215 penisov pod jednou strechou
Po prechode pustým a strašidelným vnútrozemím prichádzame k severnému pobrežiu. Okrem prírodných krás si ideme pozrieť aj zakonzervované exempláre mužnosti. Pošteklia hlavne nežné pohlavie. Blížime sa k Husaviku (medzičasom sa výstava presťahovala do hlavného meste Reykjavíku) a ženská posádka sa začína pýriť a rozkošne chichotať. Dámy držte sa! Ide sa do múzea penisov. V pestrej zbierke sa nachádzajú vzorky skoro všetkých pozemných aj morských cicavcov žijúcich na Islande a v obklopujúcich vodách. Nedávno pribudla aj vzorka údu rozšíreného homo sapiens.
Ukážka zaujímavých exemplárov v múzeu penisov.
Po prehliadke tých najmenších aj najväčších exemplárov je čas opláchnuť zo seba vášeň v prírodnom kúpeli. Na Islande je mnoho termálnych bazénov a horúcich jazierok. Najväčší a najznámejší geotermálny park ja Modrá lagúna neďaleko hlavného mesta. My si však vyberáme viac autentické a privátne kúpanie sa v skrytej jaskyni. Keďže vstup do nej nie je označený, s kúskom šťastia sa nám ju podarilo nájsť. Z tmavo modrej vody stúpa para a skalnaté steny osvetľuje len lúč svetla prenikajúci úzkym vchodom. Voda je fakt až neznesiteľne horúca, takže sa močíme len po brucho. V tejto pekelnej oáze nám robí spoločnosť len parný škriatok.
Počas kúpania v sa v skrytej jaskyni.
Počasie bolo zatiaľ typicky islandské a počas prechádzajúcich upršaných dní sme videli vodopády Godafoss a Detifoss. Dnes sa na nás usmieva aj slnko a ďalšie krásne vodopády Seljalandsfoss a Skogafoss vidíme aj s bonusovou dúhou.
Nádherný vodopád Skogafoss preskakuje dúha.
Výnimočný vodopád Seljatandsfoss si môžeme pozrieť aj spoza jeho záclony.
Vodopád Seljatandsfoss.
Záver dnešného nádherného dňa zakončíme pohľadom na ohnivé žrebce.
Islandské kone sú výnimočné v tom, že sú priamymi potomkami koní, ktoré so sebou na Island doviezli prvý Vikingovia z Nórska. Dnes je toto plemeno chránené prísnou legislatívou, kde sa žiadne kone nesmú na Island dovážať, a pri jeho prípadnom vývoze z ostrova, žrebcovi už nie je dovolené vrátiť sa späť. Islanďania využívajú kone na jazdenie, farmári ich používajú pri zaháňaní oviec z vysočín a hôr a keď doslúžia, konské mäso je exportované hlavne do Japonska.
Islandské kone pasúce sa pri zapadajúcom slnku.
Kôň nasvietený polnočným slnkom.
Islandské kone.
Okrem koní sem Vikingovia doniesli aj jazyk. Na Islande sa usadili v deviatom storočí a jazyk zostal odvtedy prakticky nezmenený. Zaujímavosť o Islandčine je, že odmieta prijať akékoľvek cudzie slová. Napríklad počítač, volajú tölva, hybrid zo starých slov tala - číslo a völva- veštkyňa.
Národ dcér a synov
Islanďania sú národ dcér a synov. Dodnes používajú patronymický systém - zvyk starých Vikingov, kde okrem krstného mena dieťa dostane priezvisko odvodené z otcovho krstného mena s príponou son pre syna, alebo dóttir pre dcéru. Napríklad islandská speváčka Björk Guðmundsdóttir je dcéra Guðmundura a jej brat by mal priezvisko Guðmundsson.
Sympatický Islanďan.
Ľudia sa poznajú podľa krstného mena a dokonca aj telefónny zoznam je zoradený podľa neho. V minulosti bolo možné zakúpiť si vznešenejšie aristokratické priezvisko, avšak dnes zámena priezviska povolená už nie je. Islanďania sú jeden z najšťastnejších národov a taktiež aj najpracovitejších. Pracujú 45 až 49 hodín týždenne, čo je najdlhší pracovný týždeň v Európe. Počas zvyšných hodín čítajú knihy. Veľa kníh. Viac kníh je napísaných, vydaných a predaných na Islande na hlavu ako hocikde inde na svete. 400-500 nových titulov vychádza každoročne čo je ekvivalent 1200 kníh denne v Spojených štátoch.
Kostol v mestečku Vik.
Skalnaté útvary Reynisdrangar.
Krásna príroda nás sprevádza aj južnou stranou ostrova. Prechádzame okolo najväčšieho ľadovca v Európe Vatnajökull. Je 1km hrubý a zaberá plochu 8300 km2. Jeho jazyk ústí do jazera Jökulsárlón spojeného s morom. Tyrkysové ľadové kryhy odlamujúce sa z ľadovca plávajú na jazere a s pozadím zasnežených horských vrcholov vytvárajú typickú islandskú pohľadnicovku.
Tyrkysové ľadové kryhy odlamujúce sa z ľadovca plávajú na jazere.
Island je ako stvorený pre milovníkov turistiky. Pokušeniu krásnej divočiny neodoláme ani my a vydáme sa na jednu z najkrajších túr sveta, štvordňový Laugavegur. Turistický chodník prechádza horským pásmom pripomínajúcim krtincovité kopčeky. Sú sfarbené v odtieňoch oranžovej i hnedej a ich steny zdobia trsy jasno zeleného machu. Pach síry nás sprevádza pri prechode cez šedé lávové polia.
Turistický chodník štvordňovéj túry Laugavegur v Dúhových horách.
Úsek z Landmannalaugaru do Hrafntinnuskeru.
Kvapky dažďa na mojej tvári odfukuje silný severák. Kvôli búrkovému počasiu sa z riečnych prechodov stali vražedné pasce. Ak sa chceme z divočiny dostať, musíme ich prejsť. Nie je december, ani apríl ako by sa meteorologicky zdalo. Sme tu v auguste, kedy Islandské počasie býva najlepšie. Kvôli vysokej vode v riekach je vydaný zákaz prechodov a tak sme uviazli v horskej chate. Nakoniec nám opäť pomohla horská služba keď nás previezla cez najnebezpečnejšiu rieku a tak sme adrenalínovú túru predsa len dokončili.
Úsek turistiky z Hrafntinnuskeru do Hvanngilu.
Úsek turistiky z Hrafntinnuskeru do Hvanngilu.
Upršané dúhové počasie v Þórsmörku.
Divočinu na záver vymeníme za civilizáciu hlavného mesta Reykjaviku. V uliciach nenájdete policajta. Všetci sú totiž v špeciálnom obchode s alkoholom, kde strážia drahý mok a usmerňujú davy čakajúce pred vchodom. Krajina kde bolo do roku 1989 štandardné pivo zakázané má aj naďalej striktnú alkoholovú politiku. Alkohol silnejší ako 2.5% v bežných potravinách nekúpite.
V uliciach Reykjavíku.
Mestská doprava v Reykjavíku jazdí na vodík.
Tí menej smädný môžu ísť výletovať na more. Kapitán nás upozorňuje, aby sme mali oči na stopkách, keďže sa už stalo, že na ľadovej kryhe doplával do miestnych vôd aj ľadový medveď z Grónska. Huňatý dobrodruh však skončil ako vypchatá trofej miestnych lovcov a jeho prirodzenie už v spomínanom múzeu penisov. Okrem veľrýb vidíme aj rozkošne vtáčiky Alky bielobradé.
Neidentifikovaná veľryba.
Alka bielobradá.
Vo vikingskej reštaurácii okoštujem údené prsia tohto milého vtáčika s čučoriedkovou omáčkou. No na najznámejšiu islandskú špecialitu Hákarl si netrúfam. Žraločie mäso sa zahrabe do zemi na niekoľko mesiacov, a následné zhnité zvyšky sa splachujú v hojnom množstve islandským destilátom svarti dauði - čierna smrť. Tak na to treba extra silný islandský žalúdok.
Pasúce sa islandské koníky.
Pridaj komentár
