Ladakh, mladší brat Tibetu 1/3

Cítim, ako mi slnko hrejivými lúčmi vyťahuje pehy na lícach a zároveň mi štipľavý mráz šteklí prsty v topánkach. Je tu extrémna klíma, kde holohlavý muž sediaci na slnku s holými nohami v chládku môže zažiť úpal a omrzliny naraz.

Škoricové pohorie Stock Kangri v bielej čiapke.

Prastaré kráľovstvo Ladakh je situované na okraji Tibetskej náhornej plošiny, z jednej strany ohraničené Himalájami a z druhej pohorím  Karakoram. Blízko pri slnku, budhistických božstvách a mrznúcich veľhorách.

Modlitebné vlajky.

Vzhľad krajiny charakterizujú vysoké pláne a hlboké údolia. Vrcholky suchých škoricových kopcov sú koncom mája ešte stále posypané snehom. Rýchlo pohybujúce sa oblaky vrhajú po ich úbočiach meniace sa tiene. Búrkové mračná vytvárajú dramatické pozadie pre kláštor na strmom brale, osvetlený zapadajúcim slnkom. Farebné budhistické vlajočky plápolajú vo vetre a na nich potlačené mantry sa tak šíria nekonečným svetom.

Mladý mních s miskou, do ktorej dostáva milodary.

Ladakh je prezívaný aj ,,Malý Tibet“. Napriek rovnakému náboženstvu, podobnému jazyku a zvyklostiam, má však svoju vlastnú tvár. Nečudo, keďže bol Ladakh po dobu deväť storočí  nezávislým budhistickým kráľovstvom. Dnes už však Ladakh neexistuje ako žiadny oficiálny, ani administratívny celok. Politicky patrí do provincie Džamu a Kašmír v severnej Indii.

Zelená oáza v zajatí suchých kopcov pri dedine Lamayuru.

Tibetský Budhizmus

Prvý krát sa stretávame tvárou v tvár s pokojným budhistickým  Ladakhom pri kláštore Lamayuru.

Pohľad na kláštor Lamayuru.

Pieskovcové útvary v svahu nad kláštorom Lamayuru.

Privstala som si a prechádzam sa okolím kláštora v snahe nájsť zaujímavý uhol pre fotku. Z jedného z blatových domčekov vyšiel postarší mních a s úsmevom ma pozýva k nemu na čaj. V skromnej izbietke má všetko, čo pre život potrebuje.

Mních pred svojim skromným obydlím.

 
Na návšteve u budhistického mnícha.

V kláštore prebieha ranné modlenie zvané puja. Mnísi v bordových robách sedia v polohe lotusového kvetu, opakujú mantry a trupmi kmitajú dopredu i dozadu akoby boli v tranze. Ich modlitebné knižky sú úzke pásiky z hrubého papiera zviazané šnúrkou.

Mnísi počas ranného modlenia puja.

Hlboko uprostred modlitby.

Synchronické skandovanie, vôňa tyčiniek a prítmie vytvárajú mystickú atmosféru. Okrem modlitieb a recitovania chválospevov sa mnísi aj klaňajú, keď si zo stoja líhajú, pričom sa čelom, lakťami, kolenami a palcami na nohách naraz dotknú zeme. Toto aktívne modlenie niekoľko krát opakujú.

 
Mladý mních nalieva prizerajúcim sa hosťom čaj.

Mladý mních nalieva prizerajúcim sa hosťom slaný tibetský maslový čaj. Chuťové bunky síce nepotešil, ale obohatila som si ochutnávkový repertoár.

Kláštor Thikse.

Ladakh je jednou z posledných opôr tibetského budhizmu, kde je táto filozofia praktizovaná v pôvodnej podobe. Obrady sú stále vykonávané ako voľakedy. Zachovali sa nádherné kláštory a vzácne relikvie na rozdiel od Tibetu, kde Číňania behom niekoľkých rokov zničili vzácne dedičstvo. Budhizmus sa do Tibetu dostal z Indie, po tom ako ho tam vytlačil hinduizmus.

Kláštor Stakna.

Mantra OM MANI PADME HUM, či už vytesaná do ploských kameňov a valcov alebo potlačená na piatich farebných vlajkách, kontinuálne šíri pozitívnu karmu do vzdialeného sveta. Jednotlivé farby symbolizujú prírodné živly a sú usporiadané v nasledovnom poradí. Prvá je modrá- symbolizujúca oblohu a priestor, biela značí vzduch a vietor, červená reprezentuje oheň, zelená vodu a žltá zem. Na začiatku a konci každej dedinky je budhistická stúpa, ktorá ochraňuje obyvateľov od zlého.

Farebné vlajky kontinuálne šíria pozitívnu karmu do vzdialeného sveta.

Exorcizmus a mnohomužstvo

Kláštor, po domácky zvaný gompa, je v každej väčšej osade. Lámovia a dedinčania majú dôležitý vzájomný vzťah. Vyštudovaní mnísi uskutočňujú náboženské rituály pri narodení, svadbe či úmrtí a zvládnu aj zaklínanie zlých duchov. Za pomoci vedomostí z astrológie stanovujú priaznivé termíny pre dôležité udalosti. Dedinčania im zato poskytujú materiálne zabezpečenie.

Mnísi počas ranného tanca v kláštore Hemis.

 
Hudobný doprovod ranného tanca v kláštore Hemis.

V kláštoroch sú mnísi odkázaní na milodary veriacich. Za ceremónie ľud vo väčšine platí v naturáliách, ako olej do lámp, mlieko, syr, ale aj v podobe finančných darov. Keď sa v rodine narodia viac ako dvaja synovia, jeden – väčšinou ten mladší ide za mnícha. Jednak to odbremení rodinu od hladného krku, a zároveň sa podporuje udržiavanie tradičného spôsobu života.

Mladý mních z kláštora Hemis.

Jedným z bežných zvykov  bolo mnohomužstvo. Keď sa najstarší syn ženil, jeho manželka sa zároveň stala ženou aj jeho ostatných bratov. Tento zvyk bol účinný voči prerastaniu populácie a tým aj proti hladomoru. Polyandria  existovala aj v Tibete. V 40tych rokoch bolo mnohomužstvo v Ladakhu ilegalizované vládcom Džamu a Kašmír. Avšak tento  zvyk pretrvával oveľa dlhšie v osamotených vzdialených dedinách. S novou dobou, keď sa s ekonomickým rastom radikálne zmenil životný štýl, zvyk zanikol.

Shey Naropa, údolie Indus.

 
Sumur, údolie Nubra.