Croft Alley, či Union Lane.

Croft Alley v centre Melbourne je ďalším zaujímavým miestom na spoznávanie street art scény mesta.

Za inými častokrát veľkodielami sa musíte vybrať do predmestí. A práve tu nadobúda street art svoju pompéznejšiu podobu. Z úzkych a tmavých ulíc sa premiestňuje na fasády verejných budov, súkromných domov, obchodných priestorov. Z exteriérov sa dostáva dnu. Budovám a objektom, ktoré by ste si pre ich šedivosť inak ani nevšimli, dáva novú identitu. Krajšiu. S podporou mesta a súhlasom majiteľov. Častokrát práve na ich objednávku.

Niektoré z mnohých street art výtvorov v časti Fitzroy.

Umenie ulice vo vnútri nákupného centra.

Mnohí sprejeri by teraz určite namietali, že takéto umenie už nie je slobodným. Že je to len ďalšia forma komercie, a že legalizáciou stratilo svoje čaro. Možno. Sú však aj takí, ktorí nechcú poškodzovať cudzí majetok a bezhlavo zanechávať čo najväčší počet tagov. Dôvodov, prečo grafiťáci siahajú po dóze so sprejom je mnoho. Rovnako aj názorov na to, čo graffiti vlastne je. Ako medzi laickou verejnosťou tak aj samotnými sprejermi. Pekne to vystihol práve jeden zo nich. Graffiti je zrkadlom spoločnosti. To melbournské ukazuje kus dobre vykonanej práce. Vyspelú street art kultúru uznávanú na medzinárodnej úrovni.

A ako sa po návšteve Melbourne zmenil môj názor na graffiti? Zistil som, že nie každý, kto drží v ruke sprejovú plechovku, je chuligán. Že street art môže mať aj estetické a umelecké kvality. Že môže nielen špatiť, ale aj skrášľovať. A to všetko legálne a za podpory širokej verejnosti. Tak, ako sa to už roky snažia robiť v Melbourne.

Jedna z mnohých "počmáraných" rezidenčných ulíc v Melbourne.

Na záver ešte niekoľko zaujímavých videí o melbournskom umení ulice, na ktoré som natrafil na internete.

.

A jeden hodinový dokument o sprejeroch a ich názoroch z rôznych kútov sveta.

Použitá fototechnika: Canon EOS 70D, objektívy Canon EF-S 18-55 mm IS a Canon EF-S 55-250 mm IS II.